Súrodenci Ježiša Krista

Tento článok odvolávajúci sa na biblické slovníky, zahŕňa komplexnejší pohľad v odpovedi na otázku, či mal Pán Ježíš bratov a sestry. Má za cieľ vniesť svetlo do problematiky, ktorá je zneužívaná na udržanie dogiem o čistote panny, o bohorodičke a jej nanebovstúpení, čo následne vedie k jej zbožsťovaniu a adorácii, uctievaniu medzi veriacimi.

Priznanie faktu, že Mária bola obyčajná židovská žena, ktorá iba splnila poslanie, ktoré dostala priamo od Boha skrze zjavenie anjela, by riadne nabúralo všetky dogmy o nej. Rozpadol by sa mariánsky kult nepoškvrnenej panny na večnosť a jej samotnej ako prvého človeka bez dedičného hriechu.
/Nepoškvrnenosť, dogmatizované 1854, a nanebovstúpenie dogmatizované až 1.11.1950!/

V tejto súvislosti mi prichádza na myseľ príbeh z románu od pána Škvoreckého, „Čierni baróni“, kde sa podobne snažili vyrobiť z vdovy po hrdinovi komunistickí lídri „madonu“, modlu celého okresu. Nevyšlo im to. To že sa im to podarilo v inom skutočnom prípade... /pani Gusta Fučíková/, už nie je podstatné a dnes už zabudnuté. Avšak to, že sa to podarilo katolíkom v prípade Márie a v takmer celosvetovom merítku už podstatné je, pretože to odvádza veriacich od ústrednej postavy Biblie a viery, ktorou je Boh a Ježíš Kristus.

V SZ sa označenie "brat" vzťahovalo aj na mužov toho istého pokolenia, toho istého národa, na spojenca, priateľa, osobu toho istého úradu, suseda a človeka vôbec. Aj v dobe Ježišovho pôsobenia sa slovom "brat" označuje jednak pokrvný príbuzný a jednako duchovná spriaznenosť. V prenesenom slova zmysle znamená "brat" spolukresťana, ktorého prvorodeným bratom je Ježiš. /Rim 8:29; Žd 2:11 a nasl../

Medzi Ježišovými učeníkmi bolo slovom "brat" označených niekoľko osôb, napr. Šimon a Ondrej, Jakub a Jan.

Písmo hovorí skutočne o Ježišových pokrvných bratoch. Nasledovné verše, kde je jasne uvedené, že sa jedná o bratov /menovite/, a sestry Pánove.

Pozrime sa na to, ako sa v histórii „veriaci“ a veriaci stavali ku kontroverzným veršom a učeniu o Ježišových súrodencoch. Rím sa všemožne / iste v úprimnej viere / snažil dokázať Máriine večné panenstvo. Naopak kresťania /tiež úprimne veriaci, ktorí mali v ruke zvitky, Písmo/ sa veľmi touto problematikou nezaoberali. Okolo roku 200 po Kristovi mali kresťania dosť svojich existenčných problémov. Iste brali fakt o početnosti židovskej rodiny mesiáša ako normálnu a bežnú vec. Ale boli tu už náboženskí vodcovia, ktorí mali na vec iný pohľad. Netvrdím, že si v tomto okamihu uvedomovali dosah a dopad toho, čo sa v najúprimnejšej snahe snažili vyhlasovať za pravdu. Žiaľ, stalo sa to, čo nikto neočakával, vznikli tri pohľady na učenie o Ježišových súrodencoch, a začali spory, ktoré trvajú dodnes. Neupieram ani jednému z nich úprimnosť hľadania a úprimnosť toho, čo mu bolo zjavené v jeho vlastnej viere. Je však pravdou, že satan dokáže veci prekrútiť a okolnosti prispôsobiť tak, aby si dotyčný bol istý, že má pravdu.

Je iba jedna cesta ako si overiť, kde je pravda. Tou cestou je Písmo, jediná preukázateľne zanechaná vec Bohom, návod na cestu ku spáse.

Z Luk 2:7 a Mat 1:25 prirodzene vyplýva, že po narodení Pána existoval medzi Jozefom a Máriou normálny manželský vzťah. Tento pohľad vehementne zastával Helvidius v 4. storočí, ale vo svetle stále atraktívnejšieho učenia o trvalom panenstve Márie, v dobe kedy sa rozrastalo asketické hnutie sa stal herézou. Až od čias reformácie sa táto vec začala verejne rozoberať a toto učenie začali zastávať protestanti a zastávajú ho dodnes.

Túto teóriu, po prvýkrát prezentovanú v treťom storočí a obhajovanú Epifanom v 4. storočí , prijala do svojho učenia pravoslávna cirkev.

Tento názor presadzoval Jeroným na obranu učenia o trvalom panenstve. Zakladá sa nasledujúcich predpokladoch:

a) správna interpretácia Jan 19:25 je tá, že pri kríži stáli tri a nie štyri ženy, teda Mária, matka Ježišova, jej sestra stotožnená s Mariou Kleofášovou a Mariou Magdalénou.
b) Druhá Mária z Jana je totožná s Máriou, ktorá je známa z Mar 15:40, ako matka Jakuba mladšieho a Jozefa.
c) Tento Jakub mladší je apoštolom, v Mar 3:18, nazvaný „syn Alfeov“.
d) Druhá Mária v Jan 19:25, bola vydatá za Alfea.. Prečo sa jej hovorilo „Kleofášova“, čo znamená to isté ako manželka Kleofáša, Jeroným nevedel, čo aj sám priznal.

Táto teória "bratrancov" teda musí tvrdiť, že Kleofáš bolo iné meno pre Alfea, alebo že táto Mária bola dva razy vydatá. Touto vynaliezavou teóriou, a nepresvedčivou exegézou Jeroným obmedzil počet mužov menom Jakub na dva, syna Zebedeovho a Jakuba brata Pána, ktorý bol zároveň apoštolom a známy ako „menší“, aby bolo možné odlíšenie od Zebedeovca.

Zo všetkých troch pohľadov, učení, nech si každý vyberie ten, ktorý mu je rozumovo logicky najbližší, ktorý čo najdôveryhodnejšie korešponduje s Písmom.