Hľadaj na týchto stránkach

Rok 2017
 

•07 Než sklapne pasca
•06 Výsada kresťana
•05 Zákon gravitácie
•04 Rozumoval som ako dieťa
•03 Chlapec a dievča
•02 On myslel na mňa
•01 Krehký a najdrahší materiál

 

Rok 2016
 

•12 Zmysel života
•11 Spravodlivosť
•10 Umyte si aj nohy
•09 A máme po prázdninách
•08 Dobrá správa?
•07 Dve rodiny
•06 Fundamentalista
•05 Cestou necestou
•04 Znamenie Jonáša
•03 Deň D
•02 Svedomie
•01 Zrkadlo

 

Rok 2015
 

•12 Sviatky pokoja
•11 Prístup k Bohu
•10 Vierou k nebesiam
•09 Čo je pravda
•08 Čas života
•07 Moja ustarostenosť
•06 Úloha otca
•05 Odborník na obnovu
•04 Izák, Ježiš, súvislosti
•03 Milosť pre každého
•02 Vzkriesenie podľa mena
•01 Čas pre nás 

 

Rok 2014
 

•12 Ľúbim Ťa
•11 O darovaní almužny
•10 Prosme za politikov
•09 Satanove náboženstvá
•08 Sonografia srdca
•07 Meno Boha
•06 Uhol pohľadu
•05 Ja a môj Spasiteľ
•04 Reč ako rosa
•03 Nezarmucujme Ducha
•02 Dni sú zlé
•01 Šport v NZ

 

Rok 2013
 

•01 Záchranári
•02 Žiješ alebo len existuješ?
•03 Kríž
•04 On sa stará
•05 Chvála
•06 Závisť a svár
•07 Rozdávanie
•08 Kameňované Evanjelium
•09 Pokúšanie Boha
•10 Kľúče
•11 Jedno zlyhanie
•12 Dobrého sa držte

 

Rok 2012
 

•01 Vstaň a začni znovu
•02 Koho sa bojíš?
•03 Dva roky prázdnin
•04 Pokoj v búrke
•05 Kto je to?
•06 Čas
•07 Zrkadlo
•08 Všetko stratiť
•09 Ostatné dni
•10 Klamný dojem
•11 Znechutený dneškom
•12 Kruhy na vode

 

Rok 2011
 

•01 Božie vlastnosti
•02 O dobrej zvesti
•03 Bolesti srdca
•04 Soľ vďačnosti
•05 Prijať kritiku
•06 Láska
•07 O kozičkách
•08 Kto je lhár?
•09 Majetok
•10 Honba za potešením
•11 Svetlo a tajomstvá
•12 Liek na úzkosť

 

Rok 2010
 

•01 Psík počúval
•02 Hnev
•03 Hriešnici
•04 O milosti
•05 Slobodné srdce
•06 Bože, pomôž mi!
•07 Boh je veľký!
•08 Pomáhaj jednotlivcom
•09 Aké sú naše možnosti?
•10 To som ja!
•11 Modlitebný partner
•12 Naše hriechy

 

Rok 2009
 

•01 Rok za rokom
•02 Kríza
•03 Kniha života
•04 Neznámy Boh
•05 Dolinou tôňe
•06 Lýdia
•07 Radosť z odchodu
•08 Rádio
•09 Poznanie
•10 Cesta domov
•11 Pár slov o Biblii
•12 Vianočný čas

 

Rok 2008
 

•01 Rozhodnutie
•02 Pomoc neprichádza
•03 Hlava rodiny
•04 Obeť hrdličky
•05 Nezúfajme
•06 Božie deti
•07 Božie milosrdenstvo
•08 Kňažstvo
•09 Mana
•10 Veľa povolaných
•11 Strmé vrchy
•12 Spokojnosť

 

Rok 2007
 

•01 Začiatok
•02 Judáš a my
•03 Farizej
•04 Sami?
•05 Lásky čas
•06 Náboženstvo alebo Evanjelium
•07 Je napísané
•08 Skúste, presvedčte sa
•09 Hodiny
•10 Neznámy Boh
•11 Všetkých svätých
•12 Písmo Sväté

 

Rok 2006
 

• Slovo na Marec
• Slovo na Apríl
• Slovo na Máj
• Slovo na Jún
• Slovo na Júl
• Slovo na August
• Slovo na September
• Slovo na Október
• Slovo na November
• Slovo na December


 

Každý uvedený príbeh, výzva k zamysleniu, pochádza zo zdroja, ktorý je uvedený pod textom. V prípade jeho kopírovania uvádzajte prosím i tento zdroj.

Archív Slova

 

 

Slovo na mesiac júl/2017



Než sklapne pasca

 

Lukáš 21:34 Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň
35 ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi.
36 Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka. (SLB)

 

Na dedine je zvykom chovať rôzne domáce zvieratá, ktoré svojim chovateľom prinášajú osoh počas celého roka. Okrem úžitkových zvierat bývajú pri týchto domoch aj nechcení obyvatelia. Ide najmä o hlodavce. Práve im boli určené rôzne dômyselné „osídla“ – pasce. Najbežnejšou pascou bola doštička so silnou pružinou a malým plieškom kam sa umiestňovala návnada. Keď sa myška do návnady zahryzla, pružina vymrštila pevný drôt, ktorý v okamihu myšku prikvačil, prípadne jej zlomil väzy, takže z tejto pasce sa už nedostala. Priznám sa, že som ako dieťa viackrát zareagoval na zúfalý myší piskot, pascu som otvoril a dal myške slobodu.

 

Osídlo, pred ktorým varuje Lukáš vo verši 35 je trvalou hrozbou pre všetkých ľudí. Je poukazom na nástrahy, návnady tohto sveta, ktoré nás dokážu k sebe pripútať natoľko, že si ani nevšimneme aké nebezpečenstvo nám hrozí. Pomaly sa zakusujeme do návnady, ktorú nám predkladá satan, až napokon pasca sklapne a my uviazneme tak, že bez pomoci zvonka je nemožné pascu opustiť.

 

Ak nám pasca okamžite nezlomí väzy, potom máme ešte čas volať o pomoc. Paradoxom je, že keby sme volali na pomoc iných ľudí, nedokážu nám z pasce pomôcť. Predstavte si, že okolo myši v pasci by sa zbehlo sto, dvesto iných myší. Dokázali by myšku oslobodiť? Určite nie. Pomoc musí prísť zhora, od mocnejšieho, múdrejšieho, milujúceho. Len On vie ako nás z pasce dostať. Áno, reč je o Bohu.

 

Ľudia, ktorí žili náboženstvom a nemali osobný vzťah s Bohom vymysleli porekadlo: „Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže!“ Toto neplatí, je to bezzubá formulka vyzývajúca k falošnej nádeji. Zhadzuje Boha tým, že k Jeho moci zachrániť pridáva ľudskú snahu, bez ktorej by sa Mu to nepodarilo. Pritom opak je pravdou.

 

Nech si už kdekoľvek vo svete, všade navôkol sú jeho (satanove) lákadlá. Nech si už do niektorého zahryznutý, alebo len ovoniavaš, nech už je strunka napnutá na maximum alebo pasca sklapla a uviazol si v nej, volaj k Bohu. Aj tá najkrajšia návnada tohto sveta je v porovnaní s tým čo ponúka On iba falošným šmejdom. On ti ukáže pravdu aj z pasce vyslobodí.

 

Autor webu, foto Pixabay, Alexas

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac jún/2017



Výsada kresťana

 

2 Kronická 30:27 Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba.

 

Keď čašník poprinášal jedlo na stôl všetci sklonili hlavy a najstarší z rodiny nahlas ďakoval v modlitbe Bohu za tento čas a jedlo. Potom sa schuti pustili do stolovania.

Pri vedľajšom stole sa ozvalo malé dievča: „Tatí, komu to ten pán ďakoval? Bohu Vieročka, modlil sa. A prečo sa aj my nemodlíme? My sme si na toto jedlo zarobili, oni boli asi niekým pozvaní, možno im dal na obed farár, a čuš už a jedz!“ pousmial sa sám nad sebou s akou brilantnosťou zvládol vysvetliť záludné otázky svojej dcéry.

Nič nového pod slnkom povedal by kazateľ, realita všedných dní. Boh, ako vymyslená barlička pre slaboduchých a núdznych, cirkev ako dobročinná nadácia, ktorá čas od času dá okúsiť slasti pozemského života aj svojim príslušníkom. Realita viery, značne deformovaná v očiach neveriacich ale aj formálnych kresťanov.

Znakom kresťana nie je chudoba a slaboduchosť, znakom kresťana je pokoj v duši, pokoj v súvislosti s majetkom, aj vo vzťahu k ľuďom. Znakom kresťana je empatia, zhovievavosť, porozumenie a láska. Okrem týchto znakov má kresťan aj práva a výsady. Má právo kedykoľvek a odkiaľkoľvek pristúpiť pred Boha a predniesť mu svoje radosti, starosti, vďaky a prosby.

Jeho výsadou je, že každá srdcom prednesená modlitba bude vzatá na vedomie samotným Stvoriteľom. A to dokonca aj v prípade ak by prosil za nepriateľov. Samozrejme, ak je niekto nepriateľ kresťana, na 90% je aj nepriateľom Boha! A len kresťan má tú výsadu, že za takéhoto človeka môže prosiť a žehnať mu dobro v prítomnosti samotného Boha.

Po odchode z reštaurácie som presne vedel čo budem na svojej večernej audiencii vladárovi predkladať. Využijem opäť naplno výsadu, ktorú nám dal. Modliť sa za iných. Využijem istotu, ktorú nám zasľúbil, že každá modlitba bude vypočutá, ani jedna sa po ceste do neba nestratí. Pravda, vypočutá neznamená splnená. Ak je však pred Pána predložená, je len na Jeho rozhodnutí čo s ňou ďalej. Dievčatko z reštaurácie by si podľa mňa, iste zaslúžilo Boha poznať. Predložím svoju žiadosť o Milosť pre malú Vierku vladárovi. Verím, že ju posúdi nezaujato a objektívne tak, ako to vie len On.

 

Jeremiáš 29:12 Budete ma vzývať a pojdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás.
13 A budete ma hľadať a najdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac máj/2017



Zákon gravitácie

 

2 Korintským 5:17 Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.

 

Po tom, ako sa nám dal poznať Boh Stvoriteľ, sa v našich životoch začali diať zvláštne veci. Prioritu získali postoje a pohľady, ktoré sme dovtedy nepoznali. Celý hodnotový systém sa začal meniť z minúty na minútu, zo dňa na deň. Brali sme to ako prirodzenú súčasť poznania pravdy a pripadalo nám to absolútne logické a prirodzené. Naše okolie to ale vnímalo inak.

Zo dňa na deň sme v očiach ľudí, ktorí nás poznali, strácali rokmi vybudovaný svetský kredit. Doslova „neveriacky“ a nechápavo krútili hlavami nad zmenami, ktoré boli pre nich viditeľné, kým my sme si ich ani neuvedomovali. Náš spôsob vyjadrovania, pohľadov na „dôležité“ udalosti bežných dní plných klebiet a posudzovania, ktorý je tak normálny medzi svetom, sa zmenil pre nich nepochopiteľným spôsobom. Čakali a čakajú dodnes na náš návrat k predošlému spôsobu života. To však nie je možné. Platí zákon gravitácie.

Fyzikálne zákony platiace na tomto svete uznávajú všetci. Jedna časť populácie ich volá zákonmi prírody, druhá, tá veriaca časť, zákonmi, ktoré nastavil Boh. Medzi ne samozrejme patrí aj zákon gravitácie, príťažlivosti. Kým neveriaci si uvedomujú, že tento zákon má čo dočinenia s hmotnosťou telies (všeobecne známy je vzťah mesiaca a Zeme), veriaci okrem jeho fyzikálnej podoby vnímajú aj jeho druhú verziu v duchovnej rovine, ktorá priamo súvisí s veršami apoštola Pavla o novom stvorení.

Jakub vo svojom liste hovorí: „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov.“ Skutky sú totiž výsledkom viery, znakom obrátenia a nutne musia nasledovať znovuzrodenie. Svedčia o novom živote človeka, ktorý prijal Pána Ježiša do svojho srdca, teda aj do života. Nepoznám kresťana, ktorý by nemal tieto znaky - skutky. V niektorých prípadoch je možné, aby človek robil skutky aj bez obrátenia sa a pritom sa hlásil k viere v Pána Ježiša Krista. Skôr či neskôr však u takéhoto veriaceho príde k odpadnutiu. Náš Boh si na to použije skúšku. Legitímne preverí človeka v jeho viere. Vtedy sa naplno prejaví zákon gravitácie. Na tú, či onú stranu.

Naša známa, nazvime ju Júlia, bola svedkom udalostí v našej rodine, ktoré predchádzali môjmu obráteniu. Z jej pohľadu sa stal zázrak, keď naša rodina, predtým na pokraji totálneho krachu, začala zrazu fungovať tak, ako má, a my samotní sme sa zmenili nielen vo vzťahu k okoliu, ale aj k sebe samým. Jej manželstvo sa v tom čase dostalo do podobnej situácie. Preto chcela aj ona týmto spôsobom dosiahnuť zmeny vo vlastnej rodine a hlavne návrat manžela, ktorý ju opustil. Dennodenne nás kontaktovala, navštevovala, javila známky človeka, ktorý chce poznať Boha a oddať sa mu. V spoločenstve, do ktorého sme vtedy chodili, požiadala aj o krst. Ako sme neskôr zistili, bolo to len naoko.

Spomenutý zákon gravitácie sa onedlho prejavil. Keďže Boh nezapôsobil ako čarovný deduško a manžel sa k nej nevrátil ani po roku, vrátila sa ona tam, odkiaľ prišla. Do sveta a na Boha i na nás zabudla. Vlastne Ho ani nikdy nepoznala. Zákon duchovnej gravitácie funguje dokonale. Pozrime sa do Písma, ktoré si v tomto ohľade nedáva servítku pred ústa.

 

2 Peter 2:22 Prihodilo sa im, čo hovorí pravdivé príslovie: Pes sa navrátil k svojmu vlastnému vývratku a umytá sviňa pováľať sa v blate.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac apríl/2017



Rozumoval som ako dieťa

 

1 Korintským 13:11 Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.

 

Moja starká bola veľmi milá a starostlivá. Vždy keď som k nej prišiel do Bojníc na prázdniny mala starosť nielen o moje plné bruško, ale aj o moju dušu. Celé hodiny dokázala so mnou hovoriť o Bohu, panenke Márii, na najrozličnejších príkladoch z jej života a okolia mi dokazovala zásahy Božej ruky.

 

Jej veľkou snahou bolo dostať ma katolíckeho košiara, kam sa vchádza skrze prvé sväté prijímanie. Tomu podriadila všetko. S farárom aj kaplánom dohovorila stretnutia, zaradili ma do akéhosi rýchlokurzu, aby som stihol školenie aj prvé sväté prijímanie ešte počas prázdnin. Z nejakého dôvodu sa to muselo odložiť o rok na ďalšie prázdniny. Na to medziobdobie som dostal na krk malý hliníkový škapuliar s vyobrazenou Máriou a príkazom, aby som sa vždy k nej utiekal a najmä večer pred spaním kľačiac pri posteli jej ďakoval za uplynulý deň. V skutočnosti som tento postup po návrate z prázdnin využíval výnimočne, pri snahe utajiť pätorku z češtiny, urobiť neviditeľným rozbité okno (vtedy to neviem prečo nefungovalo), alebo som sa modlil za plánovaný výlet na ryby, za novú udicu (tieto modlitby zabrali). Rozumoval som teda ako dieťa, začal sa modliť len za pozitívne veci.

 

Ďalšie prázdniny boli pre mňa prelomové. Žiaľ, nešlo len o prvé sväté prijímanie. Presne v polovici prázdnin zomrel môj otec. Tým sa stali slnečné prázdniny tmavým údolím, tak tmavým, že svetlo na jeho konci ani nebolo vidieť. Na začiatku nového školského roka som už nastupoval do piatej triedy v Bratislave. Škapuliar s Máriou sa pri sťahovaní kdesi stratil a ani som nemal snahu a chuť hľadať ho. Nastalo obdobie kedy som žil bez akejkoľvek informácie o Bohu a o potrebe viery.

 

Malý medailónik z detstva mi prišiel na myseľ až nedávno. Sedel som v čakárni u zubára, keď vošiel mladý manželský pár. Žena ostala stáť pri dverách a muž ráznymi krokmi vymetal čakáreň s rozlohou 5x3 metre. Keď sa objavila sestrička vtlačil manželku do ordinácie ako prvú a sám začal ešte ráznejšie mašírovať. V ruke držal ruženec, na jeho konci sa blyšťal medailónik s Máriou. Páni moji, tak rýchlo modliť sa som ešte nikoho nevidel. Každá guľôčka na ruženci predstavuje jednu modlitbu. Kým prešiel na koniec miestnosti 50 modlitieb bolo fuč a už začínal odznova.

 

Po chvíli mi došlo, že v tomto prípade nešlo vôbec o modlitbu. On držal v rukách čarovný predmet, ktorý mal vyriešiť jeho nadchádzajúce chvíle. Presne tak ako som to robil ja pri tej pätorke a rozbitom okne. Zostal rozumovať ako dieťa.

 

Dnes viem, že Boh mal a má celý môj život pod kontrolou. Podivne zabránil prvému svätému prijímaniu, podivne premiestnil našu rodinu do iného mesta, podivne ma zoznámil s mojou manželkou, podivne ma aj skrze ňu priviedol k Sebe. Možno, keby som vtedy ostal stáť, rozumoval by som ako dieťa dodnes. Mohol by som mať aj tri vysoké školy, ale môj rozum vo vzťahu k duchovnu by ostal v rovine dieťaťa, pre ktorého čary a zázraky existujú a sú spojené s čarovnými predmetmi a amuletmi.

 

Ono skutočne zázraky existujú. Otázkou ostáva kto za nimi stojí. Keby mal mladý muž v čakárni v ruke Bibliu, veril by som, že prosí skutočného Boha o pomoc. Takto v ruke žmolil drevené guľôčky na špagáte a volal k stvoreniu, nie ku Stvoriteľovi.

 

Ak sa aj nám veriacim stane v našom živote zázrak, nezabudnime ďakovať Bohu. Našemu Bohu, Spasiteľovi. Vieme, že aj satan dokáže divy a zázraky. Nič by ho však nevytočilo viac, keby sme za jeho zázrak oslavovali Boha!

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac marec/2017



Chlapec a dievča

 

1 Korintským 13:4 Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, 5 nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného

 

Pred časom som robil sériu albumov o bratislavských kostoloch. Najväčšiu obavu som mal v súvislosti s fotením v Dóme svätého Martina. Kostol slúži aj ako múzeum a za poplatok si mimo bohoslužieb môžete pozrieť krypty, klenotnicu a veľa iných zaujímavých exponátov. Tak ako pre všetky iné múzeá aj tu platí zákaz fotografovať. Súhlas sa mi napokon podarilo získať a tak som túto pamiatku zaradil medzi ostatné.

 

Časom som sa zoznámil aj s pánom Seleckým, organistom, ktorý hrával v rôznych kostoloch. Dohodli sme sa, že ho nafotím priamo za organom pri rannej omši. Bola zima, v uliciach poletoval sneh a ja som sa ešte za tmy ponáhľal do kostola Najsvätejšej Trojice. Kostol sa pomaly zapĺňal, keď som kľukatým schodiskom stúpal do svätyne organistu. Fotenie dopadlo na výbornú napriek tomu, že som nemohol používať blesky.

 

Tých dvoch som si všimol hneď pri príchode. On, štíhly svalovec, ona blonďavé stvorenie s vlasmi po pás. Nemali viac ako dvadsať rokov. Nevidel som im do tváre, ale vo chvíľach prestávok medzi fotením som ich pohľadom registroval v lavici hlboko podo mnou. Po celý čas sa držali za ruky a občas sa aj túlili k sebe, hádam viac ako by bolo na daný čas a situáciu vhodné.

 

Po skončení bohoslužby sa ľudia začali rozchádzať do sychravého rána. Väčšina nabrala kurz k domovu veľmi rýchlo, popoháňal ich mrazivý vietor nesúci ihličky zamrznutej vody. Neďaleko od vchodu som zazrel pár, ktorý ma tak zaujal. Počasie ich vonkoncom nezaujímalo. Zavesení do seba, on jej niečo nežne šepkal do uška. Keď som ich míňal, mimovoľne som otočil hlavu a pozrel sa im do tvárí. Ostal som v šoku, možno to na mne bolo aj vidieť, ale oni by si nevšimli nič ani keby okolo letela kométa. Chlapcova tvár bola rozžiarená, mladá zdravá pokožka z ktorej žiarilo šťastie. Jej tvár bola zjazvená a na lícach deformovaná. Buď po nejakej ťažkej chorobe, alebo po úraze. Oči však žiarili takým istým šťastím ako chlapcove.

 

Celou cestou domov som premýšľal o tomto zvláštnom partnerskom vzťahu. On obrázok, ona šereda. Akou silou museli byť priťahovaní, zvlášť ten mládenec, keď sa mu jeho partnerka zdala taká krásna ako tá najkrajšia osoba na svete? Láska.

 

Vo svojich úvahách som zašiel ešte ďalej. Láska je nevyspytateľná a nezastaviteľná sila. Keď v Písme čítam: Boh tak miloval svet... vynorí sa mi ten istý obraz. On dokonalý, bezchybný, najmúdrejší, najsilnejší, najmilostivejší a najspravodlivejší sa zamiloval do svojho stvorenia. Do stvorenia, ktoré je odporné vo svojich hriechoch, vo svojich skutkoch, ktoré je nedokonalé, falošné, prevrátené, lakomé, plné zloby a nenávisti s deformovaným charakterom.

 

On sa do nás, mňa, teba zamiloval práve tak bezpodmienečne ako ten chlapec z kostola. Je to neuveriteľné a je to nepochopiteľné. Zamiloval sa tak, že dal aj svojho Syna, aby každý, kto bude Jeho lásku opätovať, mal život večný.

 

Láska sa dá buď opätovať, alebo odmietnuť. V prípade Božej lásky neexistuje možnosť zneužiť zamilovanosť toho druhého (Boha) ku vlastnému prospechu ako to neraz býva u ľudí vo svete. Božia láska je buď opätovaná, alebo odmietnutá.

 

Boh koná skrze svoju lásku voči akejkoľvek ľudskej logike. Sláva Jemu za to! Je len škoda, že väčšina ľudí Jeho lásku nevníma, dokonca ju aj v najmenších náznakoch odmieta. Je na nás, aby sme Jeho lásku svojmu okoliu ukazovali v našich životoch a v prípade záujmu vysvetľovali aj osobne.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac február/2017



On myslel na mňa

 

Matúš 7:13 Vojdite tesnou bránou; lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú;

 

Predstavte si, že stojíte na jednom z najväčších námestí sveta, na Tchien-an-men kuang-čchang s rozlohou 440 000 štvorcových metrov. Ste v dave 500 000 občanov tohto sveta. Odrazu sa z výšky rozsvieti kužeľ svetla, zasvieti na vašu hlavu a ozve sa hlas: „ Teba som si vybral.“ Budete to považovať za šťastie? Za zázrak? Za poctu? Som niečím výnimočnejší ako tých ostatných 499 999 ľudí?

 

Na svete existovali miliardy ľudí. Približne len 20% z nich sa dostane do nebeského kráľovstva. Napriek tomu, čo hlásajú cirkvi a náboženstvá sveta je táto realita pravdou.

 

Ľudia venujúci sa kozmológii, vedami zaoberajúcimi sa ľudstvom, štatistikou pripúšťajú, že o Adama po dnes sa narodilo cca 40 – 45 miliárd ľudí. Predpokladajme, že podobný počet sa narodí aj v miléniu, počas tisícročného kraľovania Pána na zemi. K tomuto počtu prirátajme ešte 20 miliárd kvôli tým, ktorí zomreli pri narodení, tesne po ňom. Dospejeme k približnému číslu 100 miliárd. Teraz pouvažujme na základe Božieho Slova, koľko z nich bude patriť medzi spasených, koľko obyvateľov bude mať Nový Jeruzalém.

 

Matúš 7:13 Vojdite tesnou bránou; lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; 14 lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.

 

Podľa týchto veršov sa dá predpokladať, že spasených by mohlo byť nanajvýš 20%. V tomto bode so mnou nemusíte súhlasiť, no myslím si, že pravda nebude ďaleko.

 

Keď tak stojíte v tom 500 tisícovom dave, svetlo blikne ešte 99 999 krát. Ostatných 400 000 nemá šancu dosiahnuť spásy. Pripadá vám to kruté? Nebolo by kruté a krutejšie, keby sa svetlo nerozsvietilo ani raz? Naopak, nie je to až veľmi pozitívne, že z odsúdených dostalo milosť až 20%?

 

Na tomto mieste je legitímna otázka: „Keď Boh vyberá, potom načo sa snažiť hľadať Boha?“ Boh však nevyberá na základe matematickej náhody, vygenerovaného kódu. On vyberá práve na základe našej snahy spoznať Ho.

 

Každý jedinec, aj keby žil v Papui Novej Guinei, sa raz dostane do bodu, kedy sa zamyslí nad Bohom, ktorého má možnosť poznať v jemu dostupnej forme (vo stvorení, zázrakoch, požehnaní). Ak Ho vtedy začne hľadať, Boh sa mu dá poznať a človiečik sa tak stane jedným z tých 20%.

 

Realita je však taká, že človek sa uspokojí s vlastným vysvetlením stvorenia, zázrakov i osudových okamihov vo svojom živote a Boha nepotrebuje. Tým, že nepotrebuje Boha, nepotrebuje Milosť. A tak jej ostáva dosť pre tých, ktorí po nej túžia a čakajú spolu s tými čo ju už obdržali „Až sa naplní počet pohanov“, potom pôjdeme konečne domov, k nášmu Bohu.

 

On tam na kríži myslel na mňa, na jedno zrniečko z tých miliárd za ktorých kládol život, aby mali oni život večný. Myslel aj na Teba, aj na Teba, Teba... je len na Tvojom rozhodnutí...

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac január/2017



Krehký a najdrahší materiál

 

Jakub 4:13  Nože teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra pojdeme do toho a toho mesta a pobudneme tam rok a budeme kupčiť a získame,
14  vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne.

 

Krehkosť:
Sú na svete veľmi krehké materiály, ktoré sa zničia alebo deformujú už pri pôsobení tej najmenšej sily, tlaku, teploty... Človek je v tomto smere odolnejší, aj keď iba do určitej hranice. Aj u ľudskej bytosti môže byť pôsobenie vonkajších vplyvov devastujúce. A čo taký miniatúrny bacil? Vírus? Behom pár minút sa z človeka, dovtedy sebaistého s plánmi minimálne na pár rokov dopredu stane nemohúca troska odkázaná na pomoc iných. U krehkých materiálov dochádza k nenapraviteľnému poškodeniu, kým u človeka môže byť proces choroby, pôsobenie síl, tlaku, nárazu, teploty ešte zvrátiteľné a nepríde ku konečnej devastácii. V tom máme pred krehkými materiálmi výhodu. Avšak žiaden z nich nepodlieha duševnému ataku. Je totiž neživý, prípadne ak aj ide o živočícha, nemá potrebného Ducha, Dušu Cítenie, Svedomie. V jednej chvíli je tu, v druhej je minulosťou, nikomu za ním nie je ľúto, naopak, ten čo ho napríklad zožral je rád, že ho našiel a mohol sa nasýtiť.

 

Najdrahší materiál:
Človek je stvorenie. Bola mu daná duša, duch, cit, zodpovednosť, slobodná vôľa, proste všetko to, čím ho mohol Boh vyzbrojiť a čím sa mu mohol dať poznať, byť ako On. Byť obrazom Boha samotného. Na rozdiel od Neho človek prebýva v tej najkrehkejšej schránke, ale zároveň aj v tej najdrahšej. Najdrahšej Bohu. Človek, ktorý dostal svoje telo, podobu, aby v ňom istý čas žil, je tou najdrahšou entitou v očiach Boha, ktorý mu dal život na to, aby sa mohol slobodne rozhodnúť, či chce so svojim Stvoriteľom žiť aj naďalej, alebo aby mal možnosť Ho odmietnuť. Ľudské bytosti boli a sú Bohu natoľko drahé, že dal svojho jediného Syna, aby my sme mali možnosť sa rozhodnúť, aby sme mali možnosť vrátiť sa tam, odkiaľ Adam s Evou po svojom zlyhaní museli odísť. Vtedy sa dvere zatvorili, ale Boh našiel plán ako ich otvoriť tím, ktorí Mu chcú veriť.

 

O príbehu Abrahama, ktorý v poslušnosti chcel obetovať aj svojho vysnívaného syna sa toho popísalo už veľa. V porovnaní s obetou Pána Ježiša však ide o diametrálne odlišnú obeť. V prípade Izáka Abraham veril, že nech už celá vec prebehne akokoľvek, Izák bude nakoniec pri Hospodinovi. U Pána Ježiša si čítame, že Boh sa odvrátil, svojho Syna opustil. Tento fakt, že Ježiš ako človek a ako Syn bol na strane tých, ktorých Boh opustil, zavrhol, je ukážkou niečoho tak strašného, čo si človek ani nevie predstaviť. Tento stav – byť zavrhnutý Bohom – je proste nevídané a najhroznejšie utrpenie. Odísť z Božej prítomnosti a to navždy... je najhroznejším trestom, ktorý si väčšina ľudí čo kedy žila neuvedomila a žiaľ, nechce uvedomiť ani teraz.

 

Aj keď bol Pán Ježiš Bohom a človekom zároveň, vyskúšal si tento stav za nás. Aj keď len na tri dni. Napriek tomu, že vedel o tom, že po troch dňoch vstane, strašne trpel. Desil sa hrôzy času bez Boha.

 

Dnešný človek sa nedesí ničoho, z desenia a hororu má pôžitok. Aj to je zvod satana. Nebojí sa o svoje zdravie, lebo nejakí lekári sú vždy po ruke. Nebojí sa o svoje smerovanie v živote ani po smrti, lebo je tu inštitút zádušných omší a riešenia vecí až potom, až na konci. Aký to strašný omyl.

 

Máme najkrehkejšie a zároveň najdrahšie schránky v ktorých prebývame. Sami si ich vo väčšine času nevážime a ničíme ich. Sami si ich krehkosť neuvedomujeme. A preto si nepripúšťame, že pred svojim Stvoriteľom môžeme stáť v okamihu. O sekundu, minútu aj keď počítame s desaťročiami a časom, ktorý je v našich očiach „nekonečným“.

 

Každý sa raz pred Jeho tvárou postaví a je len na nás tu a teraz, či potom začuje: „Vitaj doma dieťa moje“ alebo „Odíď, nikdy som ťa neznal!“

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac december/2016



Zmysel života

 

Lukáš 11:9 - 10 I ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte a otvorí sa vám;
10  lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu kto klepe, bude otvorené.

 

V detskom veku som isté obdobie nevedel zaspať potme. Muselo sa v izbe svietiť. Ideálna bola prítomnosť ešte niekoho z rodiny v mojej blízkosti. Aj tak som sa často zobúdzal so strachom a plačom. Dôvod bol jednoduchý. Uvedomoval som si, že človek je na tejto zemi dočasne, že raz umrie. Keď som sa pýtal rodičov a iných dospelákov z môjho okolia: „Čo bude potom? Kam pôjdem, keď zomriem?“ Rozpačitou odpoveďou bolo: „Bude tma, nebude nič!“

 

O Bohu som vtedy nechyroval, a ani nikto z rodiny a tých čo som sa pýtal. A tak predstava, že jedného dňa sa budem rútiť do tmy, zimy, kde nebude nikto, kde nebude nič naberala v snoch hrozivú realitu, s ktorou som bojoval noc čo noc, desil som sa večera a príkazu šup do postele.

 

Ako plynul čas, neprestával som hľadať zmysel života. Od viacerých som počul odpovede: zachovať rod, vybudovať a zanechať potomkom dom, majetok, firmu, impérium, byť slávny, uznávaný, mať sochu na námestí... Moja otázka ale stále znela: „Čo bude potom? Aký zmysel má moja prítomnosť na tomto svete? To mám fakt splodiť deti, zohnať byt, naplniť konto v banke a zmiznúť do nenávratna?“

 

Istou alternatívou bol príchod vedcov typu Dr. Moody, ktorí dokazovali, že človek po smrti má vedomie, niekam smeruje... Stále som nevedel kam. Dnes ako veriaci a človek, v ktorého živote Boh koná prakticky dennodenne, viem, kam pôjdem a dokonca aj to, načo som sa celý život pýtal: „Prečo som tu?“

 

Boh dáva človeku život a čas. Dáva mu slobodnú vôľu a túžby, dáva mu rozum aj múdrosť, radosť aj smútok. A čas. Čas na hľadanie Boha, budúcnosti a zmyslu života. Až keď som pochopil, že zo všetkého najdôležitejšie je rozhodnutie, či Boha prijmem alebo odmietnem, až vtedy som pochopil, že TOTO je ten zmysel môjho života. Preto som tu, pre nič iné.

 

Je pre mňa nepochopiteľné, keď vidím človeka, ktorého čas už takmer vypršal a on o svojej budúcnosti nechce rozmýšľať. Možno vo veku nad 70 je na vine aj demencia a senilita, no zaráža ma, že nad svojim smerovaním nerozmýšľal skôr. Koho viniť? Ako takému človeku na sklonku života pomôcť, keď aj jasnú správu – dobrú zvesť odmieta, keď odmieta svedectvo, pravdu o zmysle života?

 

A tak možno práve dnes, keď si pri sile a domnievaš sa, že sa ťa prechod cez bránu smrti netýka, je čas porozmýšľať nad zmyslom tvojho života. Máš dve možnosti. Využiť všetko, čo tento svet ponúka a odísť do temnoty a tmy, kde bude plač a škrípanie zubov. Alebo, rozhodnúť sa pre Boha, a využiť tento svet ako dovolenku pred návratom domov, k milujúcemu Otcovi a blízkej osobnej rodine. Čo si vyberieš?

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac november/2016



Spravodlivosť

 

Rim 2:16... v deň, keď bude Bôh súdiť skryté veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista.

 

Blížiaci sa koniec roka so sebou prináša zvláštne obdobie. Začína sa už v novembri Sviatkom všetkých svätých, ktorý bol mimochodom stanovený na 1. novembra pápežom Gregorom III. (731-741). Hneď po ňom nasleduje Pamiatka zosnulých – Dušičky, ktoré presadzoval opát clunského kláštora Odilo a definitívne ho stanovil prvý Francúz na pápežskom stolci Silvester II. (999-1003). Všetci vieme, že ide o nariadenia ľudí, zvyk, ktorý rokmi akceptujeme.

 

Po nich sa venujeme tradičnému predvianočnému zhonu. Vo veľkom sa plánuje, objednáva, nakupuje, schováva do osvedčených skrýš, kde neraz objavíme zabudnutý darček z minulého roka.

 

Prichádzajú Vianoce, čas milovaný deťmi i dospelými, postrach pre opustených a osamelých ľudí, pre veriacich čas pripomínania si narodenia Pána Ježiša Krista. Toho Pána Ježiša, ktorý prišiel dobrovoľne na tento svet, aby vyhlásil obdobie Milosti, aby premohol zlého a aby všetkým, ktorí Ho o to požiadajú, odpustil ich hriechy pred spravodlivým Bohom.

 

Ľudia neradi počúvajú o spravodlivosti Boha, je im bližšia predstava milosrdného, láskyplného a milujúceho Boha, ktorý ospravedlní každučký hriech tým, že sa pozrie na pozitívne stránky v živote človeka, na jednu stranu váhy dá pochybenia a na tú druhú „dobré skutky“, ktoré predsa samozrejme prevážia tie zlé.

 

Keď sa povie hriech, väčšine sa vynorí asociácia so zločinom. Žiaľ, náboženstvá sveta začali hriechy deliť na ľahké, vážne, ťažké a smrteľné, podobne ako sa delia trestné činy pred svetskou justíciou. Aký krutý omyl a zavádzanie.

 

Rímskym 6:23 Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.

 

Každý, aj ten najmenší hriešik je v očiach spravodlivého Boha hoden smrti. Nevyváži ho nijaký počet skutkov, okrem jedného. Je to skutok, kedy sa človek slobodne rozhodne prijať Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána.

 

Rozmýšľal som, prečo je to tak, že milióny ľudí veria niečomu, čo ich napokon dovedie k smrti, zatrateniu. Je to pohodlnosť? Majú to na svedomí honosné chrámy a chlácholiace reči z kazateľníc a spoza oltárov? Má to na svedomí masovosť všeobecnej, neosobnej viery? Je to neochota hľadať, porovnávať, poznať pravdu. Je to spokojnosť so samým sebou, je to zotrvávanie v učení ľudí, nie Boha. Zotrvávanie na dosiahnutom status quo.

 

V histórii bolo obdobie prenasledovania kresťanov a tiež obdobie, kedy bolo vlastniť Bibliu zakázané pod trestom smrti.

 

Dnes je Sväté písmo preložené do 665 jazykov v Afrike, 585 v Ázii, 414 v Oceánii, 209 v Európe a 479 na americkom kontinente. Všetky knihy Svätého písma sú doteraz preložené do 414 jazykov sveta. A predsa tu máme milióny ľudí, ktorí ju nečítajú. Žiaľ, veľa z nich si hovorí kresťan, kresťanka.

 

Potreba čítať Písmo by mala vyvierať zo srdca človeka, ktorý chce poznávať Boha a plniť Jeho, nie svoju vôľu. V tom okamihu začína Duch Svätý uvádzať do pravdy, Písmo ožíva, hovorí k človeku a napĺňa ho. Už to nie je prázdna litera, ktorá sa dá použiť na čokoľvek, je to živé Božie Slovo, ktoré má moc premieňať, zachraňovať.

 

Písmo je skrze Ducha spojovníkom medzi človekom a jeho Bohom, spojovníkom medzi nami a Pánom Ježišom Kristom.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac október/2016



Umyte si aj nohy

 

Jan 13:8 ... Ale Ježiš mu odpovedal: Keď ťa neumyjem, nemáš so mnou dielu

 

Hygiena v živote človeka nadobúda čoraz väčší dôraz. Máme špeciálne mydlo na ruky, tvár, iné rôzne časti tela, máme ošetrujúce a dezinfikujúce prípravky určené na konkrétne časti, napríklad nechty, pery, zuby ... Človek sa o seba stará ako nikdy. Už od narodenia dávame pozor, aby sa k dieťatku nedostal žiaden bacil alebo vírus. Všetko s čím prichádza to maličké telo do styku musí byť div nie sterilné. Je to dobre alebo zle?

 

Pamätám si na detstvo, kedy ma mama večer postavila do vajlinga jednou krhlou namočila, namydlila a druhou spláchla. Neskôr už zaznievali príkazy, umy si ruky, zuby, nohy. Najdôležitejšie bolo dbať na čistotu tých častí tela, ktoré mohli byť potencionálnou bránou vstupu choroboplodných zárodkov do tela. Išlo o tie moje časti, ktoré najviac prichádzali do styku s okolitým svetom a tu musím použiť výraz so špinou tohto sveta.

 

Dnes o svoju hygienu dbám sám a musím povedať, že raz do roka som aj chorý, napriek snahe zakázať bacilom vstup. Nedarí sa. Je ich toľko, že z času na čas sa niekoľkým podarí dostať ma do kolien.

 

Za čias, kedy po tejto zemi chodil Pán Ježiš, bolo základným pravidlom hygieny umývanie nôh. Mohli by sme si pomyslieť, že hlavným dôvodom bola prašnosť ciest. Iste, je to jeden z dôvodov, prečo si ľudia umývali nohy pri návrate domov, druhý bol služba, poslúžiť hosťovi, pánovi, pocestnému alebo aj otcovi, bratovi alebo inému príbuznému 1 Sam 25:41.

 

Na tomto svete sa nachádza plno zla a hriechu, je všade tam kde sa pozrieme. Je všade tam, kde položíme nohu. Preto sme týmto svetom nakazení a pošpinení. Nielen zvonka, ale nákaza sa dostáva aj dovnútra, do srdca. Na rozdiel od nôh, umyť srdce nie je také jednoduché a tí ktorí žijú vo svete a pre svet, vôbec potrebu umyť svoju dušu necítia.

 

Kresťan má možnosť striasť prach zo svojich nôh, umyť si ich, čo viac má možnosť umyť aj svoje srdce a očistiť svoju dušu. Privilégiom kresťana je, že tak môže urobiť kedykoľvek počas dňa, nielen večer keď ulíha na lôžko.

 

Ján 13:8 A Peter mu povedal: Nebudeš nikdy myť mojich nôh až na veky! Ale Ježiš mu odpovedal: Keď ťa neumyjem, nemáš so mnou dielu.
9 Na to mu povedal Šimon Peter: Pane, nie len moje nohy, ale aj ruky aj hlavu.
10 Ježiš mu riekol: Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci.

 

Je dôležité prosiť nášho Pána, aby nás očisťoval od svetskej špiny a hriechu, ktorý sa snaží uchytiť sa v našich srdciach. Iba tak môžeme odolať chorobám tohto sveta, obstáť pred pohľadom z nebies a s dôverou sa opäť chytiť láskavej Otcovej ruky, ktorá nás našim životom viery vedie.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac september/2016



... a máme po prázdninách

 

Skutky 17:11 ... prijali slovo s celou ochotou a zkúmali písma každý deň, či je tomu tak.

 

Vzdelanie a rast spolu úzko súvisia. Ako človek rastie, vzdeláva sa. Keď som chodil do školy, striedali sa dni na ktoré som sa tešil s tými, ktorých som sa neraz desil. Mal som obľúbené predmety a taktiež aj tie, ktoré by som najradšej z rozvrhu vygumoval. Samostatnú kapitolu tvorili dni voľna a samozrejme, prázdniny.

 

Hovorievali mi, že prázdniny sú pre školáka odmenou za celoročnú námahu. Prvého júla som tento fakt celkom bral, ale ako sa blížil začiatok septembra nadobúdal som presvedčenie, že som sa počas roka predsa namáhal dosť na to, aby som si zaslúžil ešte týždeň, mesiac... aká to nespravodlivosť, do školy...

 

Začala škola a ja som sa opäť upäl k vidine odmeny vo forme prázdnin, vianočných, po nich polročných, jarných, aby napokon opäť prišli tie veľké, letné. Dnes sa na to obdobie pozerám ako na účelovo využitú a dôležitú etapu v živote a som presvedčený, že vlastne ani nikdy neskončila, len predmety sa zmenili. V rozvrhu celoživotného štúdia nahradili školské predmety tie praktické. Netreba už toľko gramatiky, ale viac hodín váženia slova, ktoré z nás vychádza. I iné predmety, osamostatnenie, budovanie si vzťahov, pracovné prostredie, založenie rodiny, život s partnerom, výchova detí, vzťahy s okolím, to všetko sa bolo treba učiť krôčik po krôčiku, aj za cenu pokus – omyl.

 

Keď si človek buduje svoju existenciu, stavia na základoch. V škole boli tieto základy pevne dané osnovami, ktorých sa učitelia držali deň čo deň. Neskôr, keď si už môže dovoliť človek chodiť po vlastných chodníkoch vytvára si osnovy sám. Zväčša podľa vzoru okolia, úspešných ľudí, svojich túžob a predstáv. Tak to beží vo svete, a ja som nemal dôvod niečo na tomto zabehnutom systéme meniť. Až do chvíle, kedy som spoznal Pána Ježiša a tým aj celkom iný svet.

 

Okrem toho, že Pán Ježiš je Spasiteľom, Bohom, je aj učiteľom. Rabi, tak Ho volali Jeho najbližší, keď im rozprával veci, ktoré doteraz od nikoho nepočuli. Čo viac, svoje učenie dokazoval skutkami. Musím sa len usmiať pri spomienke na nášho učiteľa chémie, ktorý nám v rôznych pokusoch predvádzal a tým potvrdzoval pravdivosť vzorcov, reakcií a teórií. V porovnaní s ním by bol rabi Ježiš profesorom chémie, genetiky, filozofie, techniky, histórie, matematiky a hlavne medicíny. ;-)

 

A opäť vážne. V 38 rokoch som nastúpil opäť do školy. Je v nej len jeden Učiteľ a veľa žiakov s jednou jedinou učebnicou Božím Slovom. Niektorí žiačikovia majú sotva pár rokov, iní za sebou viac ako deväť desaťročí. A predsa sa majú stále čo učiť. To už nie je škola, kde by boli nejaké prázdniny, naopak, zanechanie štúdia na nejaký čas nie je odmenou pre študenta, ale nenahraditeľnou stratou. Preto chodiť do tejto školy nie je založené na povinnosti, ale na chcení každého žiaka. Vyučovanie začína, keď ráno precitneme a končí, keď večer zaspávame. Náš učiteľ chodí s každým žiakom jednotlivo, každý deň, každou cestou, každý krok. Ak Ho niekedy nepočúvneme, nechá nás ísť svojou cestou, ale je na blízku. Iba vďaka Nemu môžeme mať pevnú pôdu pod nohami.

 

Škola s Ježišom je prechádzkou v pravde a láske, vtedy, keď Ho ako učiteľa budeme rešpektovať, keď Jeho učenie budeme prijímať za svoje, budeme ju zažívať a môcť ju aj šíriť. Vďaka Bohu, že v tejto škole Učiteľ ani žiaci žiadne prázdniny nemajú.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac august/2016



Dobrá správa?

 

1Kor 1:18 Lebo slovo kríža je tým, ktorí hynú, bláznovstvom; ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou.

 

O evanjeliu sa hovorí ako o dobrej správe. Za dobré správy považujeme tie, ktoré nám prinášajú úžitok, z ktorých máme osoh a ktoré pozitívne ovplyvňujú našu momentálnu situáciu i očakávanú budúcnosť. Čím väčší dosah v rámci času má dobrá správa, tým jej hodnota rastie.

 

Môže byť dobrou správou informácia, ktorá nie je pozitívna? Zoberme si napríklad situáciu, keď nám lekár oznámi, že končatinu, ktorá je napadnutá skazonosnými a rýchlo sa šíriacimi bunkami musí odrezať (čím prídeme o ruku, nohu, alebo inú časť tela), ale na sto percent budeme žiť. Budeme túto správu považovať za dobrú alebo zlú? Ako poznám ľudí a sám seba, človek vtedy začne posudzovať čo preváži. Či je viac pozitívna prvá časť alebo druhá, či výsledok bude v konečnom dôsledku stáť za to. Či kvalita života po strate časti tela bude na takej úrovni, aby prevážila či vyvážila stratu.

 

Keď som bol v živote postavený do situácie, kedy sa mala prevaliť moja chyba, keď mal vyjsť na povrch môj zlý úmysel, moje tajné klamstvo alebo krádež pred tými ktorí mali právo ma zaň potrestať a len na nich záležalo ako so mnou ďalej naložia, mal som srdce až v krku. Bilo tak prudko, že som nedokázal vydať ani hlásku. Vlastný strach ma doslova paralyzoval ako kobra svojim pohľadom myš. Bolo úplne jedno či som mal 12 rokov a prevalilo sa ako som falšoval známky v žiackej knižke, alebo 30 a prišlo sa na to ako som si „prilepšil“ ...

 

V momente kedy som sa dokázal nadýchnuť som na svoju obhajobu uvádzal okolnosti, dôvody, ktoré mali moju vinu zľahčiť, či dokonca postaviť ma do role oklamaného a tým aj nevinného. Je to prirodzená vlastnosť človeka, hájiť sa a zvaľovať vinu na všetkých okolo len nie na seba. Keby ste sa prešli po našich väzniciach, zistíte, že sú plné nevinných ľudí, ktorí ak aj niečo neoddiskutovateľne spáchali, boli k tomu dohnaní proti svojej vôli.

 

Kdesi vnútri drieme ešte jeden sudca. Vlastné svedomie. Usvedčuje, obviňuje, dokazuje. Snažíme sa ho nepočúvať, zahnať, nedebatovať s ním, tvárime sa, že neexistuje.

 

Na jednej strane je evanjelium skutočne dobrou správou. Na druhej je práve tým prokurátorom, ktorý nás obviňuje a usvedčuje. Paradoxne len človek, ktorý bol usvedčený a vidí sám seba vo svojej hriešnosti a beznádeji môže vidieť aj svet okolo v tom pravom svetle. Výčitky, ktoré v takej chvíli prichádzajú nás ženú hľadať východisko, ospravedlnenie. A tu v skutočnosti prichádza tá dobrá správa.

 

Pán Ježiš je tou cestou ospravedlnenia. Pán Ježiš našu hriešnosť, omyly a prestúpenia prikryje svojou obeťou. Pán Ježiš je sám spravodlivosťou, ktorá nedovolí satanovi vznášať obvinenia na našu adresu. Spravodlivosť z lásky nás zachránila pred odsúdením. Dobrá zvesť nás síce postavila do situácie, kedy sme si uvedomili svoju nevyliečiteľnosť a prichádzajúcu smrť v odlúčení od Boha, ale na druhej strane nám ukázala aj cestu ako sa jej vyhnúť.

 

Evanjelium je ako horká bylina, ktorá sa po prijatí Pána Ježiša za svojho osobného spasiteľa zmení na sladkú dobrotu. Tým, ktorí však odmietnu ospravedlnenie ostane horkou až do večnosti, bez ohľadu na to, či ho podobne ako svoje obviňujúce svedomie zatlačia do kúta a budú ignorovať.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac júl/2016



Dve rodiny

 

Skutky 17:28 Lebo veď v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorísi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme.

 

Keď som sa nedávno stretol so známym zaskočil ma otázkou, či si nechcem dať vypracovať svoj rodokmeň. „Čo som pes?“ zaznela okamžitá reakcia z mojich úst. Oponoval mi, že ľudia si odjakživa zakladali na svojich predkoch, zvlášť ak išlo o ľudí nejako významných, či už svojim postavením v hierarchii spoločnosti, alebo dôvodom bol ich prínos na poli vedy, humanizmu a pod. Dnes je vraj moderné poznať svojich predkov minimálne do desiateho kolena.

 

Opýtal som sa ho, či pozná svojho zaručene najstaršieho predka, toho prvého. Chvíľu nechápavo hľadel a napokon odvetil: „Dá sa prísť po určitý bod, najčastejšie súvisiaci so vznikom kronikárstva a kníhtlače. Odtiaľ je už takmer nemožné vyzistiť svojich predkov, pokiaľ by to nebola línia šľachtická, kráľovská.“ Hm, „a čo Adam?“ opýtal som sa. „No to je vo hviezdach, ako vieš, že bol nejaký Adam?“ Tu náš rozhovor preruším. Pozrel som sa na svojich predkov lepšie a prišiel som k nečakanému záveru.

 

Na svete existujú dva rody, dve rodiny. Bez ohľadu na hranice, na farbu pleti, na národnosť, na náboženstvo. Bez ohľadu na kroniky a záznamy v nich, bez ohľadu na predkov „ušľachtilých“ alebo bezvýznamných, zabudnutých.

 

Prvá zmienka o človeku pochádza približne spred 6.000 rokov. Stvorenie popísané v Biblii je jedinečným záznamom, sumerské a babylonské mýty sú v porovnaní s ním veľmi primitívne a polyteistické. Rodokmene, ktoré nachádzame v Písmach síce vynechávajú v niektorých prípadoch celé generácie, ale ich úlohou bolo dospieť ku konkrétnemu predkovi, osobe a preto sa nedržali presnej chronológie, ktorá by tak bola veľmi obšírna. Zvlášť presné rodokmene však nachádzame všade tam, kde je to pre nás podstatné a kde to poukazuje na identitu osoby, ktorú nám Boh vo svojom Slove predstavuje.

 

Všetci sme potomkami Adama. To je neoddiskutovatelný fakt. Tak ako po svojich predkoch dedíme kompletnú genetickú výbavu, po Adamovi sme zdedili aj niečo navyše. Hriech. Ten, ktorým sa dostal do „nemilosti“ u Boha sa vďaka dedičnosti prenáša na všetkých jeho potomkov. Na tomto mieste si musíme uvedomiť, že ide o Adamov hriech, ktorý sa skrze muža (nie ženu) prenáša na jeho potomkov. Aj keď aj žena je zasiahnutá týmto hriechom, ona sama ho neprenáša na dieťa, ktoré nosí pod srdcom. Dedičný hriech odovzdáva len muž. Preto sa mohol Pán Ježiš narodiť hriešnej Márii bez toho, aby bol sám zaťažený dedičným hriechom. On predsa nebol splodený mužom.

 

Ak sme všetci potomkami Adama, je prirodzene aj naším najstarším praotcom v rodostrome našich rodokmeňov. Môžeme tak smelo tvrdiť, že sme všetci jedna rodina a budeme mať pravdu. Rodina, ktorá si zaslúži trest za svoje prestúpenie a tým trestom nie je nič menšie ako večná smrť spočívajúca v odlúčení od Boha.

 

Potom je tu druhá rodina, ktorej rodokmeň začína u Pána Ježiša a končí u nás (mňa, teba) ako u jedinca vytrhnutého z prvej Adamovej rodiny a prijatého do novej rodiny. Je to Božia rodina, rodina posledného Adama (1Kor 15:45).

 

Ak by sme si predstavili rodostrom ľudstva rozkreslený na jednej ploche (cca 70 miliárd ľudí, ktoré na svete doteraz žili) a pospájaný čiarami od každého človeka až ku Adamovi, videli by sme neuveriteľnú pavučinu. A v tej pavučine spretŕhané nite (čiary), chýbajúce mená (osoby). Pavučina je už riadne deravá. Diera po osobách ostala všade tam, kde sa človek znovuzrodil do Božej rodiny. Opustil Adamov rodokmeň a vštepil sa do rodokmeňa Krista. Môj rodokmeň teda obsahuje len jedného predka. Krista, Spasiteľa, Boha Otca, Ducha svätého v jednej osobe. V ňom som sa narodil v deň môjho obrátenia, v deň kedy sa On sklonil ku mne a zavolal ma: „Poď domov, vráť sa späť!“

 

„Kde začína tvoj rodokmeň?"

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac jún/2016



Fundamentalista

 

Ján 17:17 Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda.

 

Toto slovko je odvodené od slova „fundament“, ktoré znamená základná vec, podstata, základ. Označenie osoby ako „fundamentalista“ je neraz spájané s náboženským fanatizmom, vedúcim k najradikálnejšiemu presadzovaniu svojich postojov opierajúcich sa o prijatý základ, podstatu a to k terorizmu. Ak dnes človek o niekom začuje, že je fundamentalista zaradí si ho ako potencionálneho nepriateľa, minimálne ako človeka, pred ktorým sa treba mať na pozore. Pritom fundamentalista je každý človek, ktorý sa opiera o svoj základ (fundament), ktorý môže predstavovať hodnoty etické, morálne, vieroučné a v neposlednom rade vedecké.

 

Keď sa pozrieme do histórie, fundamentalistov nájdeme toľko ako maku. Pravda, aj fundamentalista môže svoj základ (fundament) prehodnotiť a zmeniť, vymeniť. Dnes si položme dve otázky. Bol Ježiš Kristus fundamentalista? Je dnes nasledovník Pána Ježiša tiež fundamentalista?

 

Na prvú otázku musíme otvorene povedať, že Ježiš bol, je a vždy bude fundamentalista. Jeho základ na ktorom stál, stojí a bude stáť je Boh Otec. Jeho vôľa, Jeho pravda a Jeho Slovo. Keď Ježiš prijal spôsob ako prísť na túto zem a ako nás vykúpiť a zachrániť, prijal ľudské telo. So všetkými vlastnosťami, pokušeniami, žiadosťami, túžbami a pocitmi. Bola mu zima, teplo, bol hladný, smädný, spal, jedol, smial sa i plakal. Pociťoval radosť i hnev, bolesť aj smútok. Vždy mal na výber, tak ako má každý človek, rozhodovať o svojich veciach, vzťahoch, činoch, živote. Keďže stál na nepohnuteľnom základe (fundamente) víťazne prešiel celou svojou cestou. Čo viac, nikdy neučil nič iné, ako vôľu, pravdu a slovo svojho Otca. Neuhol ani o milimeter, neustúpil ani o piaď. Nebál sa obviniť falošných učiteľov, nebál sa prevracať stoly v chráme peňazomencom, nebál sa hovoriť pred najvyššou radou Sanhedrinom, nebál sa Piláta, nebál sa ísť až do konca. Nebál sa ani satana, ktorému dôvodil so slovami: „Je napísané...“

 

Je dnes nasledovník Pána Ježiša tiež fundamentalista? Nasledovníci Pána Ježiša, boli a podnes aj sú (mali by byť!) fundamentalistami. Stáli na tých istých základoch, ktoré videli a poznali skrze svojho Učiteľa. Nielenže smelo vystupovali pred verejnosťou, ale aj pred vrchnosťou, čo ich neraz stálo život. Počas celých storočí boli skutoční nasledovníci Krista prenasledovaní po celom svete a deje sa tak aj dnes, v časoch „humanizmu“ a „tolerancie“. Skutoční „kristovci“ nikdy nezapreli učenie, ktoré stojí na základe (na kameni uholnom (1Pet 2:6)), ktorým sa stal samotný Ježiš Kristus. Státisíce ich položilo svoje životy len preto, že ostali stáť, nezapreli, nahlas vyznali, že Ježiš je Pán.

 

Pre nás, ktorí žijeme v relatívnom bezpečí, blahobyte a pokoji je nepredstaviteľné, že by k takejto situácii, kedy by hrozil verdikt „smrť za vieru“ došlo. Možno aj to je dôvod, prečo „státie“ na jedinej pravde, na Kristovi nepovažujeme za až tak dôležitý. Vidíme, ako sú náboženskí vodcovia ochotní spájať náboženstvá sveta dokopy bez toho, aby stavali na základe, ktorým je Ježiš Kristus. V rámci tolerancie sme ochotní (ako veriaci) prižmúriť očko nad homo deliktami, nad neúctou voči rodičom, nad sebeckosťou našich detí, nad zlodejstvom okolo nás, nad zvyklosťami iných kultúr, ktoré Slovo Božie označuje ako modlárstvo, čarodejníctvo, bosoráctvo...

 

Nuž, je skutočne na každom z nás do akej miery dopustí odklon svojich postojov od pevných základov (1Pet 2:6-7). Archimédes svojho času povedal: „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a ja pohnem zemeguľou.“ Veriaci ten pevný bod majú. Je ním Ježiš Kristus. S Ním môžu dokázať všetko, čo je v súlade s Jeho vôľou. Tak ako On stál pevne vo svojom Otcovi, tak sa On stal pre nás (staviteľov) kameňom uholným (základným), pevným bodom (Ef 2:19-22; 1Kor 3:11). Stavajme na Ňom!

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac máj/2016



Cestou necestou

 

Matúš 7:13 Vojdite tesnou bránou; lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú;
14 lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.

 

Všetky cesty vedú do Ríma, tak znie známa veta, ktorá má svoje opodstatnenie aj v náboženstve. Pár desiatok rokov pred naším letopočtom dal Octavianus Augustus postaviť v Ríme pozlátený stĺp od ktorého sa merali všetky vzdialenosti ciest do rímskych provincií. Čo viac, Augustus dal vypracovať aj mapu, kde Rím tvoril hlavné mesto sveta. Po rozpade starorímskej ríše, po rozdelení na Byzantskú a Západorímsku, v roku 476 táto druhá menovaná zanikla úplne. Ako sa šírilo kresťanstvo, rozmáhal sa aj pápežský systém postavený na hierarchicko monarchickom princípe. Státisíce ľudí sa pod učením Ríma obracali na pápeža ako vedúcu osobu cirkvi a na svojich púťach k nemu prešli tisíce kilometrov preto, aby si vyprosili jeho požehnanie. Viedol ich k tomu i klérus (kňazi slúžiaci Rímu) a tak veta: „všetky cesty vedú do Ríma“ tento zámer podporovala.

 

Aj dnes ešte smerujú kroky státisícov ľudí na toto miesto. A nielen tam. Smerujú k lákadlám sveta, k falošným prorokom, obdivujú chrámy vystavané ľudskou rukou modlám a bohom po celom svete, neraz sa dajú zlákať a konvertujú na učenie, ktoré poskytuje aký taký dočasný pokoj, stíšenie ba až umlčanie svedomia, ktoré vo svojej prirodzenosti volá po Bohu. Srdcia si tak ľudia plnia všetkým možným, len Boha odmietajú.

 

Keď Ježiš hovoril o širokej a úzkej ceste mal iste na mysli aj všetok balast, ktorý si človek ťahá so sebou na svojej ceste životom. Pohľad na diaľnice zvlášť v lete je typickou ukážkou toho, ako je človek závislý na svojom majetku a žiadostiach.

 

Lukáš 9:23 A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.
24 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni.
25 Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?!

 

Každý človek raz dospeje na križovatku, kde bude mať možnosť odbočiť na úzku cestu vedúcu k večnému životu, alebo pokračovať po širokej ceste do zahynutia. Ak sa rozhodne odbočiť na úzku cestu, musí všetko, čo si doteraz nahonobil, nechať na tej širokej. Vo svojom srdci sa musí vzdať všetkého, zaprieť aj sám seba a vykročiť po úzkej cestičke. Cez úzky vchod sa nedá prejsť s batohom plným svojich „múdrostí“, s náboženstvami sveta, s kajakom na streche auta a kufrom plným svetského braku. A tak väčšina ľudí túto odbočku minie práve preto, lebo je to pre nich cesta nezjazdná, priúzka, kde by nemohli mať po ruke a v srdci všetko to, bez čoho nevedia žiť.

 

Aj preto je na úzkej, nádhernej ceste skoro kľud. Sem tam sa objaví postava, ktorá kráča k cieľu, ku svojmu Spasiteľovi. Ide pevne s úsmevom a pokojom, ktorý dáva jedine Boh. Naopak na širokej ceste to vrie. Každý chce byť v „cieli“ prvý. V tlačenici hromžia nadávajú, vzájomne sa predbiehajú urážajú a zrážajú z cesty. Čo je ich cieľom, ale nevedia ani oni sami. Napriek tomu, že Boh dal túto informáciu každému k dispozícii vo svojom Písme, oni ten cieľ nepoznajú. Chcú viac, chcú bývať v krajine o ktorej počuli, v nebi. O tejto destinácii toho vedia viac ako dosť. Z filmov, rozprávok, príbehov a povestí. Žiaľ aj z kostolov, kazateľníc, mešít a východných chrámov. Žiaľ aj od falošných prorokov v oblekoch s vysokým bielym golierom.

 

Pritom stačí tak málo, hľadať Boha, otvoriť si jeho Slovo a neminúť križovatku s odbočkou na úzku cestu.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac apríl/2016



Znamenie Jonáša

 

Jonáš 2:1  A Hospodin nastrojil veľkú rybu, aby pohltila Jonáša, a tak bol Jonáš vo vnútornostiach ryby tri dni a tri noci.

 

Príbeh Jonáša je všeobecne známy. Boh ho poslal do mesta Ninive, aby nad ním vyriekol Jeho posolstvo. Za hriech v ktorom Ninive žilo sa ho Boh rozhodol zničiť, vyhladiť podobne, ako mestá Sodomu a Gomoru. Jonáš však nechcel Boha počúvnuť a namiesto toho, aby sa vydal do Ninive, dal sa na útek. Celý príbeh graduje trojdňovým pobytom Jonáša v bruchu ryby, ktorá ho napokon vyvrhne na breh. Potom už jeho kroky smerujú do odsúdeného mesta. Keď tam vyhlási Božie rozhodnutie, stane sa čosi neočakávané. Namiesto takmer istej smrti Jonáša sa ľud v meste začne kajať. V popole a prachu s roztrhnutými odevmi volajú k Bohu a prosia o odpustenie. Boh teda mesto Ninive nezničí.

 

Mohlo by sa zdať, že Jonáš si svoje proroctvo vymyslel. Mohlo by sa zdať, že žiaden pokyn mu v tomto smere Boh nedal. Po tom ako vyriekol súd sa okrem prosieb k Bohu nič nestalo. Jonáš sa hnevá na Boha, že nechal mesto nedotknuté a v 4 kapitole mu Boh na príbehu s rastlinou ukazuje, že treba byť milostivý k ľuďom. Tu musíme uznať, že Jonášov hnev vyvieral zo strachu o svoj život. V prípade prorokov bolo bežnou záležitosťou, že ak sa proroctvo vyrieknuté prorokom nesplnilo, ľud ho zabil ako falošného proroka. Avšak i v tomto prípade je vidieť, že Boh vie ochrániť človeka v akejkoľvek situácii pokiaľ činí Jeho vôľu.

 

Boh Otec, o pár storočí neskôr poslal na svet svojho Syna, Pána Ježiša. Na jednej strane vyhlásil Evanjelium a tým aj obdobie Milosti, keď citoval Izaiáša 61:1-2 a druhý verš nedokončil. Vynechal a tým odsunul do budúcnosti Deň pomsty nášho Boha. Na druhej strane vyhlásil odsúdenie do zatratenia, napr. Jan 3:18-19. Na konci svojej služby bol ukrižovaný, na tri dni uložený v hrobe a po troch dňoch vstal. Keď sa stretol s učeníkmi pripomenul im svoje slová o spasených a odsúdených Mar. 16:16.

 

Podobne ako v prípade Jonáša, ani teraz sa nič viditeľné nestalo. Po Pánovom odchode zapadlo večer slnko, ráno vyšlo, človek s námahou zabezpečoval svoje živobytie, skrátka, život bežal tak ako predtým. Viditeľne nebol nikto spasený ani nikto odsúdený. Viditeľne nikto neprejavoval znaky obdržanej Milosti, ani znaky zatratenia. V skutočnosti sa ale v tej chvíli rozdelilo ľudstvo na dve skupiny, na spasených a zatratených. Na ovce a kozly Mat. 25:31-33.

 

Obdobie milosti trvá do dnešných dní a ľudstvo sa stále delí na spasených a zatratených. Každý jeden človek sa raz rozhodne do ktorej skupiny sa zaradí. Slobodne, dobrovoľne, zodpovedne a sám. A tak znamenie Krista, prázdny hrob, kde po tri dni prebýval je pre niekoho stále nedostatočným, neviditeľným a spochybňovaným znamením. Niektorí ľudia by neuverili ani Jonášovi jeho tri dni v rybe, ani keby ho videli vyliezať z jej tlamy a v ruke by mal tri dni staré noviny.

 

Napriek tomu aj dnes je deň spasenia pre každého, kto chce. Je to tá lepšia voľba ako zatratenie a nestojí vôbec nič. Skloniť hlavu a poprosiť Pána Ježiša, aby stal tvojim Pánom. Vyznať mu svoje hriechy a požiadať o ich ospravedlnenie. Ak tak urobíš, získaš večný život, získaš Milosť a lásku svojho Spasiteľa.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac marec/2016



Deň D

 

Ján 19:30  A keď vzal Ježiš ocot, povedal: Dokonané je! A skloniac hlavu vydal ducha.

 

Väčšina kresťanov má problém so spásou a nádejou na ňu. Má problém so svojim postavením tu a teraz a s bojom, s pokušeniami, hriechom a tým zlým. Väčšina kresťanov žije v mylnej predstave, že víťazstvo ešte nie je definitívne a konečne vybojované. Verše, ktoré hovoria o prejdení zo smrti do života (J 5:24; 1J 3:14), ktoré sa odohralo a je za nami, neberú vážne. Slová, ktoré hovoria o víťazstve a dokonaní (1Kor 15:54; J 19:30) sú v ostrom kontrastne so spôsobmi a vedením ich života tu na tejto zemi. Veď ak by bolo dokonané, ak by smrť bola porazená, potom by malo logicky zmiznúť zlo a aj smrť by nemala človeku hroziť!

 

Keď prebiehala 2. Svetová vojna, mala svoje etapy. Prvá bola príprava, ktorá nesmela dať ani tušiť budúcim napadnutým, že sa k niečomu schyľuje. Druhou bolo úplné utajenie a priblíženie sa ku dňu útoku. Toto sa odohrávalo za pomoci všetkých možných prostriedkov. Potom prišlo k využitiu ľsti a pod falošnou zámienkou prebehlo obsadenie Poľska, útok na Sovietsky zväz, invázia do krajín Európy. Zdalo sa, že zlo už nič nezadrží a neporazí. Až prišiel deň D. Za ten môžeme považovať deň porážky pred Moskvou, alebo deň vylodenia spojencov na západnej fronte. V každom prípade jeden, alebo obidva znamenali definitívnu porážku.

 

Biblia nám hovorí, že Pán Ježiš definitívne porazil zlo, smrť a satana. Logicky sa pýtame kedy? Prvú drvivú porážku vzbúrenec utrpel, keď na púšti pokúšal Pána Ježiša a Ten odolal, zvíťazil a satan od Neho odišiel (zutekal). Druhú a definitívnu porážku utrpel pri dianí na kríži: „A keď vzal Ježiš ocot, povedal: Dokonané je! A skloniac hlavu vydal ducha.“ Pre stojacich okolo to nebolo viditeľné víťazstvo, podobne ako pre vojakov na plážach Francúzska či pred Moskvou. Bol to však deň D, ktorý rozhodol o konečnom víťazstve.

 

Tak aj my dnes ešte bojujeme, aj keď je bitka dávno vyhraná. Bojujeme sami so sebou s našim hriechom a satanom, ktorý sa nám snaží nahovoriť, že o víťazovi nie je zďaleka ešte rozhodnuté. Za to on, satan, je rozhodnutý bojovať do posledného dychu, prostriedku, použiť akúkoľvek vec, neštíti sa zneužiť akúkoľvek osobu, podobne ako keď Hitler posielal v posledných dňoch do boja malé deti.

 

Náš boj je však už vyhraný. Vždy, keď sa budeme domnievať, že dochádzajú sily, že už viac nevydržíme, že už nemáme muníciu, stačí zavolať k Bohu. Posilní všade a na každej fronte i palebnom poste, dá pancier spravodlivosti, Evanjelium pokoja, štít viery, odrazí šípy, dá prilbu spasenia a v neposlednom rade aj meč Ducha, ktorým je Božie Slovo.

 

Pamätajme na to. Vojnu vyhral Pán Ježiš, my už len šírime Evanjelium pokoja, aby aj z protivníkov a nepriateľov Boha zahynulo čo najmenej ľudí.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac február/2016



Svedomie

 

Rim 2:14-15 Lebo keď pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo požaduje zákon, tí teda nemajúc zákona sami sebe sú zákonom,
15 ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, ako spolusvedčia aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo aj vyhovárajú.

 

Svedomie by sa dalo vysvetliť ako zloženina slov „svedčiť, usviedčať“ a „vedomie, vôlu“. Ide vlastne o dozorný autoregulačný orgán, ktorého cieľom je viesť človeka k morálnym zásadám a v prípade veriaceho ku životu, ktorý sa bude Bohu páčiť.

 

Svedomie človeka pôsobí u každého bez ohľadu na to či je veriaci alebo nie. Svedomie funguje ako autoregulačná činnosť , vzťahuje sa na vlastné činy a na základe svedomia sa človek rozhoduje. Svedomie sa tak stáva svedkom povinnosti a zodpovednosti. V prípade porušenia hodnôt a zásad, ktoré človek nadobudol pri formovaní svojej osoby sa svedomie stáva žalobcom na vlastnom poli. Nikto z ľudí nevie žiť tak, aby ho vlastné svedomie z času na čas alebo permanentne neusvedčovalo z hriechu, prešľapov a pochybení. Hádam preto sa človek snaží svoje svedomie často prehlušiť, umlčať a nevšímať si ho.

 

Svedomie u neveriaceho človeka pracuje na princípe spoločenských hodnôt, etiky a morálky. U veriaceho sa k tomu pridáva Božia vôľa, ktorú má človek možnosť poznávať skrze pôsobenie Ducha Svätého. Je to tá vôľa, ktorá ak je v rozpore so spomínanými svetskými hodnotami, je im nadradená.

 

Ak svedomie usvedčuje neveriaceho z prekročenia nastavených hodnôt, môže takýto človek svoje pochybenia naprávať pomocou skutkov až po umlčanie usvedčujúceho hlasu, kým nepríde k ďalšiemu pochybeniu. Tak isto veriaci, môže svoje zlyhania naprávať vo vzťahu k tým, ktorých sa týkajú, no podstatné je naprávať svoje postoje a pochybenia pred Bohom a vyznávať to, z čoho nás svedomie pod vedením Ducha Svätého usviedča. Neveriaci čaká odpustenie od ľudí a sveta, veriaci od ľudí a Boha. Svet nevie odpúšťať, nemá moc zahladiť prestúpenia, hriechy, tú má len Boh - Otec a to skrze obeť Pána Ježiša Krista, toho spravodlivého. Radujme sa z tejto výsady a hovorme o nej, šírme ju svetom.

 

1 Jan 2:1 Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu
u Otca, Ježiša Krista, spravedlivého.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac január/2016



Zrkadlo

 

Jakub 1:23-25 Lebo ak je niekto poslucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá mužovi, ktorý pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle.
24 Lebo sa videl a odišiel a hneď zabudol, aký bol.
25 Ale ten, kto dobre nazrel v dokonalý zákon, v zákon slobody, a zotrval pri tom, ten, pretože nie je iba zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.

 

História nám datuje vznik zrkadla ako ho poznáme dnes do obdobia okolo roku 1500 n.l. Zrkadlá však určite existovali skôr, Biblia o nich hovorí už v druhej knihe Mojžišovej. Možno išlo o leštené kovové dosky, možno aj za použitia vzácnych kovov. Jedno mali spoločné, pokiaľ sa nejednalo o pokrivené zrkadlá, odrážali pravdivý obraz.

 

Funkcia zrkadla je v dnešnej dobe širokospektrálna. Nejde len o funkciu zobraziť tvár toho, kto sa doň pozerá, ale oveľa viac sa zrkadlá používajú tam, kde chce človek vidieť obrazy, situácie, ktoré sú našimi zmyslami neviditeľné, všade tam, kde si chce človek utvoriť ucelený obraz o situácii v ktorej sa nachádza. Len v automobiloch máme minimálne tri zrkadlá, ktoré nám poskytujú informácie o okolí, možných hrozbách, ktoré nám pomáhajú bezpečne odbočiť, vycúvať, neohroziť seba ani nikoho iného pri prevádzke vozidla.

 

Aj Pán Boh nám dal zrkadlo, ktoré nás vie vystríhať, ktoré nás bezpečne vedie, ktoré nám tiež ukazuje náš duchovný stav a pri správnom pohľade doň môžeme vidieť veci, ktoré by sme nikdy vidieť nemohli. Môžeme sa pozerať cez toto zrkadlo, Božie Slovo do budúcnosti.

 

Čím častejšie sa budeme do Božieho Slova pozerať, tým bezpečnejšie prejdeme akýmikoľvek situáciami. Iste, existuje aj veľa iných kníh, ktoré sa zaoberajú psychológiou, riešením rôznych životných situácií, ktoré nám chcú poradiť a pomôcť vyriešiť naše ťažkosti na základe skúseností iných ľudí. Oproti Biblii však majú veľkú nevýhodu. Chýba im komplexnosť pohľadu na jednotlivca a v neposlednom rade ide len o názor človeka.

 

Božie Slovo ako zrkadlo nám však v prvom rade odhaľuje samých seba. Až keď sa uvidíme v tom pravom svetle a obraze až potom môžeme nachádzať riešenia a smer, ktorým sa máme uberať. Autor Božieho Slova nie je nikto iný ako neomylný a dokonalý Boh, ktorý viedol ruky pisateľov jednotlivých 66 kníh. V tom je záruka, že ide skutočne o pravdu, ktorá ako jediná dáva jasný a čistý, nepokrivený a ostrý obraz. Žiadne zrkadlo sveta vyrobené ľudskou rukou nemá takú kvalitu spracovania a tak dokonalý obraz. Žiadne zrkadlo sveta nám nedokáže sprostredkovať pohľad do budúcnosti, len Biblia, Božie Slovo.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac december/2015



Sviatky pokoja

 

Jan 14:27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce ani nestrachuje!

 

Blíži sa vianočné obdobie, ktoré zvykneme označovať aj týmito slovami, ktoré by nás mali uistiť o tom, čo by mali prinášať: Pokoj a mier (aspoň na pár dní v roku). Ľudia sa celý rok ženú za úspechom, postavením, peniazmi, a v neposlednom rade za pôžitkami, ktoré tento svet ponúka zabalené v zlatom papieri a na striebornej tácke. Múdry Kazateľ hovorí: „Márnosť, všetko je márnosť.“ (Kazateľ 1,2) Úspech sa neprejavuje tak, ako by chceli, vždy je niekto, kto má lepšie postavenie, peňazí nie je nikdy dosť (aj keby ich bolo za vagón) a pôžitky? Na druhý deň sú preč, v srdci prázdnota, ktorá si pýta ďalšie a ďalšie, aby ich zhltla a aby tak ako všetky predošlé zmizli v nenávratne. Kvôli hriechu trvalý pokoj vo svete nikdy nebol a ani nebude. Aj keby ľudia vysedávali u psychiatra celé dni a štátnici podpísali tisíce mierových dohôd.

 

Veriaci má však vysokú šancu aspoň časť života prežiť v pokoji. Aj keď ho občas narúša hriech, pretože sa ozýva naše staré „ja“ podporované príslušnosťou k Adamovi a po ňom zdedenom hriechu. Tento druh pokoja odkazuje svojim Pán Ježiš: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie tak ako dáva svet…“ (Ján 14,27) Žiaľ, tento pokoj neraz strácame vlastnou vinou, napríklad aj vo vianočnom zhone, pri zabezpečovaní všetkého, čo by podľa nášho názoru nemalo v rodine na Vianoce chýbať.

 

V Písme sa tento pokoj nazýva aj ako pokoj Boží. Tak ako nikto iný, ani ja o ňom neviem nič viac, pretože je nad naše chápanie, veď čítajte so mnou: „A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude strážiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi.“ (Filipanom 4,7) Domnievam sa, že je to pokoj zmierenia sa s Bohom skrze krv Pána Ježiša, pokoj, ktorý bude strážiť naše srdcia a mysle. Je to pokoj prinášajúci istotu, že som prešiel zo smrti do života. Je to pokoj uisťujúci nás, že žaloby ani žalobcu niet. A tam, kde ich niet, nie je ani obvineného ani sudcu, tam je iba Otec a deti podobné Prvorodenému Synovi, ktorých čaká skvelá a večná budúcnosť.

 

Pre svet prichádzajú Sviatky, ktoré chcú ľudia prežiť v pokoji a mieri. Prečo sa uspokoja iba s pár dňami do roka, vôbec netuším. Koľko miliónov ľudí (nielen utečencov) každý večer zaspáva v starostiach, strachu, neistote! A koľko ich bude takto zaspávať aj počas sviatkov pokoja? A pre koľkých z nich budú práve ony tými poslednými v živote, pretože hoci túžili po pokoji, ten nenašli, lebo ho hľadali na nesprávnom mieste?

 

Naopak veriaci môže žiť v pokoji a mieri každý deň, stačí pozerať na kríž, stačí pozerať na Syna, sediaceho po boku Otca. Povedzme o tom našim susedom, známym. Možno aj oni túžia mať sviatky pokoja po celý rok.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

 

Slovo na mesiac november/2015



Prístup k Bohu

 

Jan 14:23  Ježiš odpovedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prijdeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.

 

Keby jedného dňa u vašich dverí zaklopal človek dobre vyzerajúci, v obleku, voňavý a oznámil vám: „Dobrý deň, mám vás rád a budem u vás žiť,“ čo by ste mu povedali? Keby v iný deň prišiel iný človek, špinavý, v handrách, bez jedného oka, krívajúci a povedal by: „Dobrý deň, mám vás rád a budem u vás žiť,“ čo by ste mu povedali?

 

Viem si predstaviť, že by ste ich odmietli a ja tiež. A pritom rozdiel medzi nimi nie je predsa žiadny. Obidvaja sú pre vás cudzí, a prečo by sa vám mal do bytu, domu nasťahovať niekto neznámy, kto je pre vás doslova cudzincom.

 

Existuje ešte jeden prípad, a to človek, ktorý vám dni a roky hovorí o svojej oddanosti, ktorého ste si vybrali a on vašu lásku opätuje, s ktorým sa stretávate denne, viete o jeho slabostiach, výhrach a prehrách, o jeho trápeniach i radostiach. Tešíte sa na okamih, kedy zaklope na vaše dvere a povie: „Dobrý deň, mám vás rád a budem u vás žiť!“ Vtedy radostne zvoláte: „Vitaj priateľu, poď ďalej milovaná priateľka!“

 

Viete už kam mierim? Mnoho ľudí na tomto svete si myslí, že priestor u Boha je prístupný automaticky každému, kto po smrti príde a zaklope... Drvivá väčšina sa domnieva, že za dverami stojí niekto, kto dá na slová farára nad rakvou, na úprimný žiaľ pozostalých a rád si neznámeho zoberie k sebe, len, aby prejavil svoju dobrotu. Že si zoberie k sebe človeka, ktorý mu tisíckrát pľuvol na jeho ponuku spásy, ktorý svojim životom Jeho autoritu popieral, ktorý Ho nikdy ako Spasiteľa a Boha neuznal, naopak mal pre Neho len tie najhoršie mená a osočoval Ho z tých najhorších vecí na tejto zemi, z ktorých by sa mal človek obviňovať sám.

 

Poviem vám, že spravodlivosť a milosť je u Boha a platí stále, je dokonalá a nemenná. Haleluja! Každý kto sa rozhodne k Nemu prísť a žiť s ním, je vítaný. Každý, kto Ho roky odmieta a domnieva sa, že LEN POTOM stačí zaklopať, je odmietnutý. Presne tak, ako by ste aj vy odmietli neznámeho. Milovanú osobu, ktorú poznáme a je nám blízka však nevyženieme.

 

Svoj vzťah s Bohom, treba budovať tu na zemi. Srdcom, vierou, a každodennou komunikáciou. Len tak si môžeme byť istí, že začujeme: „Vitaj priateľu, poď ďalej milovaná priateľka!“

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac október/2015



Vierou k nebesiam

 

1 Kor 13:11 Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.

 

Po svojom obrátení som ako prvú kúpil Bibliu, ktorej obsah som vôbec nepoznal a začal ju čítať. Starý zákon mi akosi nedával veľa pôžitku, množstvo rodokmeňov, ťažký Roháčkov preklad, opakujúce sa state v obsahu atd. boli na vine môjmu nechápaniu. Ktorýsi z bratov mi poradil, aby som začal s Novým zákonom. Tam to už bolo iné.

 

Aj tu sa našli state, ktoré mi nedávali zmysel, respektíve boli v tom čase pre mňa nezrozumiteľné. Začal som sa teda riadiť pravidlom nepozastavovať sa nad takýmto textom. A skutočne, po nejakom čase a viacnásobnom čítaní mi odrazu aj ťažko pochopiteľné texty začali hovoriť a odhaľovať pravdu. Plne sa tak napĺňa text apoštola Pavla v 1 Kor 13:11.

 

Keď sa posadíte do lietadla a pozeráte cez okno von počas rolovania na štart, veľa toho nevidíte. Sem tam sa mihnú nejaké obrazy, iné stroje, ľudia a budovy. Potom zaburácajú motory, mašina sa rozbehne a odlepí od zeme. Odrazu začnete vidieť oveľa viac. Rozširuje sa vám obzor a čím stúpate vyššie, tým viac vidíte.

 

Aj život kresťana je založený na podobnom princípe. Čím viac vo viere stúpame k nebesiam, tým viac vidíme slávu a lásku nášho Boha. Čím sme bližšie u Pána Ježiša Krista, tým sa viac vzďaľujeme od tohto neveriaceho sveta a poznávame Božie spasiteľské plány, už už dosahujeme večného života v plnosti.

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac september/2015



Čo je pravda?

 

Ján 18:38 Pilát mu povedal: "Čo je pravda?"

 

Pilát bol len krôčik od toho, aby urobil najväčší objav svojho života. Ježiš mu povedal, že prišiel na svet, aby vydal svedectvo o pravde. Toto Piláta primälo, aby sa spýtal, čo je pravda. Bystrý rímsky politik položil správnu otázku správnemu človekovi, a pred ním stála Božia odpoveď. Ale namiesto toho aby padol k Ježišovým nohám v pokáni, vyznaní a viere, obišiel Jeho odpoveď a povedal, že na Ňom nenachádza žiadnej viny.

 

Skôr či neskôr sa všetci ocitneme v Pilátovej pozícii. Budeme sa musieť rozhodnúť, aký postoj zaujmeme k nezvyčajnému mužovi, ktorý tvrdí, čo nemôže tvrdiť nikto iný – že On je pravda.

 

V dejinách prišlo a odišlo množstvo náboženských vodcov, ale nikto z nich netvrdil, že on je pravda, nikto to ani nedokázal tým, že vstal z mŕtvych! Milióny ľudí počas storočí zistili, že Ježišov život, Jeho slová a Jeho vzkriesenie sú presvedčivým dôkazom Jeho dôveryhodnosti. Prišli k záveru, že poznanie pravdy musí začať v osobnom vzťahu s Pánom Ježišom.

 

Našiel si odpoveď na najdôležitejšiu otázku Tvojho života: „Čo je pravda?“ Ak nie, porozmýšľaj o výroku Ježiša: „Ján 14:6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.“

 

Chlieb náš každodenný 2002 str. 139 upr. autorom webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac august/2015



Čas života

 

Kolosenským 4:5 Choďte v múdrosti pred tými, ktorí sú vonku, vykupujúc čas.

 

Ak žijeme 60 rokov, máme k dispozícii 600 000 hodín. Keď máme 18 rokov, končíme strednú školu a máme pred sebou 47 rokov či skôr 412 000 hodín po maturite.

 

Ak 8 hodín denne prespíme, 8 hodín venujeme svojim aktivitám a 8 hodín strávime v práci, znamená to 137 333 hodín pre každú vymenovanú činnosť. Keď teda hovoríme o čase a hovoríme v hodinách, vôbec to nevyzerá na to, že máme vo svojom živote nadbytok času. Nuž a keď sa na tento rozpočet pozrieme z hľadiska večnosti, náš vymedzený čas predstavuje len jeden malý krátky okamih. Je veľmi dôležité, aby sme ho využívali múdro!

 

Istý múdry muž, ktorý sa dožil 100 rokov, prepočítaval svoj čas na dni. Na otázku koľko má rokov, odpovedal počtom dní. Robil to na základe Žalmu 90:12
Nauč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múdrosť do srdca.

 

Vyjadrením jeho veku počtom dní bola jeho prezentácia Božieho slova a upozornenia, aké dôležité je žiť s pohľadom na budúce hodnoty. Hodiny, dni, roky rýchlo uplynú. Preto je dobré ich rátať vo svetle večnosti.

 

Chlieb náš každodenný 2002 str. 124 upr. autorom webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac júl/2015



Moja ustarostnenosť

 

Lukáš 12:25 A kto z vás môže starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť?

 

Hans Christian Andersen, autor dobre známych rozprávok, mal nepredstaviteľný strach z toho, že ho pochovajú zaživa. Vo vrecku nosil lístok s textom, že ak by našiel niekto v bezvedomí, nech si nemyslí, že je mŕtvy. Táto jeho úzkosť trvala až do roku 1875, kedy podľahol rakovine.

 

Môžeme rozmýšľať o strachu ako o niečom zvláštnom, ale kto v živote nemal strach, ktorý bol iracionálny či nezmyslený? Keď sa niekedy obzrieš späť, sám sa divíš, ako si mohol byť taký ustarostený. Prečo sa radšej nemodlíme? Nie sme často rozľútostnení len preto, že nevieme čeliť životu?

 

Je to aj preto, že využívame len to, čo máme my namiesto toho, aby sme využívali to, čo vlastní všemocný Pán vesmíru. Ustarostenosť nič nezmení. Ale dôvera v Pána zmení všetko, aj to čo sa týka náhľadu na život.

 

Odpusť nám Pane, že sa toľko strachujeme. Pomôž nám vidieť akí sme smiešni, keď sa obávame o to, čo si zasľúbil, že urobíš. Nepochovaj nás živých s našim strachom.

 

Chlieb náš každodenný 2002 str. 105 upr. autorom webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac jún/2015



Úloha otca

 

Efezským 6:4 4 A vy, otcovia, nepopudzujte svojich detí k hnevu, ale ich vychovávajte v kázni a v napomínaní Pánovom.

 

Poznáte také živočíchy ako sú kosmáče, gibony, morské koníky alebo jakany? Kosmáče sú malé stromové opice podobné medvieďatám, gibony sú opice patriace k ľudoopom. Morské koníky nie sú skutočnými koňmi a jakany sú vtáky s neobyčajne dlhými prstami na nohách. A čo majú spoločné? Na rozdiel od iných zvierat sa samčekovia týchto druhov starajú o svoje mláďatá.

 

Želal by som si aby to platilo aj o všetkých kresťanských otcoch, aby sa starali aj o duchovnú výživu svojich detí. Ocko má úžasnú možnosť povzbudzovať, varovať, učiť, radiť a byť vzorom kresťanského života pre svoje deti. Mojžišove pokyny (5M 6 kap.), sú určené otcom. Najmä siedmy verš hovorí o dôležitej úlohe otca – učiť svoje deti.

 

Vyznieva to presne ako napomínanie apoštola Pavla (Ef 6:4). Pavel hovorí otcom, že majú vychovávať svoje deti v „kázni a v napomínaní Pánovom“. Kresťanskí otcovia, ktorí to robia, sa líšia od ostatných otcov a sú podriadení Božej vôli. Kiež by všetky naše deti „kŕmili“ otcovia a mamy, ktorí milujú Hospodina!

 

Chlieb náš každodenný 2002 str. 93 upr. autorom webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac máj/2015



Odborník na obnovu

 

2 Korintským 5:17 Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.

 

Keď má reštaurátor v práci vzácne maľby, hovorí, že tie ktoré vyzerajú beznádejne zničené, sa dajú ešte zachrániť. Vracia obrazom farbu a život tým, že opatrne odstráni špinu a farebný lak. Videl však aj zničené obrazy, keď sa ich majitelia rozhodli očistiť sami a použili na to bežné čistiace prostriedky. Jeho rada: Zverte umelecké dielo do rúk odborníkovi.

 

Tak je to aj v našom živote znečistenom hriechom. Naše úsilie zbaviť sa vín a poškvrnených hriešnych skutkov a postojov končí často znechutením a zúfalstvom. Pri našich pokusoch zbaviť sa viny niekedy obviňujeme iných, alebo sa jednoducho vzdám a myslíme si, že sa už nikdy nezmeníme.

 

Pán Ježiš, Spasiteľ sveta je odborník, ktorý vie obnoviť aj najznečistenejšieho, najšpinavšieho a najznechutenejšieho človeka. Kristus zomrel, aby každému, kto Ho vierou prijme, mohlo byť odpustené a mohol byť obnovný. Jeho krv nás očisťuje (1Jn: 1-7), a robí z nás nové stvorenie. Sme božím výtvorom (2Kor 5:17; Ef 2:10).

 

Keď treba očistiť plátno našich duší, nemôžeme to urobiť sami. To môže urobiť jedine Pán Ježiš Kristus. Požiadaj Ho dnes o obnovu života, znovuzrodenie z Ducha Svätého.

 

Chlieb náš každodenný 2002 str. 92 upr. autorom webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac apríl/2015



Izák, Ježiš, súvislosti

 

Genesis 22:2 A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem.
3  A Abrahám vstal skoro ráno, osedlal svojho osla a pojal so sebou dvoch svojich sluhov a Izáka, svojho syna, naštiepal dreva k zápalnej obeti a vstal a išiel na miesto, o ktorom mu povedal Bôh.

 

Iste je každému známy príbeh ako Abrahám išiel obetovať svojho milovaného syna Izáka. Stalo sa to približne v roku 2080 od stvorenia Adama. Natíska sa predpoklad, že Izák mal v tom čase 33 rokov (aj Pán Ježíš sa stal obeťou za nás, keď mal približne 33 rokov). Potvrdzuje to aj fakt, že Izákova mama Sára zomrela krátko po tejto udalosti, keď mal 37 rokov. To je prvá indícia hovoriaca o Pánovi Ježišovi.

 

Obetovať človeka, či už išlo o dieťa alebo dospelého bolo aj za čias Abraháma nepredstaviteľný skutok. Dobre si pamätali praktiky z čias kráľovnej Semiramis a jej manžela Nimróda (ktorý sa neskôr prehlásil za stelesneného boha Molocha), pri ktorých sa obetovali malé deti, bezbranní aj dospelí.

 

Teraz však samotný Boh nariaďuje Abrahámovi, mužovi, ktorý s Bohom chodí, aby išiel a obetoval svojho jediného syna milovanej Sáry. Syna, na ktorého čakal desaťročia. Syna, ktorý bol na vrchole svojich síl, syna, ktorý bol čo do poslušnosti obrazom svojho otca (takisto bol obrazom svojho Otca aj Syn, Pán Ježiš) a syna, skrze ktorého sa mali potomkovia Abraháma prenáramne rozmnožiť. Iba tá najsilnejšia viera Abraháma, absolútne sa spoľahnutie na Boha v súvislosti s rozmnožením jeho semena mu dávala istotu, aby príkaz vykonal a dokonal. Veril, že aj keby syna obetoval, Boh to nejako zariadi, aby sa vrátil späť a mal život...

 

Taktiež je tu neopomenuteľná ďalšia indícia a tou sú tri dni. Od vydania príkazu Abrahámovi až do momentu obetovania ubehli tri dni. Tri dni, počas ktorých bol Abrahám skalopevne presvedčený, že svojho milovaného syna stratil. Tri dni kedy bol Pán Ježiš v hrobe sú viac ako naplnením tohto starozákonného obrazu. Aj Boh Otec takto stratil Syna na tri dni.

 

Prenesene môžeme povedať, že počas týchto troch dní (u Pána Ježiša) sa dokonávalo naplnenie ospravedlnenia ľudstva, ktoré Adam spolu so svojou Evou tak márnotratne hodil za hlavu cez žiadosť očí a žalúdka. Tu mi napadá prirovnanie s márnotratným spôsobom straty prvorodenstva u Ezava, ktorý túto výsadu tiež vymenil za pokrm tela!

 

Biblia je úžasná kniha príbehov a histórie. Obrazy zo Starého zákona sa otvárajú v Novom, kedy prichádza k ich naplneniu. Na záver vám predložím jednu z krásnych dedukcií, ktoré môžeme v Slove Božom nájsť.

 

Obetovanie Izáka, ktoré nebolo dokončené, pretože zaznel hlas: „Zadrž...“ prebiehalo približne pred 1980 rokmi, než nastali udalosti na Golgote, kde už Boh svoje „Zadrž“ nevyslovil. Zaujímavosťou je iste aj predpoklad, že išlo o to isté miesto, pohorie. Aj keď miesto „obetovania“ Izáka neleží presne na Golgote, nedá sa vylúčiť, že ide o horu-miesto, ktorá svojím geografickým prierezom (pokračovaním) je spojená s Golgotou. Niečo podobné ako Biely Kríž a Malý Javorník. Nemusíme mať teda pochybnosti o tom, že miesto kde mal Abrahám obetovať Izáka leží na území dnešného Jeruzalema, aj keď nie presne na Chrámovej hore. Spojitosť v Písmach je opäť viac ako výmluvná.

 

Z celého je tak zrejmé, že Boh pracuje na záchrane človeka od pádu Adama. Celý Boží plán a spôsob ako ho naplnil je v Biblii. Pre veriaceho aj hľadajúceho je teda Biblia tou cestou, ktorá veci ozrejmuje. Čítajte ju, porovnávajte to čo počujete a čo súvisí s vierou s tým, čo nám Boh zaznamenal vo svojom Slove. Iba tak si môžete byť istí, že idete tou správnou cestou.

 

Text a foto autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac marec/2015



Milosť pre každého

 

Genesis 4:14 Hľa, zaháňaš ma dnes s tvári zeme a zpred svojej tvári, budem sa skrývať a budem tulákom a behúňom na zemi, a stane sa, že ktokoľvek ma najde, zabije ma.
15 A Hospodin mu riekol: Pre tú príčinu, ktokoľvek by zabil Kaina, na tom bude pomstené sedemnásobne. A Hospodin položil znamenie na Kaina, aby ho nikto nezabil, nech by ho našiel ktokoľvek.

 

Príbeh o Ábelovi a Kainovi pozná každý viac menej vzdelaný človek vo všetkých kresťanských krajinách. Vie, že obeť Ábela bola Bohu milá, lebo išla z viery, že na svoje ospravedlnenie dedičného hriechu nemôže priniesť nič iné, len svoje úprimné vyznanie a vieru, že toto ho ospravedlní. Naopak Kain takúto vieru, presvedčenie nemal. Preto Boh jeho obeť neprijal, ale vo verši 7 mu dáva šancu na nápravu! Rob dobre znamenalo ver tak ako Ábel! Kaina sa to však dotklo natoľko, že jeho zaslepená myseľ a tvrdé srdce neoznačili za pôvodcu neprijatia obete samého seba, ale Ábela. Zabil ho.

 

Po tom ako sa ho Boh pýtal, kde je jeho brat ešte stále zapieral. Až po usvedčení samotným Bohom Kain vyznáva svoje previnenie. Nevyznáva ho však s motívom prosby o odpustenie, ale je do morku kostí presvedčený, že tento hriech je neodpustiteľný. Ako vidíme v odpovedi Boha, istý podiel milosti z Jeho strany prichádza. Označí ho znamením, a nedovolí, aby ho niekto pre toto prestúpenie zabil.

 

Na jednej strane si z tohto môžeme odvodiť, že pomsta patrí jedine Bohu Deut 32:35; Rim 12:19; Žid 10:30. Na druhej je to predobraz času Milosti. Môžeme tvrdiť, že Kain dostal čas na nápravu. Dostal čas, aby oľutoval, dostal čas od Hospodina.

 

Nepochopiteľná je Milosť Božia. Tam kde si človek zaslúži okamžitý trest dostáva čas na Milosť. Tam, kde prestúpi dostáva čas na nápravu a tam, kde ju nemôže svojimi skutkami dosiahnuť mu Boh ponúka zástupnú obeť. Najskôr obete zápalné, neskôr bitné a napokon obeť najvyššia. Jeho Syn.

 

Ešte stále je obdobie Milosti. I pre Kainove pokolenie i pre pokolenie Šéta (ktoré môžeme považovať za pokolenie Ábela). Môžeš patriť duchovne ku ktorémukoľvek. Obdobie Milosti je stále na dosah.

 

Text a foto autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac február/2015



Vzkriesenie podľa mena?

 

Ján 6:54  Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim...

 

DNA sa nachádza v bunkách živého človeka i v odumretých tkanivách, napr. vlasy, nechty a pod. Keďže ide o veľmi originálny kód, začala ho na identifikáciu používať kriminalistika a využíva sa aj pri určovaní otcovstva a v zdravotníctve.

 

Pred časom ma v súvislosti s vytrhnutím a vzkriesením zosnulých napadla myšlienka, že tento kód bude iste natoľko originálny, že aj podľa neho by mohol Stvoriteľ identifikovať každého z nás. Ku sklamaniu prišlo potom, ako som zistil, že existujú prípady jednovaječných dvojičiek, kde vedci objavili zhodné DNA. A bol som v koncoch.

 

V Písmach si čítame, že naše osoby sú pevne v rukách Boha, že nás nikto z Jeho ruky nemôže vytrhnúť a pozná nás tak dokonale, že má spočítané aj vlasy na našej hlave. Samozrejme, jedná sa o momentálny stav, lebo po ránu a pri pohľade do zrkadla zisťujem, že mám vlasov o veľa menej než v čase môjho obrátenia.

 

Jedno je teda z Písma zrejmé. Boh pozná náš stav, dokonale pozná naše telá, postoje, myšlienky, skutky, ktoré sa chystáme urobiť alebo aj tie, ktoré urobíme o pár rokov a dnes o nich ani netušíme. Pozná nás tak dokonale, že pri vytrhnutí (alebo vzkriesení) nám dá naše identické telá. Budú to telá podobné telu Pána Ježiša po Jeho zmŕtvychvstaní – oslávené – ale naše.

 

Existuje zrejme ešte niečo dokonalejšie ako je DNA, ktorá je základnou informáciou pri stavbe tela. Musí existovať informácia, ktorá identifikuje každú osobu absolútne presne a nemôže prísť k žiadnemu možnému omylu. Biblia nazýva túto informáciu slovom „mená“. A miesto kde sú uložené tieto informácie slovom „kniha života“ a slovom knihy“. (Zjav 17:8; 20:12; 20:15)  Ťažko si predstaviť, že ide o skutočné mená. Veď koľko na svete žilo Novákov, Smithov, Bondov či obyčajných Aschengeschwandtnerovcov. Tu by iste došlo k omylu, odhliadnuc od toho, že omyl pri použití DNA, by mohol nastať aj pri definícii identity osoby z jednovaječných dvojičiek, kde by mohol byť jeden veriaci a druhý nie.

 

Tak sa v tomto bode musím spoľahnúť len a len na Boha. On vo svojej dokonalej spravodlivosti zabezpečí moju budúcnosť, podobne aj budúcnosť každého, pre ktorého sa stal Pánom a Kráľom Pán Ježiš. A tak ako vzkriesi kresťanov, ktorých zožrali levy v rímskych arénach, či ako vzkriesi svoj vyvolený ľud, ktorý sčasti skončil v kremačných peciach, alebo tých, ktorí zahynuli na moriach, oceánoch a ich telá nikto nikdy nenašiel, tak vzkriesi aj nás.

 

Na to, aby som sa po vzkriesení mohol s radosťou postaviť na stranu môjho Stvoriteľa a zároveň Spasiteľa však musím urobiť aj čosi iné. Uveriť. Uveril si?

 

Text a foto autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac január/2015



Čas pre nás

 

Kazateľ 3:1 Všetko má svoj čas a svoju hodinu každá vec pod nebom.

 

Začal sa ďalší rok. Pre nás kresťanov rok 2015, pre našich bratov rok 5775. Je to preto, lebo náš kalendár sa počíta od Krista, kým židovský od stvorenia. Nech je už deň stvorenia presne datovaný alebo nie, v prípade rátania času máme my ľudia nastavené mantinely opierajúce sa o pohyb našej zeme a s nimi spojené ročné obdobia.

 

Človek od pradávna rátal čas na nejaké úseky. Je to dané časom slnečného svitu a tmy. V Genesis čítame o zavedení tohto poriadku času, ktorý od chvíle stvorenia odpočítava nielen čas sveta, ale aj náš osobný, ktorý má každý z nás na tejto zemi vymedzený. Na počiatku, kedy bolo ľudské telo dokonalé mohol žiť človek večne. Po páde Adama prišlo k porušeniu rovnováhy, pravidiel a priamej udržiavacej vôle Boha. I preto musel Adam umrieť, aj keď, v požehnanom veku 930 rokov. Od tej doby sa podmienky viackrát zmenili a tak napokon sa dĺžka ľudského života ustálila na hranici 70-100 rokov. Je to málo či veľa?

 

Z hľadiska jedinca, ktorý nevie čo ho čaká za múrom smrti je to málo. Rád by ostal na tomto svete čo najdlhšie, samozrejme v čo najlepšej zdravotnej kondícii. Platí však Druhý zákon termodynamiky, ktorý hovorí o tom, že v uzatvorenom systéme narastá entropia (neusporiadanosť, rozpad a chaos), ktorá sa nedá zastaviť ani obrátiť v jej smerovaní. Jednoducho povedané, pôsobením času nedochádza k zdokonaľovaniu a rastu, ale naopak k starnutiu a rozpadu. Čas je teda veličinou ohraničujúcou zrod a smrť.

 

Rok 2015 iste prinesie mnohým zrod a mnohým ich koniec. Čas medzitým je však určený na to, aby človek Boha mohol spoznať a hlavne na to, aby sa rozhodol (raz a pre vždy) či o Neho stojí alebo nie.

 

Každý kto sa domnieva, že na Boha bude mať čas až tesne pred koncom svojho času sa mýli. Je len málo jedincov a prípadov, kedy k tomu došlo (ak vôbec niekedy). Posledný zaznamenaný prípad máme v Biblii, kedy sa takto spasil lotor na kríži vedľa nášho Pána, doslova v posledných sekundách pred vypršaním svojho času.

 

V Písmach čítame, že každému človeku na tejto zemi sa Boh dáva spoznať. Či už osobne, alebo vo svojom stvorení (príroda, fyzika, zákony, astrológia a pod) alebo aj v osobnom utrpení či naopak požehnaní.

 

Dni a hodiny v roku 2015 budú pre niekoho tou poslednou šancou pre rozhodnutie a pre niekoho začiatkom služby Bohu v šírení Evanjelia, pre čas požehnania a Božieho vedenia. Buďme vnímaví a nebuďme ľahostajní. Nielen k svojmu osudu, ale hlavne k Božiemu volaniu.

 

Text a foto autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac december/2014



Ľúbim Ťa

 

1 Ján 4:19 My milujeme jeho, preto že on prvý miloval nás.

 

Vyznanie lásky zaznieva často medzi dvomi zamilovanými ľuďmi. Uisťujúce slová tom ako svojho partnera, partnerku milujeme zaznievajú pri každej príležitosti, slovom, listom, mailom alebo ústne. Ako plynú roky, pribúdajú starosti tohto sveta, zamilovanosť vyprcháva a láska už nie taká horúca, aby sme sa o nej stále uisťovali. Napriek tomu, že sa máme radi, zabúdame si o tom z času na čas povedať.

 

Pred rokmi sme si s manželkou povedali, že sa tomuto prirodzenému „zabudnutiu na lásku“ postavíme. Niekto z nás dvoch aspoň raz denne povie tomu druhému „Lúbim Ťa“. Ten kto je prvý (obrazne), ten v ten deň vyhral. A tak každý deň u nás zaznieva toto uistenie o vzájomnej náklonnosti minimálne dva razy. Odpoveďou na prvé slová Ľúbim Ťa, bývajú tie isté slová. Ak aj náhodou jeden z nás už vyhráva druhý, tretí deň, nechá ten nasledujúci deň vyhrať svojho partnera. Je to celkom jednoduché a zábavné. Zvlášť vtedy, keď my, päťdesiatnici si takto vyznáme nahlas lásku v autobuse, obchode alebo inde, kde sú ľudia. Najviac šokujúce je to v prítomnosti známych, ktorí vedia, že spolu žijeme v dnes už takmer tridsaťročnom manželstve. Ich udivené pohľady by som vám doprial vidieť. Kresťanstvo je postavené na láske.

Svedčia o tom i tieto verše z úst samotného Pána Ježiša:

 

Matúš 22:37 A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
38 To je to veľké a prvé prikázanie.
39 A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!
40 Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.

 

Ak niekoho milujeme, snažíme sa ho o svojej láske presvedčiť. Je to tá najprirodzenejšia vec, ktorá zvnútra človeka tryská na povrch automaticky, nedá sa jej zabrániť, nedá sa obmedziť. Slovom, pohľadom, dotykom, úsmevom, pomocou, proste všetkým čo by nás mohlo udržať v jeho/jej blízkosti, všetkým čím by sme sa objektu svojej lásky zavďačili. Konáme nezištne, dávame nezištne, jediné čo očakávame je opätovanie tohto najvzácnejšieho citu. Nuž a presne toto očakáva náš Pán Ježiš, ktorý nás miloval skôr ako my Jeho.

 

Položme si teraz úprimne ruku na srdce. Kedy som mu naposledy povedal: „Ľúbim Ťa Pane Ježišu“ . Bolo to v nedeľu na zhromaždení? Niekde v kostole? Na ulici? V autobuse? Bolo to osamote? Pred ľuďmi? On nám to hovorí stále. A čaká na opätovanie svojej lásky voči nám. Nezabudnime Ho o svojich citoch uisťovať aj my. Čím častejšie tým lepšie. Len tak bude náš vzťah živý, len tak zabránime tomu, aby sa život s Ježišom nestal všednou povinnou jazdou.

 

Potom bude naša láska žiariť a chutiť ako tá najlepšia jahôdka, bez ohľadu na to, či je leto, alebo zima.

 

Text a foto autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac november/2014



O darovaní almužny

 

1 Korintským 13:3 A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.

 

Takmer denne sa objavujú rôzne výzvy adresované občanom, aby prispeli na „dobrú vec“. Na výskum chorôb, na prístroje pre chorých, na detské tábory v Afrike, na vzdelávanie v krajinách tretieho sveta a pod. Skutočne sa aj veľa prostriedkov vyzbiera a človek, ktorý dáva tak má pocit, že je dobrý, lepší ako tí, čo nedali. Je to však len pocit, namýšľanie si. Príde ďalší deň, s ním ďalšia výzva, volanie o finančnú pomoc. Ak je ešte z čoho, darca siahne do peňaženky a situácia sa opakuje.

 

Raz v minulosti išli na miesto bohoslužieb dvaja muži. Keď ich videl prichádzať chromý, ktorý pravidelne žobral na schodoch, začal ich prosiť o almužnu. Tí dvaja však mali hlboko do vrecka, ktoré bolo aj tak deravé. Mali však čo darovať. Mocou lásky, mocou Krista, ktorý stelesňuje najčistejšiu lásku zazneli tieto slová:

 

Skutky 3:6 Ale Peter povedal: Striebra a zlata nemám, ale čo mám, to ti dám; v mene Ježiša Krista, toho Nazarejského, vstaň a choď!
7 A chytil ho za pravú ruku a pozdvihnul ho. A naskutku mu spevnely nohy a členky,
8 a vyskočiac stal si a chodil a vošiel s nimi do chrámu chodiac a poskakujúc a chváliac Boha.

 

Poviete si, zázrak, učinený mocou, ktorá bola daná iba apoštolom. My nevieme liečiť, uzdravovať z moci Pána Ježiša, napriek tomu, že o tom Písma hovoria (1Kor 12:28-31). Čo však ako veriaci máme, lebo sme to dostali zadarmo, to máme zadarmo aj rozdávať.

 

Keď večer hodnotím svoj deň, kladiem si otázku komu som dnes daroval dobrú zvesť, evanjelium. Zväčša musím priznať, že vedome nikomu. Snáď len svojím pokojom a životom veriaceho som pre iných svetielkom v ich dni. Je to žalostne málo. Prosme teda, aby nám Boh dával čoraz viac skutkov, ktoré pre nás prihotovil, aby sme ich mohli rozdávať a zvestovať tak Ježiša Krista, Spasiteľa.

 

Efezským 2:8 Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží,
9 nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.
10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

 

Text a foto autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac október/2014



Prosme za politikov

 

1 Timoteovi 2:1 ...Napomínam tedy, aby sa predovšetkým konaly prosby, modlitby, prímluvy a poďakovania ...
2 za kráľov a za všetkých, ktorí sú vo vysokom postavení

 

Blížia sa komunálne voľby a v našich spoločenstvách neraz zaznievajú prosby a modlitby za politikov i za dobrú voľbu obyvateľov. Keďže veriaci človek sa má v pokore podriaďovať vrchnosti je viac ako prirodzené, že na voľbe správnej osoby záleží.

 

V minulosti do vysokých funkcií ustanovoval ľudí priamo Boh cez svojich prorokov, ktorí dotyčných do funkcie uvádzali pomazaním. Ak takáto vysokopostavená osoba sklamala, odklonila sa od Boha, Hospodina, nasledoval trest, ktorý neraz znamenal smrť. Vieme si predstaviť, ak by tento princíp fungoval i dnes, aká dlhá by bola „životnosť“ našich vodcov?

 

Iste, dnes žijeme zväčša v sekulárnej spoločnosti, to že sa niekto hlási ku kresťanstvu, ale praktikuje modlárstvo ešte neznamená, že je kresťanom, podobne to platí aj v prípade ak jeho politická strana má nálepku „kresťanská,“ ale skutkami to popiera.

 

My však vieme, že biblické princípy platia i v dnešnej dobe. Jeden z nich je aj ten, že spoločnosť má také vedenie, aké si zaslúži. Čím viac sa od viery dištancuje, tým viac je schopná tolerovať pokrivenú morálku a etiku, obhajovať prešľapy nielen vlastné, ale aj prešľapy tých, ktorí by mali byť vzorom a na srdci by im malo ležať blaho národa, obyčajných ľudí. Ak sa hodnoty a pravidlá neopierajú o tie Božie, ale naopak sú definované človekom, ktorý si ich prispôsobil ku svojim potrebám a obrazu svojmu, potom sa niet čo čudovať, že v spoločnosti vládne nespravodlivosť, chudoba, nezamestnanosť, strach z budúcnosti.

 

Veriaci si uvedomujú, že zvrátiť tento stav nemôžu, dokázať by to vedel len Boh. Preto prinášajme pred Boží trón prosby, modlitby, aby sme mali dobrých vodcov, ktorí budú dobre spravovať majetok i veci verejné: ...“aby sme tichým a spokojným životom žili“... 1Tim 2:2

 

1 Timoteovi 2:1  Napomínam tedy, aby sa predovšetkým konaly prosby, modlitby, prímluvy a poďakovania za všetkých ľudí, 2  za kráľov a za všetkých, ktorí sú vo vysokom postavení, aby sme žili pokojný a tichý život vo všetkej pobožnosti a počestnosti.

 

Text a foto autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac september/2014



Satanove náboženstvá

 

1 Korintským 11:19 Lebo musia i herezie byť medzi vami, aby aj tí, ktorí sú dokázaní, boli zjavení medzi vami.

 

Keď sa pozrieme po svete, nájdeme tisíce učení, tisíce náboženstiev a cirkví, cirkvičiek a siekt. Takmer všetky majú nejakú nadprirodzenú bytosť ku ktorej sa jej príslušníci obracajú, klaňajú, ktorú prosia, ktorej žalujú, ktorú zaprisahávajú, chvália, používajú ako zastrašujúcu pomôcku, nástroj pre dosiahnutie vlastných cieľov. Neraz ju nazývajú bohom.

 

Logicky ma napadá, ak by skutočne za tými všetkými bytosťami bol ten istý Boh Biblie, potom by vlastne Pán Ježiš Kristus vôbec nemusel na túto zem prísť a zomrieť. Ak tisíce liet Bohu nevadí, že niekde ho volajú Šiva a inde Budha a na opačnom konci Alah, tak obeť Pána Ježiša (ktorú tieto a iné náboženstvá neuznávajú) by bola zbytočná.

 

Predstavme si situáciu, že do našich spoločenstiev by chodili vyznávači mormónskeho učenia, sedeli by bok po boku s zenistami, hinduistami, apačmi, pravoslávnymi popmi, kalvinistami ... a nami kresťanmi. Každá kázeň, každé slovo by hovorilo o niečom inom, každý človek by oslavoval iným spôsobom svojho boha, predstaviteľa náboženského smeru. Je to celkom nepredstaviteľná predstava.

 

Nejako podobne to vyzeralo i prvotných spoločenstvách. Predtým ako prišiel Pavel do Korintu, kázal v Aeropágu v Aténach. Toto mesto bolo známe svojou multináboženskou orientáciou, v meste mal prakticky každý nábožník svojho boha a aby náhodou na niektorého nezabudli, oltár tu mal aj „Neznámy Boh“. Pavel si túto situáciu i hrozbu vkradnutia sa cudzieho učenia do spoločenstva v Korinte dobre uvedomoval. Na druhej strane by sa dalo povedať, že tieto herézie istým spôsobom vítal. Ak pri vysvetľovaní pravdy nemôžeme poukázať aj na opak, teda na lož, ťažko sa presviedča o tom kde je pravda.

 

Satanove náboženstvá stoja v protiklade s učením Biblie. Všade, kde je tento rozdiel markantný vsadil satan na inakosť učenia a používa prvky kultúry a tradícií. Tam, kde sa toto jeho učenie podobá na učenie Písma Svätého, využíva prekrútené pravdy, smelo ich môžeme nazvať herézie, ktoré v konečnom dôsledku vedú od Boha, od Pána Ježiša a od Jeho dostatočnej obete a snažia sa Ho nahradiť plejádov svätých, dobrotou a dobrými skutkami ľudí, prípadne systémom príkazov, sviatostí, ceremónií a finančných darov.

 

Pokiaľ si toto nebudú veriaci v Krista uvedomovať, poľahky skĺznu ku nebezpečnému bratríčkovaniu s falošnými učeniami. Iste, dnes sa nosí tolerancia. Ja sa však pýtam, bol Pán Ježiš tolerantný? Napriek tomu, že miloval všetkých, tolerantný nebol. Podobne aj my môžeme toleranciu prejavovať tak, že budeme rešpektovať, ak si niekto vyberie iný smer, iné učenie, ak chce veriť svojim pravdám. Ak však chce byť Kresťan, Kristovec, tolerancia v otázkach viery a učenia musí ísť bokom. Treba opustiť satanove náboženstvá a veriť Bohu.

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac august/2014



Sonografia srdca

 

Príslovia 21:2 Každá cesta človeka je priama v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje srdcia, je Hospodin.

 

„Musíme zistiť v akom stave je vaše srdiečko. Pôjdete na sonografiu srdca, výsledok mi prinesiete“ počul som nedávno od svojej lekárky. Poctivo som sa vybral k odborníkovi, ktorý cez modernú techniku prezeral moje srdce na obrazovke monitora. Celý obraz bol akýsi rozmazaný a mne ako laikovi nehovoril vôbec nič. Predstavil som si, ako asi vidí naše srdcia Boh, ktorý vidí nielen či sú srdcia stučnelé zvonku, ale aj to čo sa v nich vnútri ukrýva.

 

Samozrejme, ide o obrazné vyjadrenie. Sami vieme, že v srdci sa fyzicky nič ukrývať nemôže, je to sval, ktorý pumpuje neúnavne prevádzkovú tekutinu ku každej bunke, orgánu v tele. Napriek tomu, v Písmach sa dočítame, že srdce je stred človeka - 29x, predstavuje osobnosť, vnútorný život alebo všeobecne charakter - 257x, používa sa v spojení s citovými stavmi, s opilosťou, radosťou a zármutkom, úzkosťou, strachom, odvahou a láskou - 166x, nájdeme ho pri rozumovej činnosti, uvažovaní, chápaní a zručnosti - 204x a napokon v spojení s prianím alebo cieľom - 195x.

 

Vidieť, že tak ako je dôležité srdce pre fyzický život človeka, je správny postoj srdca, ako postoj človeka ku Bohu, viere, dôležitý a nevyhnutný pre duchovný a večný život! Sonograf vie nahliadnuť do ľudského tela bez použitia skalpelu, bez hadíc s kamerami, radí sa k neinvazívnym metódam vyšetrenia. Srdce si však vieme vyšetriť aj sami a bez lekára.

 

Ak chceme poznať duchovný stav nášho vnútra, ak chceme vedieť, či máme srdce čisté Ž 51,12, a zdravé môžeme použiť Boží sonograf, Jeho Slovo, ktoré máme zaznamenané v Písmach.

 

Príslovia 4:23 Nado všetko, čo treba strážiť, strež svoje srdce, lebo z neho pochádza život.

Matúš 5:8 Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha.

Efezským 3:17 ... aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach.

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac júl/2014



Meno Boha

 

Exodus 20:7 Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo.

 

Na svete neexistuje človek, ktorý by nepočul o bytosti nadpozemskej, mocnejšej ako je on sám, nech sa už volá akokoľvek. Pomenovanie tejto bytosti sa líši od zvyklostí jednotlivých územných častí sveta. Všade tam sa k tejto bytosti obracajú ľudia menom, ktoré používajú vždy, keď niečo potrebujú, keď chcú prosiť, vyžalovať sa, posťažovať, keď chcú niekoho viniť za svoj životný údel, keď sú plní zlosti alebo radosti. Aj v mysliach tých najväčších ateistov vzbĺkne niekedy myšlienka, kedy zapochybujú o svojom presvedčení, že Boha nieto. Zvlášť v prípadoch, kedy sú svedkami zázračných či veľmi ťažko vysvetliteľných udalostí (uzdravenie nevyliečiteľného, prežitie smrteľných úrazov, nehôd a pod.)

 

V našej kresťanskej Európe máme Boha, ku ktorému sa hlási značná časť populácie a neexistuje tu človek, ktorý by slovo Boh nepočul, či nikdy nevyslovil. Ľudia najčastejšie Boha vinia za všetko začo sa len dá. Nadávky, urážky Boha sa denne len tak sypú z hrdiel ľudí, ktorí si neuvedomujú čo páchajú. Slovo Boh, ktoré je nedotknuteľné sprofanovalo nielen na obyčajné slovo za ktorým človek vidí neschopnú bytosť, ale čo je horšie, vidí za ním pôvodcu zla.

 

Dnes a denne sa znášajú na najspravodlivejšieho, najsvätejšieho a najmilujúceho Otca tony urážok a obvinení. Tí, ktorí Boha poznajú sa len čudujú toľkej trpezlivosti a láske, ktorou svet Boh ešte stále zahŕňa.

 

Každý kto niekoho miluje mu prejavuje svoju lásku, náklonnosť. Na takúto osobu nenadáva, neubližuje jej, neobviňuje ju, naopak, hovorí o nej s láskou, v superlatívoch, s nehou, úctou, starostlivosťou. Uteká k nej so svojimi bolesťami, trápeniami a na druhej strane chce s ňou prežívať svoje radosti, víťazstvá, úspechy a všetky dni svojho života. Platí to i v prípade Boha. Máš Ho rád?

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac jún/2014



Uhol pohľadu

 

Matúš 7:7 Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte, a otvorí sa vám;
8  lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klepe, sa otvorí. Ameň.

 

Slnečné lúče svietia na všetkých a všetko rovnako. Vďaka nim nielen veci v našom okolí vidíme, ale vďaka nim existuje na zemi život. Keď som dnes pri káve pozoroval slnečné lúče, ktoré dopadali na pracovnú dosku kuchynskej linky, uvidel som detaily, ktoré som inak nemal šancu vidieť. Asi tridsať sekúnd trval čas, kedy pod istým uhlom dopadali tak, že vynikli aj tie najmenšie nečistoty, omrvinky a drobučké špinky.

 

V Biblii máme veľa príkladov, kedy je slovom svetlo označovaná pravda, kedy je svetlom nazývaný Boh, kedy je svetlom človek uvádzaný do poznania a to nielen pravdy, ale aj poznania samého seba. Kedy pod tým zvláštnym Božím svetlom na sebe vidí všetku tú špinu, kedy vďaka tomuto svetlu si môže uvedomiť čistotu Boha v porovnaní so svojím vlastným hriešnym a špinavým stavom, životom.

 

Vždy keď človek otvorí Božie Slovo, Bibliu, dostáva sa mu svetla. Tentoraz už nie slnečný svit, ale svit pravdy žiari z každého riadku. Je pravdou, že pre neveriaceho je táto žiara pravdy neviditeľná a považuje obsah Biblie za obsah bežnej knihy. Nevidí totiž veci pod tým správnym uhlom pohľadu. Božie svetlo nemôže vnímať, tak ako som ani ja nemohol vnímať drobnosti na linke v inom čase, len práve v tých tridsiatich sekundách.

 

Šanca na okamih, kedy začne svit Božej pravdy dopadať pod tým správnym uhlom a osoba čítajúca Bibliu začne vidieť veci, ktoré doteraz nevidela tu je. Pre každého. Stačí začať hľadať Boha. Stačí sa po Ňom pýtať. Stačí na Neho zavolať, stačí Ho poprosiť, stačí...

 

Slnečný svit dopadá...

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac máj/2014



Ja a môj Spasiteľ

 

Matúš 28:19  A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha
20  učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Ameň.

 

Všetky veľké kresťanské sviatky sú v tomto období za nami. Ľudia sa venujú svojim bežným povinnostiam a na Spasiteľa si spomenú až príde čas. Na Vianoce? Alebo, žeby skôr, keď stanú voči Nemu tvárou v tvár?

 

Spasiteľa sme opäť zavreli do kostola, kde Ho môžu navštevovať všetci ak o to majú záujem. Najlepšie v nedeľu, to je taký deň, kedy by si veriaci mohli na Neho spomenúť, pravda, ak sa práve nechystajú do prírody, za rodinou alebo nevaria polievku a neobaľujú šnicle. A tak väčšina kresťanov, ktorí ešte pred pár dňami absolvovali púte a bohoslužby, Spasiteľa vlastne v ostatný čas nepotrebujú, vystačia si sami.

 

Stretávam sa s názormi z ktorých vyplýva, že Spasiteľ zatvorený v chráme je vlastne vždy po ruke. Stačí zájsť za kňazom a ten Ho na základe splnenia predpísaných procedúr vytiahne zo zlatej skrinky, aby splnil svoju úlohu, potvrdil rozhrešenie, ktoré sa rozhodol klerik udeliť. Je to prakticky taký džin z fľaše, ktorého keď kňaz vyvolá, plní zadanú úlohu. A potom šup s ním späť do zlatej skrinky pod zámok.

 

Ešte viditeľnejšie je to na pohreboch. Vyše 80% pohrebov v našej republike je cirkevných. Vysluhujú sa všetkým, ktorí o to požiadajú a je úplne jedno, či bol človek veriaci, alebo nie. Je jedno, či žil vierou (alebo ako sa to nazýva „sporiadaným kresťanským životom“), alebo to bol odroň, ktorý Bohu celý život len nadával. Pri katafalku sa vyzdvihnú jeho dobré stránky, kňaz prečíta pár veršov, viackrát pokropí rakvu, prednesie sa otčenáš, nesmie chýbať Zdravas Mária. Ľudia sa rozídu v dobrej viere, že od tejto chvíle môžu smelo hovoriť o svojom zomrelom ako na nich hľadí zhora, stade, kde sa nachádza nebo.

 

Tieto praktiky vedú ku katastrofálnemu omylu, ktorý sa týka jednotlivca. Je držaný v omyle, že všetko sa dá zariadiť aj v ten posledný deň. Naplní sa tak fatálny osud zatrateného človeka. O tom, že viera je osobný živý a každodenný vzťah so Spasiteľom sa mlčí. Je to však osobné, fundamentálne. Tak ako osobne sám, nahý prišiel človek na tento svet, tak z neho sám odchádza. Jeho okolie ho na začiatku privítalo a na konci sa s ním rozlúčilo. Odchádza sám. Skutočne?

 

Kto čo len trošku pozná Bibliu, ten zaiste pozná i Žalm 23. „Dolinou tône smrti“ raz prejde každý človek. Je to určite nepríjemný zážitok. Osobne si ho predstavujem ako cestu cez strašidelný hrad aký býva na jarmokoch a kde som sa ako dieťa bál až až. Zvlášť ak som išiel vo vozíčku sám. Vedel som však, že na konci vozík vyjde opäť na svetlo, že ma tam budú čakať kamaráti, mama a všetko to zlé čo naháňalo strach ostane za mnou.
 
Keď raz pôjdem dolinou tône smrti, bude na mňa pôsobiť oveľa horší tlak. Všetky moje hriechy, všetky moje prestúpenia sa budú premietať ako na filmovom plátne. Z každého hriechu bude revať satan: „Smrť! Peklo! Oheň!“ Ja však viem, ruka v ruke pôjdem so svojim Spasiteľom. S tým živým. S tým, ktorý za tieto hriechy už zaplatil, ktorý spasil. Ten kto pôjde sám, vyjde do večnej tmy, kde bude plač a škrípanie zubami. Kto pôjde s Ním, vyjde do svetla, lásky a večnej blaženosti.

 

Spasiteľ nie je zavretý za zlatými dvierkami na oltári ako džin vo fľaši. Je tu so mnou aj dnes, budeme spolu na veky. Ja a môj Spasiteľ.

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac apríl/2014



Reč ako rosa

 

Deuteronomium 32:1 Pozorujte, nebesia, ušima, a budem hovoriť! A zem nech počuje reči mojich úst!
2 Moje naučenie sa bude liať ako hojný dážď; moja mluva bude vlažiť ako rosa; bude jako tichý dážď na mladistvú trávu, jako hustý dážď na bylinu.
3 Lebo budem hlásať meno Hospodinovi. Vzdajte velebnosť nášmu Bohu!

 

Každý záhradkár, poľnohospodár ale i gazdinka, ktorá má za oknom iba muškáty vie, čo spôsobuje dážď, rosa a vlaha všeobecne. Rast, prosperitu, zrenie, prinášanie ovocia, úrody. Keď opomenieme dodávať našim rastlinkám vlahu, hynú. Najskôr iba pozvoľna vädnú, strácajú farbu, kvietky skláňajú svoje hlávky k zemi, steblá sa stávajú nepružnými až napokon vysychajú, lámu sa a život z nich vyprchá.

 

Božie slovo, tá vlaha od samotného Boha padá na nás veriacich a tento svet od stvorenia. Oslavuje sa svojím výsledkom stvoriteľského týždňa a tak každý človek môže v ňom – prírode, vidieť všemocného Boha – Stvoriteľa. Rim 1:19-20 Keď sa vrátime k úvodným veršom, začínajú sa výzvou. „Pozorujte, nebesia, ušima, a budem hovoriť!“ Boh skutočne hovorí k celému svetu, ku každému človeku vo svojom stvorení.

 

Pre ďalší život vo viere a pri poznávaní nášho Stvoriteľa, by to však bolo málo. Krása prírodných scenérií, dokonalosť symbiózy živočíchov, perfekcionalizmus u jednotlivých živých tvorov, ktorý sa prejavuje ich schopnosťami, zložitosťou orgánov, ktorými disponujú, by asi ťažko ľudí viedlo k tomu, aby Boha chválili, velebili, na Neho sa spoliehali, k Nemu sa utiekali a pre Neho žili. Preto Boh zasahuje i inak.

 

„Moje naučenie sa bude liať ako dážď; moja moja mluva bude vlažiť ako rosa; bude jako tichý dážď na mladistvú trávu, jako hustý dážď na bylinu.“ A skutočne, v Písmach máme zaznamenané nespočetné zásahy Boha, či už skrze ľudí, ktorí nám Jeho Slovo oznamovali alebo i v priamej reči (rozhovory s Abrahámom).

 

Skrze inšpirovaných autorov nám dáva všetky ponaučenia skrze svoje Slovo, Bibliu. Skrze Ducha svätého nás uvádza do každej pravdy, ktorá korešponduje s Jeho zaznamenaným slovom. Tieto univerzálne texty v pôsobení Ducha svätého nám dnes ukazujú smer, cestu, radia, dávajú odpovede na všetky otázky súvisiace so životom vo viere a to bez ohľadu na to, že žijeme v dobe neuveriteľných vymožeností, v dobe technológií, ktoré ľudia volajú modernou dobou.

 

Od čias Adama až po túto chvíľu, kedy čítate tieto riadky, nám Boh dáva živinu najdôležitejšiu, Svoje Slovo. To má moc nás viesť, zachovať do okamihu Pánovho návratu. Nechajme na seba padať rosu, vlahu, tento hustý dážď, ktorý dáva život.

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac marec/2014



Nezarmucujme Ducha

 

Efezským 4:30 A nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste zapečatení ku dňu vykúpenia.
31 Každá horkosť a prchkosť a hnev a krik a rúhanie nech je odňaté od vás so všetkým, čo je nešľachetné a zlé.

 

Človek by sa domnieval, že ak sa niekto narodí znova ako obrátený človek, že sú mu cudzie všetky vlastnosti starého hriešneho človeka. Že od tej chvíle bude žiť dokonalým životom, bude milovať svojho blížneho akosi automaticky, že sa z jeho života vytratí všetko zlo a bude spieť k dokonalosti. Utvrdzujú nás v tom tieto Pavlove slová:

 

2 Korintským 5:17 Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.

 

V liste Efežanom však vystríha obrátených, ktorí sú zapečatení Duchom Svätým ku dňu vykúpenia, aby nehrešili tak ako pohania. Ako vysvetlíme tieto zdanlivo protirečiace si časti Písma?

 

Človek, obrátený aj neobrátený funguje v hriešnom tele. Do vienka pri stvorení dostal aj za náruč emócií. Vie tak preciťovať radosť, lásku, hnev, nenávisť, veci príjemné i zlé, dobro i utrpenie. Vo svojej prirodzenosti posudzuje situácie cez aké prechádza hodinu za hodinou. Posudzuje ich z hľadiska kultúry v ktorej žije, z hľadiska hodnôt, ktoré vyznáva jeho spoločnosť a jednotlivci samotní. Zďaleka sa tieto súdy nemôžu rovnať absolútnej Božej spravodlivosti a dokonalosti. Aj keď už človek vie ako odpúšťať, ako sa správať, ako by mal žiť, dnes a denne padá, skôr upadá do hriechu a pochybení.

 

Celé Písma hovoria o hriechu, pochybeniach človeka, ktoré vedú preč z Božej prítomnosti, do zatratenia. Ak sa však človek obráti, znovuzrodí, sú mu hriechy minulé, prítomné i budúce odpustené skrze Spasiteľný čin Pána Ježiša Krista, skrze vyliatu krv na kríži, skrze zástupnú obeť, jedinú dostatočnú a dokonalú.

 

V Písmach sa taktiež dočítame, že pri pokání hriešnika prebieha v nebi veselie, radosť (Luk 15:7,10). Tak ako prebieha radosť, iste sa prejaví i smútok a zármutok, o ktorom nám hovoria úvodné verše. Iste, ako ľudia (obrátení i neobrátení) sa hriechu nevyhneme. Rozdiel je len v tom, že obrátený človek si svoj hriech uvedomuje a Duch Svätý ho skrze vlastné svedomie z hriechu usvedčuje. Prinášajme hneď v pokáni naše pochybenie pred Boží trón, nezarmucujme Ducha Svätého. Veď veľmi dobre poznáme ako bolí zármutok. Nerobme iným, a tým aj Duchu Svätému to, čo sami považujeme za zlo vo svojich životoch.

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac február/2014



Dni sú zlé

 

Efezkým 5:15 Teda hľaďte, jako by ste sa správne chovali, nie ako nemúdri, ale jako múdri,
16 vykupujúc si čas, lebo dni sú zlé.

 

Na posúdenie „múdrosti“ sa dnes najbežnejšie používa IQ test. Má v sebe nastavené kritériá podľa ktorých vyhodnocuje odpovede testujúceho sa. Tieto kritériá samozrejme nastavil iný človek, možno celý kolektív ľudí, ktorí sa spoločne zhodli na tom, čo by mal múdry človek vedieť.

 

Múdrosť posudzujeme i z hľadiska vzdelania. Čím viac škôl, viac titulov, rovná sa väčšia múdrosť (malo by sa rovnať). My však vieme, že toto v praxi dokonale nefunguje. Aj človek s titulmi pred a za menom, môže byť v jednej oblasti „mudrcom“, kým v druhej totálnym analfabetom.

 

Byť múdry v očiach ľudí je úplne niečo iné, ako byť múdry v očiach Boha. Predstavme si, aké vedomosti a dovednosti musí mať náš Stvoriteľ. Nielen z fyziky, matematiky či biológie, ale aj z filozofie, mechaniky, láskologie... Absolútna špica v múdrosti a dokonalosti (Príslovia 8:22-31). On je Ten, čo jediný má právo posudzovať múdrosť človeka. V tomto momente sa rúcajú všetky teórie o testoch a tituloch. Boh túto svetskú múdrosť nestavia na roveň s múdrosťou, o ktorej nám hovorí vo Svojom Slove!

 

Múdrosť v spojitosti s dnešným veršom je daná do súvislosti s časom, ktorý sa definuje ako: dni sú zlé. Keď si uvedomíme, že tieto slová boli napísané pred takmer dvetisíc rokmi a platili deň čo deň, musíme priznať, že každý človek na tomto svete bol tomuto zlému času vystavený. Mohlo sa jednať o čas vojen, hladu, prenasledovania, alebo len pachtenia sa za obživou, prežívanie zo dňa na deň. Život na tejto zemi je zlý a preto si ho ľudia vylepšujú ako len môžu. Utiekajú sa v rámci svojich možností k zábave, pôžitkom, koníčkom, len aby prehlušili všetky starosti a zahnali od seba preč vidinu svojho konca. Smrť.

 

Múdrosť, ktorú opisuje Písmo Sväté je volanie po Bohu, spoznávanie Boha, nechanie sa Bohom viesť týmto životom, nech to stojí čo to stojí. Boh dáva skutočnú múdrosť skrze Ducha Svätého. Táto múdrosť na rozdiel od svetskej je večná, je upokojujúca, je svetlom na konci tunela. Len človek, ktorý dostáva túto múdrosť chápe pominuteľnosť svetskej múdrosti. A že ho všetci, ktorí naopak vyznávajú svetskú múdrosť budú mať za blázna, teda nemúdreho, je jasne napísané v Písmach.

 

1 Korintským 1:18 Lebo slovo kríža je tým, ktorí hynú, bláznovstvom; ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou.

 

1 Korintským 3:19 Pretože múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha.

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac január/2014



Šport v NZ

 

1 Korintským 9:26 Preto ja tedy tak bežím, ako ten, kto nebeží na neisto; tak šermujem päsťou, jako nie čo by som bil do povetria,
27 ale do tvári bijem svoje telo a podmaňujem ho, aby som snáď iným kážuc nebol sám taký, ktorý sa nedokázal.

 

V dobe apoštola Pavla boli veľmi populárne „športové“ podujatia. Išlo hlavne o preteky vozatajov (pohoniči na ľahkých vozoch), bežecké preteky a box. Víťazi dostávali vence z divokej olivy, petržlenu, borovice alebo vavrínu, okrem tohto pominuteľného ocenenia sa stávali slávnymi.

 

Toto všetko Pavel vo svojich listoch využíva formou metafory. V 1 Kor 9:26-27 sa zmieňuje o boxerskom dueli. Súperi nemali rukavice ako ich poznáme dnes, ale ruky a aj nohy mali oviazané okovanou kožou. Išlo skutočne o tvrdý boj a tak sa každý snažil rane od súpera vyhnúť než ju vykrývať. Pavel začína opisom víťazstva a prekvapivo končí obrazom prehry. Sám seba tu vidí ako posla vyzývajúceho druhých ku stretnutiu, ale sám sa z utkania diskvalifikuje.

 

V liste Židom využíva príklad bežeckých pretekov. Bežci, podobne ako dnes, mali na sebe čo najmenej oblečenia. Pavel ho prirovnáva ku hriechu, ktorý je pre kresťana veľká príťaž na jeho behu vo viere. Preto je veľmi dôležité s hriechom bojovať, odolávať mu, aby sme mali nohy ľahké ako pierko a niesli nás rýchlejšie ku nášmu cieľu.

 

Židom 12:1 Preto aj my, keď máme taký veľký oblak svedkov okolo seba, složme každé bremeno a ľahko obkľučujúci hriech a tak s trpezlivosťou bežme pred nami ležiaci beh o závod

 

Preteky vozatajov naznačujú verše Filip 3:13 a ďalej. Pavel nám hovorí, že si nemyslí, žeby už zvíťazil, ale robí len jedno: „Zabúdam na veci za mnou a šiaham po tom, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, aby som získal cenu, ktorou je Božie povolanie v Ježišovi Kristovi.“ Tu si môžeme Pavla predstaviť ako pohoniča v ľahkom voze ťahanom rýchlymi koňmi. Nakláňa sa cez žŕďku, o ktorú si pretekár opiera kolená, s opratami okolo tela sa skláňa ponad kone a popúšťa im uzdu. V takejto polohe by sa mu každé obzretie za tým „čo je za mnou“ mohlo stať osudným.

 

Nezabúdajme preto v našich životoch na túto výstrahu, ktorá je potvrdená i v druhom liste Korinťanom a neobzerajme sa späť a bežme beh viery:

 

2 Korintským 5:17 Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; staré pominulo, hľa, všetko je nové.

 

Autor webu

 

 

Hore

Slovo na mesiac december/2013



Dobrého sa držte

 

1 Tesalonickým 5:21 Všetko zkúšajte; dobré podržte.
22 Každého druhu zlého sa chráňte.

 

Dnes a denne sa stretávame s rôznymi situáciami, počujeme rôzne názory, sú nám predkladané najrozmanitejšie pohľady a žiada sa od nás, aby sme ich posúdili a podľa výsledku k nim zaujali postoj. Ak odhliadneme od svetských vecí ako napr. reklama, posúdenie pracovného návrhu, výber tovaru, ktorý použijeme na prípravu večere... nesmieme prehliadnuť duševné a mienkotvorné úsudky, ktoré sa dotýkajú nášho pohľadu na svet, duchovno, ktoré sa dotýkajú našej viery a nášho Boha.

 

Zväčša ide o nevinné názory, informácie, ku ktorým zaujímame postoj. Ako príklad môžem uviesť polemiku o účinkovaní súčasného pápeža, alebo o registrovaných partnerstvách, či len diskusiu o tom, či sú Vianoce pohanským alebo kresťanským sviatkom. Môžeme tiež diskutovať, či má na stromčeku visieť anjel, či je správne mať doma kríž nad každými dverami, či si nechať pomaľovať veraje iniciálkami „troch kráľov“. Do toho všetkého príde menší problém v rodine a keď sa človek večer zastaví, aby si urobil poriadok v duši, nedarí sa mu z toho gulášu usporiadať nič.

 

Keby sme sa domnievali, že kresťania v Tesalonike to mali ľahšie, nemali by sme pravdu. Aj oni boli zahlcovaní všetkým možným od toho zlého, len aby nevedeli rozsudzovať, posúdiť kde je pravda a aby nemohli odhodiť všedný balast zo svojich pliec. Ale, zvládali to. V liste do Tesaloniky sa píše: všetko skúmajte a dobré si podržte. Podľa čoho mali Tesaloničania šancu poznať, čo je to to dobré? Podľa počutého Slova Božieho.

 

Takúto šancu, ba ešte dôkladnejšiu matricu máme po ruke dnes aj my. Je to nielen počuté Slovo Božie, ale i Jeho písaná verzia. Keď sa dostaneme na rázcestie, keď siahame po radu, keď potrebujeme pokoj, keď nás kvári strach, keď a keď ..., vždy môžeme a máme siahnuť po tomto živom Slove. Jeho moc je dokonalá, Jeho sila nepremožiteľná a Jeho pravda je ako ostrý meč, ktorý zasiahne presne na to najcitlivejšie miesto, je ako ochranný štít, ktorý nás kryje. Nezabúdajme na to!

 

Efezským 6:11 Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej.
12 Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.
13 Preto vezmite na seba celú zbraň Božiu, aby ste mohli odolať v ten zlý deň a vykonajúc všetko stáť.
14 Tedy stojte majúc svoje bedrá opásané pravdou a súc oblečení v pancier spravedlivosti
15 a majúc nohy obuté v hotovosti evanjelia pokoja.
16 A pri tom pri všetkom vezmite štít viery, ktorým budete môcť uhasiť všetky ohnivé šípy toho zlého.
17 A vezmite aj prilbu spasenia i meč Ducha, ktorým je slovo Božie

 

Autor webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac november/2013



Jedno zlyhanie

 

Genesis 25:33  A Jakob povedal: Prisahaj mi dnes a hneď tu! A prisahal mu a predal Jakobovi svoje prvorodenstvo.
34  Vtedy dal Jakob Ezavovi chleba a šošovičnej váre. A jedol a pil a vstal a išiel, a tak pohŕdol Ezav prvorodenstvom.

 

Dnešný svet je plný dočasných hodnôt, ktoré človek považuje za cieľ svojho života. Naopak, hodnoty trvalé sú svetom dehonestované, považované za akýsi prežitok alebo archaizmus. Namiesto vernosti partnerovi sa nosí promiskuita. Namiesto poctivosti uznávame ľudí nečestných a túto nečestnosť označujeme slovom šikovnosť. A tak je bežné, že šikovný človek šikovne predá druhému šmejd o ktorom vie, že je súci len do koša, že šikovnou manipuláciou dovedie iného na mizinu, kým on bohatne, alebo ho šikovne pripraví o osobu, ktorú tento človek miluje a nemusí to byť len partner, ale aj dieťa.

 

Média a reklama zahlcujú masu ľudí takými lákadlami, že človek ktorý si dnes neumýva vlasy šampónom vychýrenej značky z reklamy, alebo nekonzumuje špičkové výživové doplnky je vlastne zaostalý jedinec. To všetko vedie človeka k preorávaniu si svojho hodnotového rebríčka a staré dobré morálne zásady prestáva akceptovať.

 

Za čias Ezaua vládla samozrejme iná morálka a platili iné pravidlá. Ezau, ako prvorodený syn Izáka mal byť požehnaný a prvým nasledovníkom svojho otca. Stal sa však úplný opak. Ezau predal svoje prvorodenstvo za misku šošovice. Lačne siahol po dočasnej hodnote a dobrovoľne sa vzdal celoživotného predurčenia. Podobne tak robíme aj my na svojich križovatkách života, kedy namiesto zotrvania na pôvodných hodnotách ich opustíme a oddávame sa dočasným pôžitkom.

 

Tento príbeh len potvrdzuje nebezpečenstvo zlyhania. Jedného, jediného zlého rozhodnutia tak môžeme ľutovať po celý život. Keď neskôr Izák požehnal Jákoba (na čo mal už ako prvorodený neodškriepiteľné právo - odhliadnuc od predurčenia, ktorým ho Boh vyvolil a Ezaua zatratil, Rim 9:11-15 a Žid 12:16-17) a tým ho ustanovil za najvyššieho v celom národe, darmo Ezau ronil slzy. Svoje rozhodnutie už nikdy zvrátiť nemohol. Čo viac, rozhodol sa Jákoba zabiť. Vidíme teda, kam vedie jedno zlyhanie. K ďalšiemu hriechu, ďalšiemu a môže doviesť aj k tomu najväčšiemu.

 

Skúmajme teda naše rozhodnutia, skúmajme čo nám svet predkladá a po čom vztiahneme ruku. Ostávajme s pohľadom upretým na skutočné hodnoty, na najvyššiu morálnu a spravodlivú bytosť, na Boha, nášho Otca.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac október/2013



Kľúče

 

1 Korintským 1:18 Lebo slovo kríža je tým, ktorí hynú, bláznovstvom; ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou.

 

Každý z nás používa kľúče. Otvárame nimi dvere, zámky, vstupujeme do súkromných priestorov ale aj do verejných. Kľúčom odomykáme a otvárame priestory pre tých, u ktorých chceme, aby mali možnosť vstúpiť. Ide však o nástroj veľmi sofistikovaný. Tak ako môžeme kľúčmi dvere a priestory otvárať, sprístupňovať, môžeme ich aj zatvárať a uzamykať. Moc kľúčov opisuje i Slovo Božie.

 

Iste každému hneď napadnú verše z Matúšovho Evanjelia 16:19, kedy boli kľúče odovzdané Petrovi, aby mohol otvárať ale i zatvárať dvere Cirkvi. Myslíte, že v skutočnosti obdržal fyzicky hmotné kľúče? Samozrejme, že nie. Obdržal však Evanjelium a poverenie pôsobiť ako Kristov učeník, na tejto zemi. Okrem neho obdržali tieto kľúče aj ostatní apoštolovia Jan 20:23. Kázaním Evanjelia sa dvere do Cirkvi otvárajú a paradoxne rovnako aj zatvárajú u tých, ktorí sú zatvrdenými hriešnikmi.

 

Evanjelium má nesmiernu silu. Keď bol na Letnice vyliaty Duch Svätý, ktorého dovtedy mali len apoštoli Jan 20:22, započala epocha, ktorú môžeme prirovnať k oslobodzovaciemu boju dosiaľ nám známej najhrôzostrašnejšej vojny. Stovky, státisíce ľudí odrazu mohlo vojsť otvorenými dverami ku svojmu Spasiteľovi. Už nerozdávali rozhrešenie len apoštoli. Každý kto obdržal Ducha Svätého, každý príslušník Cirkvi Kristovej mohol odpúšťať i zadržiavať skrze hlásanie Evanjelia. Tak je tomu podnes.

 

A tak vždy, keď si budeš odomykať či zamykať dvere, spomeň si akou mocou si vybavený. Mocou Evanjelia, ktoré je jedným na spásu a druhým na záhubu. 1 Kor 1:18

 

Autor webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac september/2013



Pokúšanie Boha

 

1 Korintským 10:9 Ani nepokúšajme Krista, jako tiež niektorí z nich pokúšali a pohynuli ...

 

Časť veriacich ľudí svojim konaním pokúša Boha. Poväčšine sa jedná o výzvy na ktoré očakávajú okamžitú reakciu zo strany Stvoriteľa, aby On takto dokázal pravdivosť svojho Slova, či sa už jedná o Starý Zákon (Zmluvu) alebo o Nový. Do akej miery môže človek pokúšať Boha?

 

Obrátený veriaci si je vedomý toho, že Boh takéto konanie zakazuje. 2Moj 17:7; 5Moj 6:16, 1Kor 10:9. Napriek tomu sa občas dopustí pokúšania. Dôvod je jednoduchý. Chce si potvrdiť, že verí tomu jedinému a živému Bohu. Preto žiada dôkazy, ktoré sa spravidla zakladajú na osobnom úžitku a prospechu s poukázaním na vytrhnutý verš. Príklad: Bože sľúbil si, že nám splníš naše potreby, pretože si milujúci Otec a Ty vieš čo potrebujeme a to nám dáš. Mat. 6:24-34. Takže mne teraz chýba televízor, aj na opravu auta potrebujem.

 

Ak sa to v časovom rámci dvoch troch týždňov nevyrieši, takýto veriaci môže nadobudnúť presvedčenie, že Boh ku ktorému volá jednoducho nereaguje a teda, že jeho zasľúbenia sa nezakladajú na pravde. Pritom však týmto svojim zmýšľaním vlastne obvinil Boha, prejavil mu svoju nedôveru, poprel tým Jeho zvrchovanosť a pokúšal Ho.

 

Náš Boh je milujúci a láskavý. Keď hovorí o zasľúbeniach, keď Pán Ježíš ubezpečuje o naplnení potrieb, nehovorí o našich predstavách, ale o jedinečnom pláne Boha s týmto svetom a Cirkvou – teda aj s nami, ktorú má vo svojej držbe a vedie ju. To znamená jediné. K Bohu a na Boha sa máme obracať so svojimi prosbami s dodatkom: „Ak je to v tvojom pláne“. Nikto z nás nevie, aký má pre neho Boh pripravený plán. Môžeme si byť však všetci istí, že ak je On našim Otcom, potom ten Jeho plán je pre nás len a len tým najlepším, čo Otec svojmu dieťaťu môže dať. Aj keď v našich očiach to tak momentálne nemusí vyzerať.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac august/2013



Kameňované Evanjelium

 

Skutky 14:15 ... Aj my sme ľudia, ktorí trpíme podobné neresti jako vy, ktorí vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa obrátili od týchto márností k živému Bohu, ktorý učinil nebo i zem i more i všetko, čo je v nich ...

 

Keď Pavel v Lystre uzdravil chromého a dozvedeli sa o tom obyvatelia mesta, začali ho spolu s Barnabášom považovať za stelesnené božstvo, ktorým obetovali. Napriek tomu, že práve pred chvíľou počuli Evanjelium, napriek tomu, že uzdravenie chromého len potvrdzovalo jeho pravdivosť a moc. Prečo sa takto zachovali?

 

Človek je tvor, ktorý všetky vonkajšie udalosti, vnemy pripisuje tomu, čo pozná z minulosti. Preto to mali nielen apoštoli s novým učením ťažké, ale podobne na tom boli všetci vynálezcovia, teoretici, od Galilea až po Edisona či Baniča s jeho padákom. Každý z nich musel ku svojej teórii priložiť dôkaz, prinajmenšom veľmi logické vysvetlenia a závery, praktické evidencie a fakty. Neraz sa stalo, že aj po predložení požadovaných dôkazov zaplatili za svoju novú teóriu vlastnou hlavou.

 

Keď v dnešnej dobe zvestujeme Evanjelium, neraz dopadneme podobne ako tí všetci predchodcovia, ktorí prichádzali s novými teóriami. Čo viac, dnešný človek povýšil logiku a hmatateľný svet, dôkaz na ktorý si môže siahnuť alebo ho vidieť v televízore nado všetko. A tak počujeme, že Boh vo vesmíre nie je, lebo ho tam kozmonauti nevideli, že peklo neexistuje, lebo pod našimi nohami nie je okrem zopár jaskýň a banských štôlní zhola nič. Dnes už zázraky nefungujú, zázračné uzdravenia sa pričítajú pochybným silám seba rekonštrukcie samotného tela, jóge, zenu, a samozrejme moci bylín a všemocnej vládkyni prírode.

 

To, že obsahom Evanjelia je hriešnosť človeka a spasiteľský čin Pána Ježiša je pre ľudí príliš jednoduchou pravdou a cestou, uráža to ich intelekt. Vlastné svedomie ich presviedča, že nie sú zlí, ba práve naopak. Dobre vedia, že nejaký Ježiš je uctievaný v kostoloch, ale to isté svedomie im navráva, že ide len o barličku pre slabých. I preto sa k Evanjeliu stavajú nedôverčivo, odmietavo a pohŕdavo.

 

Keď Pavla po zvestovaní v Lystre kameňovali, domnievali sa, že je mŕtvy. On však po chvíli vstal a odišiel do iného mesta, do Derby. Tu by sme sa mohli domnievať, že tam, kde bol odmietnutý a kde mu ublížili, sa už nevráti. Jeho zvestovanie však malo účinok, napriek tomu, že to vyzeralo ako totálne zlyhanie. Boh však zasiahol a tak môžeme ďalej čítať, že onedlho sa Pavel vracia do Lystry, aby upevňoval duše učeníkov vo viere i s poukazom na mnohé súženia, ktoré nás v živote veriaceho čakajú. Nech je tento príbeh pre nás ponaučením a aj keď v našich končinách sa už kameňovanie nenosí, nebojme sa ani odmietnutia, posmeškov a straty kreditu v očiach ľudí. Boh je s nami.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac júl/2013



Rozdávanie

 

Matúš 22:39 ... Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!

 

Osobný vzťah k Bohu prebieha skrze Ducha, ktorý svojím pôsobením prináša do tohto vzťahu priamku, cestu, tvorí priam diaľnicu medzi jednotlivcom a Bohom, ktorou hore dole prúdia nákladiaky plné rád i múdrostí, plné prosieb, chvál, sťažností i útechy, nádeje. Na tejto ceste pravidelne pulzujú i nákladiaky plné lásky. Prúdia zhora smerom dole, kde svoj obsah vyklápajú do srdca človeka len preto, aby bol láskou naplnený tak, že mu jej ostane dosť na rozdávanie svojmu okoliu i na opätovanie jej účinku samotnému odosielateľovi, Bohu.

 

Veru, ľudská láska je sebecká a prchavá, ľahko prerastie do nenávisti, ľudská láska vie zraniť, ublížiť až po smrť! Nie tak láska privezená zhora. Je neubližujúca, je nesmrteľná, je hladkajúca, odpúšťajúca, hebká, so schopnosťou zatrieť ryhy v srdci, zatvoriť rany, uzdraviť, utíšiť, upokojiť.

 

Satan, večný protivník Boha, dáva rovnítko medzi lásku ľudskú a Božskú. Tým sa práve v očiach sveta snaží degradovať i tú Božskú na obyčajný prchavý ľudský cit, ktorý človek zo sveta prejavuje všetkému, čo mu robí dobre, v čom sa kochá, čo hromadí a čo chce vlastnou vypočítavosťou získať. Silu, moc, majetok, iného človeka a to všetko s motívom lásky k objektu jeho záujmu.

 

Apoštol Pavel preto definuje Božiu lásku vo všeobecne známej 13 kapitole 2 Listu Korintským. Buďme vďační za prúd lásky zhora a plnými hrsťami ju rozdávajme nielen medzi svojimi blízkymi, ale všade tam, kde sa nachádzame.

 

Tu som si spomenul na rozprávku Soľ nad zlato. „Pokiaľ by si si chcel soľ nechať pre seba, soľnička nestačí. Ale keď ju budeš rozdávať všetkým ľuďom, je bezodná!“ Rozdávajme Božiu lásku bez obáv, žeby nám mohla chýbať. Zásoba Božej „Láskovničky“ (soľničky) je nekonečná a diaľnica k Bohu skrze Ducha Svätého otvorená a rovná.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac jún/2013



Závisť a svár

 

Jakub 3:16 Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.

 

Kto by chcel o sebe tvrdiť, že nemá skúsenosti so závisťou a svárom, klamal by. Podobne tak s nepokojom a zlými vecami. Ľudská prirodzenosť človeka po páde Adama je nastavená tak, aby tieto negatívne vlastnosti určovali beh jeho života až k smrti. Veď si len zoberme prvé deti, Ábela a Kaina. Už tu na začiatku môžeme tvrdiť, že vraždu vyprovokovala Kainova závisť, nepokoj a svár.

 

Väčšina ľudí nešiaha až k takýmto radikálnym riešeniam, i keď takéto pohnútky sú práve v týchto činoch takmer vždy do istej miery prítomné.

 

Závisť a svár vyvolávajú nepokoj. Ničia vzťahy, rozbíjajú rodiny, sú prvým krokom k nenávisti a zatrpknutosti voči okoliu a dokonca i voči človekom, ktorých vôbec osobne nepoznáme, stačí ak vidíme ich majetok, spôsoby, chovanie a skutky, ktorým dávajú svetu na známosť svoju výnimočnosť a nadradenosť.

 

Žiarlivosť spôsobuje strach, že ztratíme to čo máme, závisť vyvoláva ľútosť, že iní majú to, čo nemáme my.

 

Jedno aj druhé je znakom starého človeka Rim 1:29; Gal 5:21 atd. Samozrejme aj obrátený človek, kresťan, Kristovec sa s týmito znakmi stretáva, zažíva ich na vlastnej koži. Práve preto nás Písmo varuje pred nimi a nabáda nás, aby sme sa im vyvarovali.

 

Rímskym 13:13  Jako vodne choďme slušne, nie v obžerstvách a pijanstvách, nie v smilstvách a prostopašiach, nie v zvade a závisti.
14 Ale si oblečte Pána Ježiša Krista a nepečujte o telo tak, aby sa v ňom zobúdzaly zlé žiadosti.

 

Autor webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac máj/2013



Chvála

 

Jan 7:18 Ten kto hovorí sám od seba, hľadá svoju vlastnú chválu; ale ten kto hľadá chválu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet.

 

Iste každému z nás dobre padne, ak ho niekto z okolia pochváli. Či už je to vedúci v robote, manžel, manželka, kamaráti, alebo je verejne uznávanou osobou, ktorá si zaslúži chválu.
 
Na pochvale nie je nič zlé. Veď pochvala i trest patria k výchove a tým si prešiel každý z nás, minimálne vo svojom detstve. Na druhej strane túžba po pochvale sa môže stať závislosťou, ktorá prerastá do honby za úspechom, túžby po osobnej výnimočnosti a nadradenosti, ktorá vovádza človeka do pýchy, čo je v očiach Boha hriechom.
 
Verše zo začiatku hovoria o motíve s akým máme pristupovať ku každodenným povinnostiam, starostiam v bežnom živote. Kresťan si uvedomuje, že všetky dobré skutky pre neho pripravil Boh. Pripravil ich preto, aby sme ich mohli vykonať na Božiu slávu. Nemáme na nich žiaden podiel, žiadnu zásluhu.
 
Poviete si, ale veď Pán Ježiš nám prikázal, aby sme dávali, milovali, pomáhali a je teda len na nás, komu dáme, komu pomôžeme a koho budeme milovať a za to nám patrí obdiv a chvála pred ľuďmi. Omyl priatelia, toto si mysleli aj náboženskí pokrytci, ktorí dávali tak, aby ich všetci videli. Nuž a ako môžeme čítať, Pán ich za to odsudzuje (Mat 6:1-6 a nasl.).
 
Zamyslite sa nad tým, každý sám. Tak ako ďakujeme Bohu za zdravie, za každý nový deň, za jedlo, ktorého máme dostatok, tak mu ďakujme a vzdávajme aj chválu za to, že Jeho Meno môžeme svetu ukazovať v skutkoch, ktoré nám vopred pripravil (Ef 2:10). Iba tie vykonané s motívom na chválu Boha majú skutočnú hodnotu.

 

Zdroj: autor webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac apríl/2013



On sa stará

 

Žalmy 145:20 Hospodin ostríha všetkých, ktorí ho milujú...

 

Malému dievčatku, ktoré sa s mamou vybralo na cestu k babke vysvetľovali dobrodružstvá, ktoré ju čakajú. Bola to jej prvá cesta vlakom a tak keď jej povedali, že vlak prejde cez niekoľko riek, ostala vystrašená. Pamätala si, ako musel tatko s kočom rieku vždy prebrodiť.

 

Po odchode vlaku zo stanice s napätím očakávala rieku. Keď sa vlak priblížil k prvej, videla v zákrute, že smeruje na most. O chvíľu už vlak zarachotil na železnom monštre a šinul si to ďalej. Keď bezpečne prešli cez tretiu rieku, obrátila sa na svoju mamu: "Už sa nebojím! Niekto nám na celú cestu dal mosty!"

 

Keď aj my prechádzame hlbokými údoliami, riekami plných skúšok, potokmi plnými žiaľu, zisťujeme, že Boh nám vo svojej Milosti na celú cestu nastaval mosty. Preto nemusíme upadať do beznádeje a byť ustarostení. Niekedy nás Boh vedie cestami, na ktorých je veľa trápenia, ale vždy sa o nás postará a prenesie nás na druhú stranu pokoja. My si niekedy ani nedokážeme predstaviť, ako Boh môže naplniť naše potreby, ale môžeme si byť istí, že On spôsob nájde.
 
Tí, ktorí odovzdali svoj život Bohu, môžu vyznať spolu so žalmistom:
Žalmy 145:17 Hospodin je spravedlivý na všetkých svojich cestách a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
18  Hospodin je blízky všetkým, ktorí ho vzývajú, všetkým, ktorí ho vzývajú v pravde.
19  Činí vôľu tých, ktorí sa ho boja, čuje ich krik a pomáha im.
20  Hospodin ostríha všetkých, ktorí ho milujú...

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, upravené autorom webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac marec/2013



Kríž

 

Galatským 6:14 Ale odo mňa nech je to preč, aby som sa chválil krome krížom našeho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého mi je svet ukrižovaný a ja svetu.

 

Stáročia predtým, než sa narodil Pán Ježiš, už používali kríž ako nástroj mučenia a smrti. Napríklad v roku 519 pred Kristom dal perzský kráľ Dárius ukrižovať v Babylóne vyše troch tisícov politických odporcov. Neskôr tento spôsob popravy zaviedli i Rimania. Trestali tak tých, ktorí neboli občanmi rímskej ríše a otrokov.

 

Keď Pán Ježiš Kristus niesol naše hriechy na Golgotu 1 Peter 2:24  ktorý sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, kríž dostal nový význam. Skrze krv Jeho kríža nám Spasiteľ zaistil Milosť v očiach spravodlivého Boha a tým nás s Ním zmieril.
Kolosenským 1:20  a aby skrze neho smieril všetko cieľom neho urobiac pokoj skrze krv jeho kríža, skrze neho, buď to, čo je na zemi, buď to, čo je v nebesiach,
21  i vás, ktorí ste boli kedysi odcudzení a nepriateľmi mysľou v zlých skutkoch; ale teraz vás smieril...

 

Apoštol Pavel rozumel významu kríža. Napriek tomu, že bol verným služobníkom, ktorý nám pripomenul ako pre Evanjelium trpel, aby sme i my našli podobnú odvahu a silu:
2 Korintským 11:21  V nečesti hovorím, ako čo by sme my boli bývali slabí. Ale v čom sa ktosi odváži, - hovorím v nerozume - odvážim sa i ja.
22  Že sú Hebreji? I ja. Sú Izraeliti? I ja. Sú semä Abrahámovo? I ja.
23  Sú služobníkmi Kristovými? Nesmyselne hovorím - nad to ja! V prácach hojnejšie, v úderoch svrchovane, v žalároch hojnejšie, v smrtiach často.
24  Od Židov som dostal päťkrát štyridsať bez jednej;
25  tri razy ma palicovali, raz ma kameňovali; trikrát som zažil stroskotanie lode; deň a noc som trávil v hlbine;
26  na cestách často, v nebezpečenstvách riek, v nebezpečenstvách zo strany zbojníkov, v nebezpečenstvách zo strany rodákov, v nebezpečenstvách zo strany pohanov; v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi;
27  v práci a v námahe, v bdeniach často, o hlade a smäde, v pôstoch mnoho ráz, na zime a v nahote
28  a krome iného, čo každodenne dolieha na mňa, starosť o všetky sbory.
29  Ktože je slabý, a ja by som nebol slabý? Kto sa uráža, a ja by som sa nepálil?
30  Ak už sa musím chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.
Napokon nám hovorí, že jediné čím sa môže chváliť je kríž Ježiša Krista.

Ak teda rozumieme tomu, čo pre nás urobil Pán Ježiš na kríži, potom nás to vovedie do pokory. Pánovo dielo spasenia je všetkým a dostatočným. Je jedinenčné. Naša námaha v práci Evanjelia je druhoradá, ale predsa pre nás jedinečná. Vzkriesený Spasiteľ pozýva všetkých mužov a ženy, aby prišli k Nemu v pokore a vo viere. Ak veríme, že na kríži zomrel namiesto nás a prijímame jeho dar, sme spasení.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 171; upravené autorom webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac február/2013



Žiješ, alebo len existuješ?

 

Kazateľ 12:1 A pamätaj na svojho Stvoriteľa vo dňoch svojej mladosti ...

 

Na čom záleží nie je to, ako dlho žijeme, ale ako dobre žijeme. Nie, nemyslíme na blahobyt na tejto zemi, myslíme na ľudí, ktorí počas svojich 85 rokov urobia tak málo a na tých, ktorí za relatívne krátky čas toho pre Boha a svoj večný život (lebo ten je odmenou za opätovanú lásku k Bohu) urobia nesmierne veľa.

 

Mnoho ľudí sa stará len o to ako si predĺžiť svoj život tu na zemi. Každý rok utratíme miliardy za vitamíny, lieky, špeciálne diéty a čaje, korene. Pritom zabúdame, že to, čo životu dáva zmysel nie je kvantita, ale kvalita. Pre veriacich je kvalitou služba vďaky a lásky Pánovi. Naše dni do večnosti sa pozitívne zarátavajú len vtedy, ak svoje hodiny trávené na tejto zemi odovzdáme svojmu Stvoriteľovi (Kaz 12:1; 13-14).

 

Snažme sa napĺňať svoj život láskou a chválou, prácou a službou Bohu. Ak by dnešný deň mal byť Tvoj posledný (a možno aj je), nepremárni ho snívaním o dlhom a nekončiacom živote, naplň ho láskou, službou, ktorá priniesie hojné ovocie, požehnanie. Prestaňme sa bezcieľne potĺkať svojimi dňami a hodinami, ktoré nám Boh pridelil, a začnime naozaj žiť v Ňom a pre Neho. Je to jediný skutočný spôsob života, ktorý má pre nás, Teba nekonečné pokračovanie vo večnosti.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 154; upravené autorom webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac január/2013



Záchranári

 

Skutky 16:17 ... Títo ľudia sú sluhami najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.


 

Vži sa do role človeka, ktorý sa vydal do veľkej jaskyne a napokon v nej zablúdil. Už hodiny tráviš skúmaním rôznych zákutí, cestičiek, kútov a chodbičiek. Ideš stále hlbšie v nádeji, že nájdeš cestu von na svetlo. Ostatní vonku sú už znepokojení tvojim zmiznutím, uvedomujú si, že si sa stratil. Niekoho pošlú, aby ťa zachránil. Po dlhých hodinách zrazu počuješ ako niekto volá tvoje meno. V diaľke sa zamihotá svetlo baterky a o chvíľu je už záchranca pri tebe.

"Nasleduj ma, poznám jedinú cestu, ktorou sa odtiaľto dostaneš." Protestuješ: " Ako môžeš povedať, že odtiaľto vedie iba jediná cesta? Určite sú aj iné!" Záchranca odpovie: "Preskúmal som túto jaskyňu dokonale, buď pôjdeš so mnou, alebo sa odtiaľto nikdy nedostaneš!" Ty sa však nevzdávaš a nepochopiteľne si presadzuješ svoje: "Nevidíš si ani na nos! Nepotrebujem aby si ma viedol, sám si nájdem cestu von!!!" a posielaš záchrancu preč.

 

Zdá sa vám tento príbeh absurdný? Nieje tomu tak. Toto sa deje dnes a denne, keď chceme ľuďom ukázať cestu ku spáse do večného života. Blúdia v tme a keď ich chceme vyviesť do svetla a lásky, odmietajú. Musí byť aj iná cesta ako je Ježiš! Žiaľ pre nich a na štastie pre nás, nieje. On je tou jedinou cestou, záchrancom a Spasiteľom.

Aj keď sme z toho smutní, nesmieme sa vzdávať a musíme sa vybrať znova a znova na záchranársku misiu.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 188; upravené autorom webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac december/2012



Kruhy na vode

 

Kol 3:2 Na to myslite, čo je hore, nie na to, čo je na zemi


 

Jeden malý chlapec si urobil lodičku a išiel ju púšťať na rybník. Počas hrania ani nezbadal, že loďka odplávala ďalej od brehu a neustále sa vzďaluje. V zúfalstve poprosil staršieho chlapca čo sa hral opodiaľ o pomoc. Tento starší chalan vzal bez slova niekoľko väčších kameňov a začal ich hádzať smerom k loďke. Keď to malý chlapec videl, považoval to za podraz a domnieval sa, že mu starší chalan chce lodičku načisto potopiť. So slzami v očiach si po chvíli uvedomil, že starší sa nesnaží zasiahnuť loďku, ale kamene sa snaží hádzať tesne pred ňu tak, aby sa urobila vlnka, ktorá loďku posunie smerom k spásonosnému brehu. A skutočne po dvadsiatich minútach ľoďka pristála pri plytkom brehu opodiaľ a mohla sa tak vrátiť do očakávajúcej náruče malého chlapca.

 

Niekedy sa zdá, že Boh dovolí, aby nás život bez zmyslu a plánu zraňoval. Môžeme si byť však istí, že tieto vlny skúšok a životných zvratov sú naprogramované tak, aby nás priviedli bližšie k Nemu, aby nás v cieli napokon povzbudili "myslieť na to, čo je hore, nie na to, čo je tu na zemi". Keďže sme ako ľudia náchylní nenechať sa viesť Bohom, musí nás napomínať, aby sme sa vrátili na správnu cestu. Porov. Žid 12:11.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 149; upravené autorom webu

 

 

Hore

 

Slovo na mesiac november/2012



Znechutený dneškom

 

Zj. Ján 22:3 ... trón Boží a Baránkov bude v ňom a jeho sluhovia mu budú svätoslúžiť.

 


 

Poznám niekoľko ľudí, ktorí sa cítia ako piate koleso u vozu. I ja sa občas pristihnem v tejto úlohe. Túžime slúžiť Bohu, ale nevieme ako. Raz je tomu na príčine naša zaujatosť voči konkrétnym osobám, inokedy znechutenie spôsobené okolným svetom alebo niekoho prístupom k nám. Niekedy nám napadne, že až budeme v nebi, vynahradíme si všetku tú našu túžbu a budeme Mu slúžiť s radosťou ako to opisuje Ján vo svojej knihe Zjavenia. Nezabúdajme však, že kresťan by mal slúžiť svojmu Bohu už tu a teraz. Ako?

 

1. Milujme a modlime sa za svojich nepriateľov Mat. 5:44

2. Choďme vierou a nie videním 2 Kor. 5:7

3. Milujme Boha aj napriek utrpeniu Jak. 1:12

4. Jeden druhému slúžte láskou Gal. 5:13

5. Poklady si zhromažďujme v nebi Mat. 6:19-20

6. Hovorme ľuďom Evanjelium - Dobrú správu Mat. 28:19-20

7. Používajme svoje duchovné dary Rim. 12:6-8

 

Týchto pár bodov nezahŕňa všetko čo by sme mohli ešte na Slávu Boha vykonať, no postačujú na to, aby sme si uvedomili ako máme žiť, aby sme sa páčili Bohu. Najosvedčenejším spôsobom ako odhaliť konkrétnu Božiu vôlu pre náš život je, aby sme poslúchali Jeho už zjavenú pravdu. Nečakajme na chvíľu až budeme v nebi, nenechajme sa znechutiť dneškom.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 106; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



>

Slovo na mesiac október/2012



Klamný dojem

 

Galaťanom 2:6 ... Boh nehľadí na osobu človeka ...

 


 

Nemal ani košelu a jeho auto vyzeralo akoby bolo zo smetiska. Ale tento zanedbaný muž, ktorý na diaľnici zastal, aby pomohol ľuďom v núdzi bol v prenesenom slova zmysle anjelom.

 

Mladá rodinka s dvomi uplakanými deťmi na zadnom sedadle sa pri svojom pokazenom aute zúfalo snažila zastaviť okoloidúce autá, ktoré sa popri nich hnali veľkou rýchlosťou. Napokon ostalo už iba volať k Bohu. Vtedy pri nich zastal muž na prehrdzavenom aute, aby im pomohol. Väčšina z nás nedôveruje cudzím ľuďom a nedôvera narastá vzhľadom na výzor dotyčného. Pochopiteľne, aj mladá rodinka bola ostražitá a v strehu.

 

Čoskoro však zistili, že tento človek je automechanik, ktorý nedávno tiež ostal pre poruchu trčať na ceste. Zobral svoje náradie a po chvíli práce pod kapotou bolo ich auto opäť schopné pokračovať ďalej.

 

Často posudzujeme ľudí podľa výzoru, oblečenia, alebo podľa toho aké majú auto a v akej spoločnosti ľudí sa pohybujú. Iste, musíme si dávať pozor. Ale to neznamená, že by sme mali odmietnuť každého, kto nevyzerá ako televízny moderátor. Ľudia sú rôzni, rôzne veľkí, rôznych farieb pleti, žijú v rôznych podmienkach. Skôr než by sme chceli niektorých ľudí od nás odohnať, "vyradiť", lebo nespĺňajú naše predstavy a požiadavky, uvedomme si, že Boh nie je prijímačom osôb a nikomu nenadŕža, ani nikoho neodmieta.

 

Prvý dojem môže klamať,

ved nevidíš do srdca.

Pozor daj, aby si neublížil,

ak by si chcel byť sudca.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 37; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac september/2012



Ostatné dni

 

1 Tesalonským 4:1 A tak ostatne, bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste v tom, ako ste prijali od nás, ako sa máte chovať a ľúbiť sa Bohu, jako sa aj chováte, aby ste v tom ešte väčšmi hojneli.

 


 

Boh je cez víkend populárna téma. Milióny ľudí po celom svete prestanú pracovať, aby mohli navštíviť zhromaždenie, aby tam spolu s ďalšími bratmi a sestrami spievali, chválili Boha a učili sa o ňom. Potom príde pondelok a ďalšie dni.

 

Aké miesto zaujíma Boh v živote týchto ľudí vtedy? Väčšina z nich kladie dôraz na tisíce iných vecí, ktorými sa cez týždeň zaoberajú, ale na Neho ani nepomyslia. Áno, aj medzi veriacimi sa nájdu takí, ktorí Božie meno vyslovujú bez úcty. Často sú Božie plány pre nich neprijateľné a Jeho vedenie pre ich život nerešpektujú.

 

Odkiaľ títo kresťania vzali, že Boh po nás túži iba v jeden deň z celého týždňa? Určite nie od Neho, ktorý hovorí:
"Vždycky sa radujte.
Neprestajne sa modlite.
Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi"
(1Tes 5:16-18)

 

Náš drahý Boh počuje od pondelka do nedeľe. Miluje nás po celý čas, túži, aby sme Jeho lásku opätovali, tak ako po tom istom túži každý milujúci rodič. To znamená, že by sme mali spievať aj keď doznie spev v našich spoločenstvách, mali by sme sa modliť kedykoľvek a kdekoľvek, rozprávať sa s Ním, chváliť Ho, ďakovať Mu a smelo prednášať prosby a trápenia. Jedným dňom v týždni naše obecenstvo s Bohom nekončí, prídu ďalšie, všedné dni, nezabúdajme na to!

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 108; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac august/2012



Všetko stratiť

 

Matúš 10:39 Kto najde svoju dušu, ztratí ju, a kto pre mňa ztratí svoju dušu, najde ju.

 


 

Hral si už niekedy domino? V čase môjho detstva to bola veľmi obľúbená spoločenská hra. Nezvyčajné na domine je to, že vyhrávaš tým, že strácaš. Aby si vyhral celú hru, musíš stratiť všetko, musíš sa zbaviť všetkých hracích kameňov.

 

Musíš dať, aby si dostal! Musíš stratiť, aby si získal! Nemať nič, aby si sa dostal na vrchol!

 

Je to presne naopak ako pri tenise, futbale, hokeji, kde ide o získanie čo najlepšieho skóre, o vyšší počet bodov, gólov, setov, kôl, ktoré určujú víťaza. Pri domine je úspešný ten, kto ako prvý nemá nič.

 

Zákon prirodzeného človeka znie: "Získaj všetko, čo môžeš!" Zákon kresťana, duchovného človeka má byť: "Daj všetko, čo môžeš!" V duchovnom svete len to, čoho sa vzdáme, zostane na veky. V živote kresťana sa musíme stať ničím, aby sme sa stali niekým. Semeno, ktoré zostane v sýpke zatuchne a pokazí sa, ale hodené do pôdy vyrastie a rozmnoží sa. Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme neodumrie, zostane samo. (Jan 12:24) Pán Ježiš dal svoje všetko. On je náš príklad.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 167; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac júl/2012



Zrkadlo

 

2 Korintským 3:18 No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho

 


 

V rozhlase hovoril cestovateľ o náčelníkovi jedného afrického kmeňa, ktorému návštevníci darovali zrkadlo. Prekvapene do neho chvíľu pozeral a potom skonštatoval, že osoba na tom obraze je mimoriadne škaredá. Keď zistil, že je to jeho podoba, nahnevane šmaril zrkadlo o skalu.

 

Apoštol Jakub opisuje Božie Slovo ako zrkadlo, v ktorom môžeme vidieť svoj obraz (Jak 1:23-24). Ukazuje nám, že hoci sme boli stvorení, aby sme boli odrazom Božieho charakteru, v našej hriešnej prirodzenosti sme duchovne škaredí a zohyzdení hriechom.

 

Keď však vložíme svoju vieru v Pána Ježiša Krista, duchovne sa znovu narodíme (Jan 3:3-8). Potom, keď sa pozrieme do Božieho Slova, uvidíme sa takí, akých nás vidí Boh - naša škaredosť sa zmenila na krásu Kristovej podoby. A od tej chvíle budeme rásť na Jeho podobu.

 

Čo vidíš, keď sa pozrieš do zrkladla Božieho Slova? Váhaš čítať Bibliu, pretože ti ukazuje Tvoju nepeknú podobu, podobu nevery? Alebo ju čítaš vďačne a vidíš sa tak, ako ťa vidí tvoj Boh Otec - ako Jeho duchovne znovuzrodené dieťa, ktoré sa stále viac podobá Jeho milovanému Synovi?

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 79; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac jún/2012



Čas

 

Žalmy 90:12 Nauč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múdrosť do srdca.

 


fialky

 

Máte hodinky na ktorých sa odrátava čas po sekundách? Zastavte sa na chvíľku a jednu minútu sledujte jej odpočítavanie. Sekundy sú jednotkou času a ten je základnou veličinou života. Kým dovŕšime vek 75 rokov, ručičky tohoto sveta odrátajú 2 miliardy sekúnd.

 

Medzinárodne uznávaný kritik umenia Berenson mal veľký životný elán. Hoci mal už podlomené zdravie, vážil si každú chvíločku života. Pred smrťou vo svojich 94 rokoch povedal: "Ochotne by som stál na rohu ulice s klobúkom v ruke a prosil by som okoloidúcich, aby mi doň vložili svoje nevyužité minúty." Kiež by sme sa naučili takto si vážiť hodnotu času!

 

Nechcime byť otrokmi času, práce a peňazí, tými, ktorí zanedbávajú svoju rodinu, nikdy si neposedia s priateľmi, sú príliš zaneprázdnení, aby privoňali k ruži alebo obdivovali západ slnka. Aj to je využívanie času, ktorý nám Boh na tejto zemi vymedzil.

 

Apoštol Pavel nás vyzýva, aby sme vykupovali čas (Ef 5:15-16), v súlade s Mojžišom (Ž 90:12).

 

Prosme Pána, aby nám pomohol vážiť si hodnotu času. Nech múdro investujeme sekundy, minúty, hodiny a dni, uvedomujúc si, že za časnosťou nasleduje večnosť.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 8; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac máj/2012



Kto je to?

 

2 Samuel 12:7 Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž!

 


vburke

 

Skús uhádnuť túto hádanku:

 

Predstav si, že si vodičom školského autobusu. Nastúpi ryšavá žiačka a začne si česať vlasy zelenou kefou. Na ďalšej zastávke nastúpia dvaja študenti a hovoria, že sa im páči farba vodičovej šiltovky. Potom jeden z nich zvolá: "Keby som bol na vašom mieste, toto hrdzavé dievča by som do autobusu nevzal. Farba jej kefy nepristane vašim vlasom." Akej farby boli vodičove vlasy? Odpoveď: tvoja farba vlasov.

 

Ak si sa v tom príbehu nenašiel, nezúfaj. Nie si sám. Kráľ Dávid urobil podobnú chybu v inom príbehu. Veľmi sa rozhneval, keď mu Boží prorok povedal o boháčovi, ktorý ukradol chudákovi jedinú ovečku. Príbeh pochopil až vtedy, keď mu Nátan povedal: "Ty si ten muž!"

 

Môžeme čítať Bibliu a nemusíme sa vidieť v jej obrazoch. Máme tendenciu zabúdať, že Biblia bola napísaná ako napomenutie, (1Kor 10:11).

 

Vidíš sa v Písme? Vezmeš na vedomie, že tieto listy od Boha sú pre teba? Zariadiš sa podľa toho?

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 126; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac apríl/2012



Pokoj v búrke

 

Žalm 37:5 Uvaľ na Hospodina svoju cestu a nadej sa na neho, a on učiní.

 


vburke

 

Počas silnej búrky sa po mori plavila malá osobná loď. Námorníci upevňovali náklad, batožinu, zariadenia v spoločných priestoroch a pasažierov poslali dolu do kabín. Mnohí z nich boli presvedčení, že plavidlo je už odsúdené na zánik.

 

Jeden z cestujúcich sa chcel dozvedieť aká je nádej na prežitie, a tak sa vydal hľadať kapitána. Horko - ťažko sa vyštveral na palubu zalievanú vlnami a nie veľmi bezpečnými schodíkmi vystúpil až ku kormidelníkovi. Cestou hore si všimol, že loď je veľmi blízko skalnatého pobrežia. Bolo jasné, že kapitán sa pokúša dostať plavidlo do bezpečia zálivu, ktorý bol pred nimi.

 

Keď zbadal zvedavého pasažiera, chcel ho poslať späť do kajuty ale uvedomil si, že hučanie vĺn a vetra neprekričí. Bez slova sa teda na utrápeného pasažiera usmial. Ten sa otočil bez slova a odišiel.

 

Vrátil sa k ostatným a povedal: "Nebojte sa. Všetko je v poriadku. Videl som kapitánovu tvár. Usmieval sa."

 

Keď sa predierame búrkami života, možno sme v pokušení vzdať sa a podľahnúť pocitom beznádeje. Ale ak pozeráme na nášho zvrchovaného Vodcu a zveríme Mu cestu svojho života, nájdeme pokoj aj uprostred zmätku a nebezpečenstva.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 169; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac marec/2012



Dva roky prázdnin

 

2 Tes 3:13 A vy, bratia, neustaňte robiac dobre.

 


pistaly

 

Mama dospievajúceho chlapca bola znechutená tým, že jej najmladší syn neprejavuje ani známky dospelosti. Vzdychla si: "Ešte dva roky strednej školy." Chlapec zareagoval ako pravý teenager, povedal s úsmevom: "Mama, zober si na nasledujúce dva roky voľno!"

 

Často sú v našom živote veci, ktorým by sme sa najradšej vyhli tým, že si vyberieme voľno. Keď máme v rodine chronicky chorého, sme v pokušení na chvíľu sa "odhlásiť".

 

Keď sa naše deti búria a naše rodičovstvo sa stáva bojom,radi by sme si vzali voľno. Je to obdobie, kedy čelíme duchovnému boju, ktorý by sme radi preskočili.

 

V 2 Tes 3. kapitole píše Pavel o týchto duchovných bojoch. Spomína problémy s ľuďmi, ktorí "žijú neporiadne", nič nerobia, iba stvárajú neužitočné veci (verš 11). Je znechucujúce čeliť problémom s ľuďmi. Pavel však dáva aj riešenie. Hovorí: "A vy, bratia, neustaňte robiac dobre (verš 13).

 

Druhá strana rovnice je počúvať žalmistu, ktorý hovorí: "Zlož svoje starosti na Hospodina, On sa o teba postará" (Žalm 55:23). Ak nie je možné aby sme si zobrali dva roky prázdnin, môže nám pomôcť táto rada: Rob dobre a prenechaj svoje starosti Bohu. Je to lepšie ako si vybrať oddychový čas.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 97; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac február/2012



Koho sa bojíš?

 

Príslovia 29:25 Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.

 


západ

 

Istá žena naháňala v ZOO svojho manžela. Vyhrážala sa mu dáždnikom a vykrikovala urážky na jeho adresu. Jej upotený a zadychčaný manžel zbadal, že zámka na klietke levov nie je úplne zamknutá. Šklbol ňou a otvoril si. Skočil dnu, zabuchol dvere, postrčil udiveného leva smerom k mrežiam, čupol si za neho a vykukoval von. Jeho manželka dobehla ku klietke a nazúrená vykríkla: "Ralf, ty zbabelec vyjdi von!"

 

Ralf sa v tomto fiktívnom príbehu podobá na ľudí z Izraela, o ktorých čítame v 4 Mojžišovej knihe. Mýlili sa v tom, koho sa majú báť. V porovnaní s obrami zeme, do ktorej ich chcel Boh voviesť, si pripadali ako kobylky 4M 13:32-33.

 

Ak sme z ľudí takí vystrašení, že prestaneme nasledovať Pána, v podstate Mu neveríme. Náš strach dokazuje, že pochybujeme o Jeho plánoch, o Jeho moci a zasľúbeniach. Zlyhali sme v rozoznaní, že On je ten, ktorého sa máme báť - čo znamená ctiť si Ho, dôverovať Mu, milovať Ho a poslúchať.

 

Otče, odpusť nám strach z toho, čoho by sme sa nemali báť. Odpusť, že sa Ťa nebojíme a nedôverujeme Ti.

 

Naša láska k Bohu nás má poháňať robiť to, čo je v Jeho očiach dobré a správne. Láska k Bohu sa bojí Jeho spravodlivých súdov a stojí v úžase pri pohľade na Jeho majestát.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 174; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac január/2012



Vstaň a začni znovu

 

Žalmy 37:24 Keby aj padol, nebude porazený, lebo Hospodin podopiera jeho ruku.

 


kamen

 

Cítiš sa dnes nanič? Si znechutený svojim včerajším zážitkom, tým ako si strávil deň? V nestráženom okamihu si zakopol a padol? Podľahol si pokušeniu?

 

Je ešte niečo horšie ako pád. Padnúť a ostať ležať! Hriešnici padnú a nevstanú, ale s kresťanom je to inak. Aj keď padne, nie je spokojný, kým ho Boh neomilostí a nepozdvihne. Písmo Sväté nás učí, že odpúšťajúcu a posväcujúcu Božiu Milosť potrebujeme každé ráno znovu a znovu. Apoštol Ján napísal:

 

1 Jan 1:8 Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy
1 Jan 2:1-2 Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keby niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravedlivého.
2 A on je smierením za naše hriechy, no, nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta.

 

Priznaj svoje hriechy a zlyhania. Netráp sa nimi ale ich vyznaj. Pán Ježíš pred tým ako zomrel za naše hriechy vedel, že náš boj s nimi nikdy neskončí. Každý deň začni tým, že si priznáš svoje slabosti, vyznáš Bohu svoje hriechy a budeš Ho prosiť o silu poznať Jeho vôlu a plniť ju. Keď si závislý od Pánovej Milosti a sily, čoskoro poznáš, aké je naozajstné víťazstvo.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 168; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac december/2011



Liek na úzkosť

 

Žalmy 55:23 Uvrhni na Hospodina svoje bremä, a on ťa bude opatrovať. Nedopustí na veky, aby sa pohnul spravedlivý.

 


more

 

Prieskumy dokázali, že v rebríčku psychických ochorení v súčasnosti úzkosť už predstihla depresiu. Dokazuje to aj predaj liekov. Aj v dobrej ekonomickej situácii a politickej stabilite (do ktorej máme dnes priďaleko), úzkosť trápi náš život. To však žiadna tabletka nedokáže vyliečiť.

 

Keď Dávid písal 55-ty žalm, prežíval také situácie, s akými sa každodenne boríme aj my. Mal strach z krutosti, hnevu a násilia, ktoré panovali v uliciach mesta, prežíval muky, pretože ho zradil blízky priateľ, túžil uniknúť niekam ďaleko, na miesto kde by mal pokoj.

 

A pretože Dávidova bolesť spojená s obavami je podobná tej našej, môžeme sa jej zbaviť tak ako on:

 

Žalmy 55:17 Ale ja volám na Boha, a Hospodin ma zachráni.

 

Zlož svoje starosti na Hospodina a On sa o teba postará. Úzkosti sú bremenom, ktoré nemusíme uniesť. Namiesto toho máme zamerať svoju pozornosť na Krista, lebo On sa o nás stará. 1Pet. 5:7, Filip 4:6-7. Máš úzkosti a strach? Pán je pripravený vziať každú tvoju ťažobu, ktorú mu ponúkneš.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 116; Liek na úzkosť

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac november/2011



Svetlo a naše tajomstvá

 

Lukáš 8:16 A nikto, keď zažne sviecu, nepokrýva jej nádobou alebo nestavia pod posteľ, ale stavia na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo.
17 Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť na javo.

 


tajomstvo

 

Keď som čítal Evanjelium Lukáša, dostal som sa k veršom 16-17 v ôsmej kapitole, kde sa hovorí o svetle a o tom, že nie je na svete nič tajné, čo by nemalo byť zjavené práve vo svetle, ktorým je Boh, svetle pravdy a evanjelia.

 

Na jednej strane sa tieto slová dotýkajú podobenstva o rozsievačovi, na druhej v nich vidím ďalší význam, zvlášť ak sa pozriem bližšie na slovo tajnosť, tajné, tajiť. Každý kto chce niečo ukryť a utajiť, si to schová do skrýše, prípadne, aby to tajné nebolo vidieť zakrýva ho plášťom tmy a domnieva sa, že takto zakryté tajnosti nikto nikdy neuvidí. Ak odhadujete, že myslím na skutky, ktoré sme spáchali, na niečo zlé, neprávosť, vinu ukrytú hlboko v srdci, uhádli ste.

 

Niet na svete človeka, ktorý by nespáchal nejakú neprávosť, ktorá niekomu ublížila. Nie je na svete človeka, ktorý by nejaký svoj skutok neukrýval preto, lebo jeho svedomie ho usvedčuje z hriechu. Takýto hriešik, ukrytý vzadu, v poslednom šuflíčku srdca sa zdá byť zabudnutý, v bezpečí a človek dúfa, že nikdy nevyjde na svetlo, kde by ho mohol niekto vidieť, nebodaj ten, ktorému sme týmto hriešikom ublížili. Biblia však hovorí niečo iné.

 

Lukáš 8:17 Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť na javo.

Rímskym 2:16 v deň, keď bude Bôh súdiť skryté veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista.

 

Ak sa niekto domnieva, že chcem strašiť, mýli sa. Naopak, chcem poradiť ako z toho von, veď ako som hovoril, niet človeka, ktorý by takýmto hriešikom zaťažený nebol (mňa nevynímajúc), možno na nejaký ten minihriešik už aj zabudol a on ostal zastrčený a zaprášený v kúte srdca.
Riešenie je, priniesť svoje srdce pred kríž, aby ho skrze vieru obýval Pán Ježíš Kristus, samotné svetlo sveta.

 

Efezským 3:14 Pre tú príčinu skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána Ježiša Krista,
15 z ktorého má každý rod na nebesiach i na zemi svoje meno,
16 žeby vám ráčil dať podľa bohatstva svojej slávy, skrze svojho Ducha, mocou zosilnieť na vnútornom človekovi,
17 aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach,
18 aby ste zakorenení v láske, a pevne založení, dokonale vládali pochopiť so všetkými svätými, jaká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška,
19 a poznať lásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vo všetku plnosť Božiu.

 

Iba tak sa môžeme zbaviť tajných ale i zabudnutých hriechov, o ktorých sa márne domnievame, že nikdy žiadne svetlo neuvidia.

 

autor webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac október/2011



Honba za potešením

 

Žalmy 16:11 Dáš mi znať cestu života. Radosti do sýtosti je pred tvojou tvárou, rozmanitého blaženstva v tvojej pravici na večnosť.

 


tŕňe

 

V Deklarácii o nezávislosti Spojených štátov sa hovorí o neodnímateľnom práve "honby za šťastím". Myslím, že budeme súhlasiť, že potešenie, čo je vlastne odozva našich zmyslov na určité podnety, je kráľovskou prísadou štastia.

 

Písmo nehovorí, že by sme sa nemali v živote tešiť. Apoštol Pavel potvrdzuje, že Pán Boh nás "na naše radostné požívanie bohato všetkým zaopatruje". Dáva nám jedlo, pitie, schopnosť spievať, smiať sa i skladať hudbu /1Tim 6:17/

 

Zároveň nás varuje, že prehnaná záľuba v Božích daroch v nás môže zabiť radosť z najvyššieho dobra. "Vdova - rozkošnica, je zaživa mŕtva" /1Tim 5:6/. Kazateľ sa presvedčil, že ani radosť nemôže celkom uspokojiť /Kaz 2:1/.

 

Každý pre koho je potešenie hlavným cieľom života, sa stane necitlivým k najväčšiemu potešeniu - k spoločenstvu s Bohom. To nám sprostredkováva nebeskú, neubúdajúcu radosť. Prečítajme si ešte raz úvodný verš.

 

Žalmy 16:11 Dáš mi znať cestu života. Radosti do sýtosti je pred tvojou tvárou, rozmanitého blaženstva v tvojej pravici na večnosť.

 

Žiadna radosť sa nevyrovná radosti zo spoločenstva s Bohom, zo spasenia. Toto potešenie má príchuť neba. Spoločenstvo s Kristom je tajomstvom šťastia teraz i na veky.

 

Chlieb náš každodenný; str. 43; 2002

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac september/2011



Majetok

 

Matúš 19:23 A Ježiš povedal svojim učeníkom: Ameň vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.

 


tŕňe

 

Tieto verše akoby znamenali podmienku, že do nebeského kráľovstva sa dostane len chudák a pre majetných ľudí je nebo zatvorené.

 

Keby som chcel tento verš použiť takto, bez ohľadu na iné časti Písma, ako to neraz pri iných veršoch robia takzvaní kazatelia, potom by som hádam žal medzi rovnako zmýšľajúcimi úspech.

 

Pán Ježiš tu ale hovorí o úplne niečom inom v kontexte podobenstva o bohatom mládencovi. Veľa sa popísalo o tom, ako treba mať Boha na prvom mieste, veľa sa popísalo o tom, ako sa treba vzdať svojich túžob a závislostí.

 

Ak človek používa svoje dannosti, dary od Boha v rámci toho, kde ho Boh postavil a priviedol tak, aby to slúžilo na oslavu Stvoriteľa, potom nezáleží na tom, či je boháč alebo chudák. Dvere do nebeského kráľovstva sú pre neho stále otvorené.

 

Celý problém na ktorý poukazuje Pán Ježiš v tomto verši tkvie v tom, čo sú priority toho či onoho jednotlivca. Ak sa pozrieme vôkol nás, zistíme, že človek Boha nehľadá, nevolá k Nemu, pretože Ho nepotrebuje. Všetko čo ponúka tento svet, si je schopný sám svojou šikovnosťou, majetkom, financiami zabezpečiť, čo viac, vzťahuje sa to i na jeho rodinu, blízke okolie.

 

Ak by sa v spomínanom podobenstve bol ochotný bohatý mládenec vzdať tejto priority, nemusel odísť zarmútený (verš 22). Pán nehovorí o tom aby majetný človek rozdal svoj majetok doslovne (hovorí o tom aby ho predal, čo znamená na ňom prestal lpieť), aby si obliekol si handry od kontajnera a išiel bývať do krabice od televízora pod most.

 

Pán tu hovorí o ťažkosti, nie nemožnosti dosiahnuť spásu, ak je človek priveľmi orientovaný na tento svet a ako prvé hodnoty si kladie zvelaďovanie majetku, jeho užívanie si bez toho, aby si uvedomil, že od tej jachty čo vlastní až po posledný cent je to len vďaka Milosti Božej, preto len Jemu patrí vďaka, chvála! V neposlednom rade by mal s týmto majetkom nakladať tak, aby bol jeho obsah na osoh všade tam, kde Boh chce skrze neho pôsobiť a šíriť svoju lásku.

 

Verte, neverte, takéto majetky, bohatstvo, nikdy nevyschnú, neohrozí ich žiadna kríza a čo viac, majiteľ takto spravovaného Božieho bohatstva, nielen že nikdy nemusí trpieť strachom oň, ale môže si byť istý tým, že nebeské kráľovstvo mu vždy ostane otvorené.

 

Slovo autora webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac august/2011



Kto je lhár?

 

1 Jan 2:22 A kto je lhár, ak nie ten, kto zapiera, že Ježiš nie je Kristus? To je ten antikrist, kto zapiera Otca i Syna.

 


tŕňe

 

Neraz debatujem s ľuďmi, ktorí hovoria, že veria v Boha aj v Krista ako ducha či proroka, nie však v historického Krista ako ho vykresľuje Biblia, nie v Krista-Boha. Neprekáža im, že ja verím tak ako verím, ale chcú, aby som rešpektoval ich vieru a uznal, že náš spôsob viery je rovnocenný a identický. Toto predsa nemôžem urobiť!

 

Viera je pravá, alebo falošná. Buď je Pán Ježiš Spasiteľ, Boh zjavený v tele, alebo nie je. Keď uvažujeme nad tým, kým Ježiš skutočne je, potom sa musíme rozhodnúť, či budeme veriť v Ježiša podľa svojich predstáv, alebo podľa toho, čo sa dočítame vo Svätom Písme, ktoré nechal skrze inšpirovaných autotov zaznamenať samotný Boh. Ide predsa o svedectvá očitých svedkov tej doby.

 

Nie sme hrubí ani neláskaví, keď povieme, že ten kto odmieta Ježiša zjaveného a opísaného v Slove Božom, sa mýli. Pozrime sa, čo o tom hovorí apoštol Ján, blízka osoba Ježiša počas Jeho prebývania v ľudskom tele. Takých učiteľov (veriacich), ktorí popierajú, že Ježiš je Kristus označuje za antikristov, ktorí nemajú právo byť považovaní za členov spoločenstva veriacich, členov Cirkvi Kristovej. Nabáda svojich čitateľov vo verši 24: "A tak tedy vy, čo ste počuli od počiatku, to nech zostáva vo vás. Keď zostane vo vás to, čo ste počuli od počiatku, aj vy zostanete v Synovi aj Otcovi."

 

Čo je to to "od počiatku? Nič iné ako učenie samého Pána Ježiša Krista, nič iné ako očité svedectvá tých, ktorí Ho spoznali a sprevádzali. Mali naozaj silný dôvod, prečo veriť v Pána Ježiša, Boha-Krista. Podobne tak aj my!

 

Ak čítame hociktorú historickú knihu alebo literatúru faktu, kde autor je priamym účastníkom predkladaných udalostí, nemáme (a ani to v skutočnosti nerobíme), žiadne pochybnosti, žeby sa udalosti neodohrali tak, ako to svedok tej doby a historik opisuje. Prečo potom majú ľudia problém uveriť svedkom v Biblii nimi predkladané udalosti, ktorými opisujú len to, čo zažili? Nenechajme sa zviesť vlastnými predstavami, verme Slovu Božiemu, Evanjeliu a nesme ho do celého sveta.

 

Námet: Chlieb náš každodenný 2002, str 41; Zjavenie alebo predstava

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac júl/2011



O kozičkách

 

1 Peter 2:21 Lebo nato ste povolaní, pretože aj Kristus trpel za nás zanechajúc nám príklad, aby ste nasledovali jeho šľapaje

 


mraky

 

V Izraeli sú pohoria, nehostinné, pre život priam nebezpečné. A predsa v týchto horách žijú ľudia i stáda oviec a kôz. Dve kozičky sa raz stretli na úzkom chodníčku. Pod nimi bola takmer tristometrová priepasť, na druhej strane strmý útes, stúpajúci kolmo hore.

 

Na tomto mieste sa nedalo otočiť a kozy sa nemohli vrátiť bez toho, aby jedna z nich nespadla. Čo urobili? Namiesto toho aby bojovali medzi sebou o možnosť prejsť s tým, že jedna druhú sa bude snažiť zhodiť z chodníka, jedna z nich si kľakla na kolená a snažila sa položiť tak, aby vodorovne splynula s chodníkom. Druhá koza po nej bezpečne prešla a tak obidve pokračovali vo svojej ceste.

 

V určitom zmysle je to obraz toho, čo pre nás urobil Pán Ježíš Kristus, keď opustil slávu nebies a prišiel na zem, aby zomrel za naše hriechy. Videl nás, ako sa zmietame medzi naším hriechom a Božou spravodlivosťou. Videl, že si nedokážeme sami pomôcť. Prišiel v ľudskej podobe a zobral na seba podobu služobníka (Filipänom 2:5-8). Tým, že zomieral za hriešne ľudstvo, dovolil nám "po sebe" prejsť na druhú stranu, aby sme prežili odpustenie a mohli prijať večný život z Jeho ruky.

 

Peter poukazuje na Krista ako na príklad pokory. Keď s nami kvôli Ježišovi zaobchádzajú zle, musíme sa naučiť byť pokorní. Ak je to potrebné, máme dovoliť iným po sebe aj chodiť. To nie je prejav slabosti, ale sily a skutočnej pokory. Takáto reakcia, ak je to pre Ježiša, prináša Jeho menu slávu.

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný 2002, str 97; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac jún/2011



Láska

 

Ján 3:16 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.

 


krize

 

Božia láska je dostatočne veľká a mocná, že s ňou prejdeme aj tie najťažšie chvíľe nášho života. Prichádza k nám cez temnotu hriešneho sveta aj vtedy, keď sa nám zdá, že sme od nej beznádejne vzdialení.

 

Biblia hovorí, že predtým než Boh stvoril našu planétu, rozhodol sa, že ukáže človeku hĺbku svojej lásky tým, že nám pošle svojho jednorodeného Syna (1Peter 1:10; Zj 13:8).

 

Predstavujem si, ako svojím Slovom Hospodin vztyčuje pohoria do ohromných výšok, rozdeľuje údolia pretekajúcimi riekami a rozprestiera nekonečné pláne. Vidím ako tvorí oceány a prekrásne jazerá. Zastane a vníma, že to, čo stvoril je dobré. A potom sa zameria na ten úsek dejín sveta, keď musí prísť Pán Ježíš Kristus, Jeho Syn, lebo inak by sme všetci my, poškvrnení hriechom prarodičov a vo svojej podstate hriešni, zlí, museli putovať do odlúčenia, zatratenia.

 

Jediným mávnutím ruky, jedinou myšlienkou, mohol zničiť celý svet a vytrhnúť tak svojho Syna z mučivej agónie smrti na kríži. On to však neurobil. Kvôli svojej Láske k nám prišiel Jeho Syn na svet a bol zlom zabitý. Inej cesty nebolo.

 

Umrel (fyzicky) na Golgote, a tak zaplatil dlh za naše hriechy. Taká je veľká Božia láska k nám, hriešnikom.

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný 2002, str 110; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac máj/2011



Prijať kritiku

 

Príslovia 15:5 Blázon pohŕda kázňou svojho otca; ale ten, kto zachováva karhanie, nadobudne opatrnosti.

 


krize

 

Pred rokmi som čítal zaujímavý článok o lekárovi, ktorý pracoval na výskume rakoviny. Opisovali ho ako usilovného človeka s úžasnou schopnosťou prijímať nové myšlienky a využívať informácie.

 

Avšak najviac na mňa zapôsobila veta, ktorá ho charakterizovala ako človeka, ktorý je ochotný uznať svoj omyl v teórii a zriecť sa jej rýchlejšie, ako ktokoľvek iný v medicínskom výskume. Jeho kolega o ňom povedal:"Doktor sa nikdy so svojimi hypotézami neoženil. Keď zistil, že sa pomýlil, neprežíval bolestný rozvod."

 

Ak sa začítame do deviatej kapitoly knihy Prísloví, nájdeme veľký dôraz kladený na pripravenosť vidieť a uvedomiť si svoj omyl. Popisuje múdreho muža, ktorý chce vedieť o svojich chybách. Keď mu niekto niečo povie, nenaježí chrbát ako kocúr v ohrození, ale napomínanie sa pre neho stáva priateľom a nevyhnutným prostriedkom na zdokonalenie (v.9). Posmievač však na karhanie reaguje s hnevom a nenávisťou (v.8). Jeho nafúkané ego nechce vidieť ani počuť, že robí chyby.

 

Chodiť po ceste rozumnosti znamená, že budeme venovať pozornosť aj slovám napomenutia. Aby sme naozaj boli múdri, musíme mať na pamäti, že niekedy sa aj my správame nerozumne.

 

Ak Ti kritika skríži chodník života, prijmi ju bez hnevu. To možno Boh použil tvojho brata, sestru, aby Ťa napomenul.

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný 2002, str 45; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac apríl/2011



Soľ vďačnosti

 

Žalm 105:1 Oslavujte Hospodina! Vzývajte jeho meno! Oznamujte jeho skutky medzi národami!

 


krize

 

Chlapček povedal: "Soľ je to, čo pokazí zemiaky, keď sa do nich nepridá." Túto definíciu môžeme použiť aj v prípade: "Vďačnosť je to, čo skazí život, keď sa z neho vytratí." Schopnosť neustáleho ďakovania pochádza s neotrasiteľnej dôvery v Božiu múdrosť, moc a dobrotu bez ohľadu na to, v akých okolnostiach života sa nachádzame. Ľudia, ktorí majú v srdci vďačnosť, môžu byť podľa merítok tohoto sveta chudobní, ale sú duchovne veľmi bohatí.

 

Tí najvďačnejší ľudia, ktorých poznám, majú len málo materiálneho vlastníctva a nemajú veľké úspory v bankách. Jedna postava v poviedke Charles Dickensa hovorí: "To, že neviem kde získam najbližšie jedlo mi pomáha byť vďačnejším."

 

Jedna žena navštívila lekára. Pôvod jej choroby spočíval v neustálom zháňaní vecí, ktoré prakticky nepotrebovala. Jej srdce opanovala závisť a túžba mať viac ako má sused, známy. Nepokoj v jej duši, zhoršujúci sa zdravotný stav ju napokon priviedol k lekárovi. Ten mimo oficiálnu diagnózu skonštatoval: "To sú obvyklé symptómy príliš veľkého pohodlia v dome a príliš malej vďačnosti v srdci."

 

Nezáleží na okolnostiach, spočítaj si požehnanie ktoré prijímaš. Žalm 105 nám pripomína: "Ďakujte Bohu ... Spomínajte na Jeho divy a skutky, ktoré konal, koná ... " Soľ vďačnosti nám pomáha dať nášmu životu tú správnu chuť.

 

Vďaka Ti, Pane, za lásky dar, za všetko dobré, čo od Teba som vzal.

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný 2002, str 86; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac marec/2011



Bolesti srdca

 

Lukáš 19:41 A keď sa priblížil a uvidel mesto, zaplakal nad ním

 


rosa

 

Bolesti srdca - je ich plný svet. Malému chlapcovi v škole sa vysmievajú, že má nedostatočne vyvinutú ľavú ruku. Vdova si bolestivo spomína na deň, kedy jej manžel spáchal samovraždu. Rodičia sú smutní kvôli synovi, ktorý sa proti nim búri. Muž sa nežne stará o manželku, ktorá má Alzheimerovu chorobu a ktorá ho už ani nepozná. Minister rezignuje kvôli podlým lžiam, ktoré sa o ňom šíria. Manželku mučí mužova nevera.

 

Takéto bolesti srdca spôsobili to, že niektorí ľudia prestali žiť. Iní zranení ľudia prešli do opačného extrému a v hektickej aktivite sa snažia na všetko zabudnúť.

 

Pozrime sa na Ježišov život a naučme sa zvládať svoje bolesti. Srdce mu pukalo, keď rozmýšľal nad tým, čo sa stane Jeruzalemu. Rozplakal sa nad ním. Vzápätí však pokračoval v práci, ktorú prišiel robiť na tento svet - staval sa čelom k hriechu, vyučoval zástupy a svojich učeníkov.

 

Ak máš v srdci bolesť, priznaj svoje zranenie pred sebou, pred Bohom a pred ľuďmi. Tento krok otvorí dvere pomoci, ktorú potrebuješ od Pána i od ľudí, ktorým na tebe záleží. Rozhodni sa začať žiť oslavou, milovaním, starosťou o iných a prácou. Keď tak urobíš, tvoje zranenia sa zacelia a tvoja radosť porastie.

 

Boh chce obviazať zlomené srdce a utrieť každú slzu. Utíši a zmierni bolesť každej duše, ktorá Ho hľadá.

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný 2002, str 138; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac február/2011



O dobrej zvesti

 

Rimanom 1:21 Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho jako Boha ....

 


zimna

 

 

Chcú ľudia naozaj počuť dobrú zvesť? Podľa prieskumov zisťujeme, že ľudia uprednostňujú v rozhlase a televízii správy o zločinoch a zločincoch, o tragédiách a nešťastiach.

 

V Spojených štátoch sa v mestečku Sacramento v Kalifornii rozhodol istý vydavateľ publikovať noviny, ktoré by obsahovali len dobré správy. Neuspel, skôr je s podivom, že ich vydával až tri roky, kým neskrachoval.

 

A čo tá najlepšia správa a zvesť, Evanjelium, tá správa o Ježišovi a Jeho láske? Je to správa o úplnom odpustení hriechov, o omilostení prostredníctvom viery v Pána Ježiša a Jeho obeti na kríži. Prečo toľko ľudí odvracia zrak, odmieta počúvať a zatvrdzuje si svoje srdce, keď im chceme povedať tú najlepšiu z najlepších správ?

 

Je to smutné, ale všetci sme postihnutí tým, čo nazývame teofóbia (ustráchaný odpor voči Bohu), hoci sme boli stvorení preto, aby sme mali úzky vzťah s Ním. Potrebujeme Jeho prítomnosť, pomoc na každý deň života, ale v skutočnosti Boha nenávidíme (porovnaj Rim. 1:30), až kým sa nenarodíme znovu.

 

Pokračujme však v hlásaní dobrej správy v dôvere, že Duch Svätý prenikne cez odmietavú nevšímavosť tých, ktorí Boha nenávidia, upúta ich pozornosť a získa ich odpoveď viery na spasiteľnú správu o Milosti. Veď to urobil aj s tebou aj so mnou.

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný, str 56; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac január/2011



Božie vlastnosti

 

Jeremiáš 24 Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť

 


v noci

 

Iné je o Bohu vedieť a iné je poznať Ho osobne. Pozrime na to, ako sa tento rozdiel prejaví, keď uvažujeme o niektorých Božích vlastnostiach.

 

Myšlienka, že Boh je všade prítomný, môže niekoho vyviesť z miery. Ale byť si vedomý Jeho prítomnosti, keď som v ťažkostiach, prináša potešenie a nádej.

 

Myšlienka, že Boh všetko vie, nás zneistí a uvedie do pomykova. Mať ale istotu, že žiadna maličkosť v našom živote neujde Jeho pozornosti, nás napĺňa pokojom.

 

Myšlienka, že Boh je všemohúci, nás privádza k pocitu bezmocnosti a úžasu nad Jeho veľkosťou. Ale keď mu dovolíme konať v nás a pre nás, povzbudzuje nás to, aby sme si odpočinuli v Jeho mocnom náručí.

 

Myšlienka, že Boh sa nikdy nemení, môže byť len chlácholiacou pravdou. Ale poddať sa Jeho starostlivosti, znamená spoznať stabilitu Jeho vernosti.

 

Myšlienka, že Boh je láska, môže byť podnetom na rozjímanie. Ale poznať Ho osobne vierou ako Vykupiteľa, ktorý dal svojho jediného Syna, Ježiša Krista, prináša radosť z odpustenia hriechov.

 

Autor 96. žalmu poznal Boha osobne a tento vzťah sa odrazil aj v jeho slovách. Jeho srdce prekypuje radostnou chválou. Túži, aby aj iní poznali Hospodina a slúžili Mu. Poznáš Boha osobne? Je to vidieť v tvojom živote? Vedieť veľa o Bohu je dobré, poznať Ho však osobne, to mení život.

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný, str 73; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac december/2010.



Naše hriechy

 

Židom 10:17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.

 


rozjimanie

 

Toto je oblasť života v ktorej potrebujeme Božiu pomoc. Je veľa kresťanov, ktorí prosili o odpustenie a predsa nejaký minulý (vyznaný), hriech v nich stále emocionálne pôsobí.

 

Všetci sme potrebovali urobiť pokánie pre hriechy v minulosti. Ako je to možné, že niekto sa dopustil závažného hriechu a našiel odpustenie, nikdy si naň nespomenie a niekoho iného stále ťaží a nedokáže na neho zabudnúť? Hádam si myslí, že jeho skutok bol príliš zlý, a nemôže byť odpustený dokonale?

 

Všetkým nám, ktorí s hriechom i spomienkami na časy dávno minulé bojujeme, môže pomôcť iba Boh. Tým, že pred neho položíme minulosť, i každý hriech, ktorý nechtiac v rámci svetského života páchame a následne si ho uvedomíme. Tak ako Boh hovorí vo svojom Slove, že na tieto hriechy viac nebude spomínať, máme aj my zabudnúť na ich dôsledok. Svedomie nám bude z času na čas ukazovať zrkadlo minulosti, aby sme nespyšneli, aby sme mali na pamäti, že aj ak sme božie deti, na tomto svete hriechu nikdy dokonale neodoláme a potrebujeme Spasiteľa a záchrancu, ktorý nás vykúpil. Len potom budeme kráčať vpred a vidieť všetky zasľúbenia v plnosti.

 

Ak nám Boh odpustil, potom žiaden hriech nebude držať proti nám. Modlime sa, aby sme na každý deň dostávali Milosť, aby nám Pán dal precítiť víťazstvo nad každým minulým hriechom a žial i tým, dnešným, v motlitbe vyznaným.

 

Zdroj: Cestou života 2004, str 32; upravené autorom webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac november/2010.



Modlitebný partner

 

Rimanom 8:26 A tak podobne i Duch spolu pomáha našim slabostiam. Lebo toho, čo by sme sa mali modliť, ako sa patrí, nevieme; ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami.

 


v noci

 

Môj syn Jozef niekoľko hodín zápasil s opravou potrubia v kúpeľni. Nech robil čo robil, nič nefungovalo. Jeho štvorročný syn Janko ho sledoval a chcel mu pomôcť. Nevedel však ako. Jozef, pred posledným pokusom niečo urobiť, sa pozrel naňho a povedal: "Prosím ťa, modli sa"

 

Chlapec nevedel čo má povedať a tak začal svojimi obvyklými večernými prosbami: "Drahý Bože, požehnaj ocka, požehnaj mamu, požehnaj Sáru, požehnaj Júliu. Amen." Potom Jozef urobil ešte jeden pokus a bol úspešný.

 

Často sa cítime ako Janko. Nevieme aké slová pri modlitbe použiť. A predsa vo svojej núdzi prichádzame k Bohu, pretože naša dôvera nie je v slovách, ale vo Svätom Duchu. On počuje a pozná nielen naše srdcia, ale aj Božie otcovské srdce. Georg Mac Donald napísal: "Otče, ...pozri sa hlboko a ešte hlbšie do môjho srdca, až za moje poznanie a počuj túto modlitbu."

 

Boží Duch berie naše modlitby, vdýchne do nich vôlu Otca a premieňa ich na zmysluplné žiadosti. Aj keď možno nedostaneme to, na čo sme mysleli a to, čo sme chceli, prijmime Božie, ako to najlepšie, pretože náš modlitebný partner pozná naše najhlbšie potreby. Boh počuje viac ako slová, On načúva srdcu!

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný 2003, str 25

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac október/2010.



To som ja!

 

2 Kings 22:11 A stalo sa, keď počul kráľ slová knihy zákona, že roztrhol svoje rúcho

 


v noci

 

Päťročný chlapček videl svoju fotografiu v televíznom programe, v ktorom hľadali stratené deti. Vždy si myslel, že je tam, kde má byť. Ale keď sa videl v TV, uvedomil si, že bol oddelený od tých, ku ktorým patril. Povedal to svojej pestúnke, ktorá potom zavolala na úrady. Onedlho bol v náručí svojej matky.

 

Pripomína mi to kráľa Joziáša. Myslel si, že on a jeho národ boli duchovne tam, kde majú byť. Keď však začal čítať z dlho strateného Božieho Zákona, uvedomil si, že on a jeho ľud boli neposlušní Bohu a oddelení od Neho. Jozaiáš si roztrhol rúcho (čo znamenalo jeho pokánie) a urobil verejnú zmluvu 2Kr 23:3 "učinil smluvu pred Hospodinom, že bude nasledovať Hospodina a ostríhať jeho prikázania a jeho svedoctvá a jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou, aby učinil to, že by stály slová tejto smluvy, napísané v tejto knihe. A všetok ľud sa postavil na tú smluvu" Výsledkom bolo pokánie národa a jeho návrat k Bohu, ku ktorému patrili.

 

Je jednoduché si myslieť, že duchovne je všetko v poriadku a že sme tam, kde máme byť, kým v skutočnosti žijeme s hriechom a v hriechu. Preto musíme čítať Bibliu a študovať ju ako Božie Slovo adresované osobne nám. Boh nám ju dal preto, aby sme sa videli v pravom svetle, poznali svoj hriech, a vyznali ho "Pane to som ja!" Keď urobíme pokánie, môžeme s Ním byť zjednotení.

 

Musíme prispôsobovať seba Biblii, nikdy nie Bibliu sebe

 

Zdroj: Úvahy na každý deň 2002, str 89

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac september/2010.



Aké sú naše možnosti?

 

Ján 6:67 Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť?
68 A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme?

 


v noci

 

V istých predvolebných novinách bola otázka: "Čo urobíte, keď kandidát, ktorého podporujete, urobí niečo, čo sa vám nepáči, a kandidát opozície zaujme stanovisko, ktoré obdivujete?" Boli navrhnuté tri možnosti:
1. Vymeníte kandidátov.
2. Zostanete pri pôvodnom a poviete si: "Nikto nie je dokonalý".
3. Budete ako istá žena, ktorá povedala: "Nikdy nevolím. To ich iba povzbudí".

 

Teraz urobme duchovnú paralelu. Čo si vyberieme, keď Ježiš, náš vodca, zaujme postoj, ktorý sa nám nepáči, alebo keď nepriateľ, s ktorým nesúhlasíme, urobí to, čo sa nám páči? Niektorí jednoducho vymenia kandidátov a viac s Ježišom nechodia (v.66). Ale to nie je možnosť pre tých, ktorí Ho poznajú (v.68).

 

V tomto prípade nemôžeme použiť vetu: "Nikto nie je dokonalý", lebo Pán Ježíš je svätý Boh, ktorý Je dokonalý. Ak s Ním nesúhlasíme, je to preto, lebo sa My mýlime. A napokon, nemôžeme byť ako človek, čo nikdy nevolí. Náš Boh nám túto možnosť nedáva. Musíme si vybrať koho chceme nasledovať.

 

Musíme byť múdri ako Peter a ostatní učeníci. Musíme nasledovať Pána, aj keď sú Jeho cesty v protiklade s našimi.

 

Čo sa týka Ježiša, nikto nemôže byť a ostať neutrálny.

 

Zdroj: Úvahy na každý deň 2002, str 62

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac august/2010.



Pomáhaj jednotlivcom

 

Matúš 25:40 Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili.

 


v noci

 

Jeden mladý muž sa pri úsvite prechádzal po pláži a videl, ako starší pán hádzal hviezdice späť do mora. Vravel, že ich zachraňuje pred horúcim slnkom. Mladý muž sa usmial a povedal: "More vyplaví stovky hviezdic. Ako ich môžete všetky zachrániť?" Starší muž uprel svoj zrak na hviezdicu, ktorú práve držal v ruke a povedal: "Môžem zachrániť túto."

 

Pána Ježiša nikdy neodradili veľké zástupy od pomoci jednotlivcom. V evanjeliu Lukáša čítame, že Ho "privítalo množstvo ľudí, ktorí Ho už dávno čakali," no On sa venoval jednému mužovi a jednej žene, ktorí Ho práve vtedy potrebovali. Verše Luk 8:40-56.

 

Aj my máme robiť to isté. Keď sa však pozrieš na množstvo ľudí okolo seba, možno sa spýtaš: "Ako ich môžem všetkých zachrániť?" Všetkých nemôžeš. Ale venuj sa im po jednom.

 

Henri Nouwen napísal: "Tí, ktorí chcú byť s každým, nie sú schopní byť blízko nikomu." Musíme si uvedomiť aká dôležitá je služba jednotlivcom. Ježíš povedal: "že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili."

 

Urobme všetko čo môžeme, aby sme v danej chvíli pomohli jednému a za ostatných sa modlime.

 

Zdroj: Úvahy na každý deň 2002, str 173

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac júl/2010.



Boh je veľký

 

Žalm 86:10 Lebo ty si veľký a činíš divy; ty sám jediný si Bôh

 


maky

 

"Jedine Boh je veľký!" Tak znelo slávnostné vyhlásenie a neočakávané prehlásenie Jaena Baptistu Massilona v začiatku jeho kázne na pohrebe kráľa Ľudovíta XIV. Kráľ, ktorý sa nechal volať Ľudovítom Veľkým, vládol Francúzsku od roku 1643 do roku 1715. Mal absolútnu moc a neopísateľnú slávu.

 

Jeho pohreb sa konal v prekrásnej katedrále. Okolo vyumelkovanej rakvy horeli sviece. Keď prišiel čas, aby Massilon zahájil svoju reč, zahasil plamene všetkých sviečok, potom prerušil ticho katedrály slovami: "Jedine Boh je veľký!"

 

Poznáme a obdivujeme niektorých smrteľníkov, veľkých vodcov, mysliteľov, vynálezcov, či tých ktorí dosiahli úspech v ktorejkoľvek oblasti. V mnohom prevyšujú nás, obyčajných ľudí, ale nakoniec sú ich potreby rovnaké ako tie naše. Zažívajú bolesť i trápenia. Majú svoje zlé chvíle a ich srdcia sú hladné. Nemôžu sa vyhnúť smrti, nemajú istotu spasenia a večného života.

 

Jedine Boh je skutočne veľký. Dosť bohatý aby naplnil naše potreby, veľký vo svojej láske, aby nám odpustil naše hriechy, dosť silný na to, aby nás previedol aj tmavým údolím smrti a dosť milosrdný na to, aby nás prijal do večnosti, kde budeme navždy s Ním. Radi vyznávame spolu so žalmistom: "Lebo ty si veľký a činíš divy; ty sám jediný si Bôh!"

 

Zdroj: Autor webu a Úvahy na každý deň 2002

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac jún/2010.



Bože, pomôž mi!

 

Jeremiáš 2:28 A kdeže sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú, ak ťa zachránia, keď prišlo na teba zlé!

 


pohariky

 

Všimli ste si ako ľudia prežívajú tragédie? Dokonca aj tí "nenáboženskí", neraz hrdo sa označujúci ako ateisti, volajú na Boha, ktorého predtým ignorovali. Počas rôznych havárií, povodní, živelných katastrof, či len v sklamaní láskou či vo finančnom krachu, volajú ľudia Boha o pomoc. Možno sa domnievajú, že práve v tejto chvíli by mal Boh zasiahnuť. Ten Boh, ktorého dovtedy nepoznali a zatracovali je volaný, aby poslal hoci aj pluk anjelov, len aby sa situácia v konkrétnom živote, konkrétneho človeka zmenila. Boh vo svojom Slove však hovorí o niečom inom.

 

Práve prostredníctvom Jeremiáša môžeme pochopiť, ako v skutočnosti Boh nazerá na človeka, ktorý Ho volá, až keď mu tečie do topánok. Pripomína mu chvíľe kedy chcel, aby sa odvrátil od skutočných modiel, ktoré vo svojich životoch uctieval. Chcel aby pochopil, aká je to márnosť dúfať vo falošných bohov.

 

V hodine súženia sa Boh môže právom opýtať nás všetkých: "Prečo ma voláš? Kde sú všetky Tvoje športové, filmové idoly? Prečo nevoláš na pomoc televíziu, Nový čas, svoju šekovú knižku, či politika? Kde je to či si si nahonobil? Nech teraz Tvoje modly a Tvoji bôžikovia slúžia Tebe!

 

Boh chce, aby sme si uvedomili, že ak budeme bežať za svojimi modlami, On nás nebude obmedzovať, ale ani nás nebude chrániť a pomáhať nám. Ak sa obrátime k Nemu, veľmi rád odpustí, pravda, ak ho o to požiadame. Ponúka Milosť, nádej i pomoc. Aby sme ju ale dostali, musíme žiť v závislosti od Neho. Jedným slovom povedané, nielen volať až keď sa voda valí do domu, ale volať Ho i vo všedný deň, keď máme radosť, keď prosperujeme, keď máme istoty. Volať s vďakou. Len tak si môžeme byť sto percentne istí, že nikdy nebudeme počuť slová, ktoré skrze Jeremiáša čítame v druhej kapitole Slova Božieho.

 

Zdroj: Autor webu a Úvahy na každý deň 2002

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac máj/2010.



Slobodné srdce

 

Žalm 119:45 a budem chodiť v slobode, lebo sa dopytujem tvojich nariadení.

 


múr

 

Ak najpredávanejšie knihy odzrkadľujú to, čo je dôležité pre väčšinu ľudí, potom je to na prvom mieste sloboda. Keby sme si pozreli aktuálny zoznam najpopulárnejších titulov "ako na to", zistili by sme, koľko z nich sa zaoberá tým, ako sa stať slobodným - finančne, zdravotne, pracovne, v názoroch a vzťahoch.

 

Vydavatelia vedia, že v našej vytrvalej honbe za naplneným životom je v kurze sloboda a nie populárna závislosť od niečoho. Niet divu, že Biblia, suverénne jedna z najpredávanejších kníh na svete, je celá o emancipovanom živote. Ale Písmo ponúka jedinečný názor, že skutočná sloboda spočíva v poslušnosti Všemohúceho Boha, nie v živote podľa vlastných túžob.

 

Žalmista oslavuje Božie Slovo ako kľúč k osobnej slobode. V Božích príkazoch nachádza vedenie a silu ísť životom slobodne. Jeden preklad Žalmu 119:32 hovorí: "Pobežím cestou tvojich prikázaní, keď rozšíriš moje srdce." Verš 45 hovorí: "a budem chodiť v slobode, lebo sa dopytujem tvojich nariadení."

Predstav si, že sa môžeš uvolniť z najväčších úzkostí a bežať slobodne. Dá sa to! Keď chceš nájsť slobodu, poslúchaj Božie Slovo a dovoľ Mu, aby ti dal slobodné srdce.

 

Zdroj: Úvahy na každý deň 2002

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac apríl/2010.



O Milosti

 

Títovi 3:4 Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha,
5 nie zo skutkov spravedlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha

 


múr

 

Mladý človek, nazvime ho Juraj, potreboval peniaze na drogy. Kde ich však zobrať v sedemnástich rokoch? A tak sa stal zároveň aj dílerom a drogy začal predávať sám. Dva razy bol odsúdený, no s obchodovaním neskončil... Raz sa dostal po pozvaní do zhromaždenia, a tam prvýkrát počul evanjelium, dozvedel sa, že Boh ho miloval tak, že dal za neho Svojho vlastného Syna. Uznal pred Bohom všetko to zlé, čoho sa v živote dopustil a v srdci sa mu rozlial pokoj aký doteraz nepoznal.

 

Čaká ho síce tretie súdne pojednávanie a keďže je už teraz dospelý vie, že trestu sa nevyhne. Napriek tomu nechce nič tajiť, chce povedať celú pravdu... Na súde tak urobil. Nič neskrýval, všetko priznal a objasnil. Hrozil mu sedemročný trest, no nebol ani veľmi prekvapený keď mu sudca udelil podmienku ... Pochopil, čo je Božia milosť.

 

Boh nehovorí: To čo si urobil nie je nič vážne, ani to, že On je dobrý a láskavý Boh, ktorý napokon vždy odpustí. Nie! On hovorí: Zasluhuješ si smrť, zatratenie, ale uznávaš svoje chyby, konáš pokánie a dôveruješ Mi. Dôveruješ teda tomu, kto na Tvojom mieste zaplatil, Ježišovi Kristovi.
Máš Milosť ...

 

Zdroj: neznámy

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac marec/2010.



Hriešnici

 

Žalmy 14:3 Všetci dovedna sa odvrátili; zkazení sú. Neni toho, kto by činil dobré, neni ani jedného.

 


cintorín

 

Čítal som príbeh o umierajúcej žene. Žila dobrý a morálny život. Nikdy nemala pocit, že by potrebovala Spasiteľa. Keď sa jej kazateľ ponúkol, že ju príde navštíviť, súhlasila.

 

Kazateľ jej vysvetlil cestu spasenia prostredníctvom Božej milosti a vierou v Krista. Zdôraznil, že Pán Ježíš zomrel za hriechy každého na svete, aj za jej hriech, a nabádal ju, aby v Neho uverila. Žena odpovedala: "Chcete tým povedať, že ak budem chcieť byť spasená, musím prísť k Bohu rovnako ako hocikto iný, ako hociktorý podliak?" "Áno, presne tak," odpovedal kazateľ, "je to jediná cesta". Žena chvíľku premýšľala a potom vyhlásila: "Nuž, ak je to tak, nechcem sa na tom zúčastniť!"

 

Pre svoju pýchu a neochotu prísť ku Kristovi ako hriešnik, musí sa postaviť pred Boží súd. Nepochopila, že ani "dobrí" ľudia neobstoja pred svätým Bohom. Všetci potrebujeme Spasiteľa, aby nás zbavil našich hriechov. Musíme pokorne priznať svoju vinu, uznať, že sa sami nikdy nemôžeme vykúpiť a prijať vierou dar večného života, ktorý Boh zadarmo dáva. Boh milostivo ponúka spasenie všetkým - lebo všetci sme hriešnici.

 

Nič nemôže zachrániť
tvoju ubolenú dušu,
len Jeho krv ju môže vyliečiť.
Tak už Ho prijmi, už viac neodmietaj,
len ver, a budeš večne žiť!

 

 

Zdroj: autor webu a Úvahy na každý deň 2002

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac február/2010.



Hnev

 

Príslovia 19:11 Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.

 


strecha

 

Jeden človek požiadal svojho priateľa, aby mu pomohol odstrániť peň stromu z jeho dvora. Priateľ sa rozhodol použiť výbušninu. Umiestnil ju tak, aby výbuch smeroval preč od domu. Čosi však nevyšlo a z kmeňa sa stala raketa, ktorá ohromnou rýchlosťou dopadla na strechu domu. Kmeň v nej urobil takmer metrovú dieru, polámal krokvy, prerazil strop a vletel do obývačky.

 

Keď sa na seba kriticky pozrieme zistíme, že neraz sme aj my takou raketou. Často pri riešení problémov používame výbušné slová, robíme neuvážené rozhodnutia, čím celú situáciu ešte zhoršujeme. Chceme robiť dobro, ale zanechávame za sebou spúšť.

 

Nie sme jediní, ktorí máme problémy s hnevom. Stalo sa to aj ľuďom, ktorých životné príbehy opisuje Biblia. Bol to napríklad Môjžiš, ktorý sa dal uniesť hnevom, keď ľud, ktorý viedol reptal (4M 20:7-12). Miesto toho aby sa prihovoril skale ako mu to Hospodin prikázal a ona by vydala vodu, tak nahnevane dvakrát do nej udrel. Dostal vodu, ale pretože neposlúchol Hospodina, niesol za to trest. Pán Boh mu povedal, že nikdy do zasľúbenej zeme nevojde.

 

Hnev je podobne ako výbušnina, výbušný. Keď sa s ním nenarába rozumne a nie je pod kontrolou, môže narobiť veľké škody.

 

Zdroj: autor webu a Úvahy na každý deň 2002

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac január/2010.



Psík iba počúval

 

Job 2:13 A sedeli s ním na zemi sedem dní a sedem nocí, a nikto neprehovoril k nemu ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veliká.

 


samota

 

Petra neočakávane prepustili z práce s jednoduchou poznámkou, "Je kríza, Vaše pracovné miesto sa zrušilo". Mesiac strávil bezvýsledným hľadaním práce, napokon sa ho začala zmocňovať beznádej. Nahnevane kričal k Bohu: "Prečo si mi to urobil?! Nevidíš ako mi je?!"

 

Pokračoval vo svojich nárekoch až si napokon všimol psíka, krčiaceho sa pri stoličke. Trochu sa utíšil a povedal mu: "Poď sem miláčik a buď rád, že si pes. Aspoň tebe nikto nepovie, že už nie si najlepší priateľ človeka". Keď si takto vylial srdce a vyrozprával sa svojmu psíkovi, jeho horkosť zmizla.

 

Autor tohoto príbehu pokračuje: "Možno si myslíte, že úľava prišla preto, že všetko čo mal na srdci, povedal Bohu. Určite to tak sčasti bolo. Svoju úlohu tu však zohral aj jeho psík. Nehádal sa s Petrom, ani mu nedával žiadne rady. Len počúval, vrtel chvostíkom a lízal pánovu ruku. Keď Jóbovi priatelia videli jeho utrpenie, len s ním sedem dní sedeli, plakali a nič nehovorili. Potom múdre mlčanie prerušili."

 

Niekedy treba, aby sme "plakali s plačúcimi" Rim 12:15. Naše uši, ktoré načúvajú, môžu byť práve tým, čo naši priatelia potrebujú, aby mohli počuť čo im skrze ich utrpenie hovorí Boh. Keď priateľa stretne utrpenie, pomôž ak si nablízku. Niekto potrebuje potešenie, iný chce len vypočuť.

 

Zdroj: autor webu a Úvahy na každý deň 2002

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac december/09.



Vianočný čas

 

Philippians 2:5 Lebo nech je také smýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi

 


biblia

 

V toto obdobie sa správanie ľudí nápadne mení. Atmosféru nadchádzajúcich dní voľna spájajú ľudia s narodením Krista. Nebudeme tu teraz rozoberať, či z časového hľadiska v roku právom alebo nie, pozrime sa na princíp a význam tejto udalosti.
Väčšina tieto sviatky slávi bez toho, aby vedeli o tom, že Kristus za nich, konkrétne (Aničku, Joža, a Fera z mesta ix, ulica, č. popisné atd), zomrel, aby oni mohli byť spasení. Väčšina hovorí o Kristovi ako človekovi, Synovi Božom, ale nie o tom, že Kristus je Boh. Ľudia tieto sviatky slávia pre hojnosť, nasýtenosť, pre zábavu a dary ktorými sa obdarovávajú skôr človeka od Boha odvádzajú ako by ho k Nemu viedli.

 

Všetok ten kolotoč pred a počas Vianoc je len odozva na komercinalizmus, ktorý deformuje skutočnú podstatu udalosti, ktorá sa stala pred vyše dvomi tisíckami liet. Humanizmus tu nahrádza pravú lásku a odozvu na lásku Boha, ktorý poslal v istý čas na tento svet svojho syna, aby nám umožnil dostať sa priamo k Nemu. S hriechom, ktorý ostal na našich krkoch ako špinavá handra, by sme pred Boha predstúpiť nemohli.
Davy v Betlehéme nemali ani potuchy, ktože sa to vlastne Márii narodil. Človek a predsa Boh, ten ktorý ako jediný nebol zaťažený hriechom a hriechu i všetkým pokúšaniam odolal. Človek a predsa Boh, ktorý prišiel, aby sám seba obetoval za naše hriechy. Človek a predsa Boh, ktorý obeť dokonal a tým nám daroval dar najväčší, slobodu v Bohu, večný život v Jeho prítomnosti.

 

Počas svojho pobytu na tejto zemi Pán Ježiš kázal, učil a hlavne rozdával lásku. Uzdravoval, pomáhal, ukazoval cestu a tým všetkým sa i identifikoval ako Syn Boží, Mesiáš, Kristus. Zamyslime sa priatelia. Nedokážeme liečiť, uzdravovať, ani kriesiť mŕtvych. Dokážeme však rozdávať lásku, nádej, dokážeme pomáhať, môžeme obdarovávať. Robme tak po celý rok, počas celého nášho života na slávu Boha Otca a Pána Ježiša Krista. Identifikujeme sa tým ako deti Božie, ovce z košiara Pána, ako tí, ktorí patria do Cirkvi Kristovej. Zadarmo sme dostali, zadarmo dávajme.

 

Zdroj: autor webu

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac november/09.



Pár slov o Biblii

 

Izaiáš 40:8 Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky.

 


biblia

 

Utajenie, súdny proces a najnovšie technické pokroky sú súčasťou najväčšieho objavu minulého tisícročia. Nehovoríme o špionážnych satelitoch, ani o počítačoch. Hovoríme o vynáleze Johanesa Guttenberga, o kníhtlači v roku 1455. Snažil sa udržať svoj vynález v tajnosti, kým všetko nedokončil, ale súdny proces s dedičom jedného z jeho investorov všetko prezradil. Jeho vynález bol úžasný a umožnil masovú tlač literatúry.

 

Keď Guttenberg dokončil svoj tlačiarenský stroj prvou knihou bola Biblia. Táto jedinečná udalosť urobila v rámci Božieho plánu z Biblie najrozširovanejšiu a najčítanejšiu knihu na svete. Pred rokom 1445 bolo Sväté Písmo úzkostlivo chránené a len z času na čas urobili jeho odpis.

 

Celá alebo aspoň časť Biblie je preložená do 2355 jazykov sveta. Informáciu o tom priniesla internetová stránka Únie biblických spoločnosti vo svojej poslednej štatistike. Sväté Písmo je preložené do 665 jazykov v Afrike, 585 v Ázii, 414 v Oceánii, 209 v Európe a 479 na americkom kontinente. Všetky knihy Svätého písma sú doteraz preložené do 414 jazykov sveta. Medzinárodná charitatívna organizácia Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorú založil holandský premonštrát Werenfried van Straaten a má svoje sídlo v nemeckom Königsteine, vydala od roku 1979, kedy sa slávil Medzinárodný rok detí, 40 miliónov výtlačkov Biblie pre deti. Biblie vyšli v 141 rozličných jazykoch. Posledný preklad je do tureckého jazyka. Vyšiel v náklade 15 tisíc kópii.

Prečo práve táto kniha priťahuje takú pozornosť? Prečo si Guttenberg vybral práve ju ako prvú knihu, ktorú vytlačil? Odpoveď je jednoduchá. Biblia je Božie Slovo, nadprirodzene inšpiratívne napísaná kniha, Boží odkaz človekovi. Boh vedie ľudí ľudí, aby pokračovali v objavovaní nových spôsobov jeho šírenia. Táto nezničiteľná kniha, ktorú sa pokúšalo veľa ľudí zmanipulovať podlieha zvláštnej ochrane samotného Boha. Kto ju ako veriaci prijme srdcom a vierou, nachádza v nej nekonečnú inšpiráciu a pravdy ozrejmované Duchom Svätým, bez ohľadu na to do akej miery sa podarilo to či ono vydanie účelovo pozmeniť alebo obohatiť o ten či onen výklad. Ďakujeme, Pane za tlač a Bibliu.

 

Zdroj: autor webu a Úvahy na každý deň 2002

 

 

Hore

 



Slovo na mesiac október/09.



Cesta domov

 

Ján 14:6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.

 


cesta

 

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú kostoly, zborové domy a zhromaždenia plné prevažne starších ľudí? Jedným z dôvodov je, že sa pripravujú na cestu, po ktorej raz pôjde každý z nás. Druhým je poznanie, ku ktorému dospeli, že podstatou nášho bytia na tejto zemi je rozhodnúť sa správne.

 

V jedno neskoré poobedie sedel na móle starší muž so svojím vnukom. Hovorili o všetkom možnom; prečo je voda mokrá, prečo sa striedajú ročné obdobia, prečo sa dievčatá boja myší i o zmysle života. Nakoniec chlapec položil otázku:
"Dedo, videl niekto niekedy Boha?"
"Chlapče," odvetil mu dedko dívajúc sa do diaľky,
"čím som starší, tým viac sa mi zdá, že nič iného ani nevidím."

 

Staroba má vyzerať presne takto. Modlitby by z našich úst mali vychádzať oveľa ľahšie. Obecenstvo s Otcom v nebesiach by pre nás malo byť tak prirodzené ako dýchanie. Naša myseľ by sa mala viac a viac zaoberať myšlienkami na stretnutie s Pánom Ježišom a na cestu domov.

Je tu však ešte jeden zádrheľ. Tým je čas. Nikto z nás nevie, koľko ho má vymeraného. Spoliehať sa na čas staroby je, mierne povedané hazardom. Buďme teda pripravení na každý nový deň, každý moment. Hľadajme Boha denne v maličkostiach, obrazoch tohoto sveta, majme ho v mysliach a srdci na prvom mieste. Iba tak si môžeme byť istí, že nás po prechode dolinou tône smrti privíta s otvorenou náručou ako dobrých služobníkov.

 

Zdroj: autor webu a Slovo života 2006

 

Hore

 



Slovo na mesiac september/09.



Poznanie

 

Žalmy 19:2 Nebesia rozprávajú slávu silného Boha, a dielo jeho rúk oznamuje obloha.
3 Deň dňu hovorí slovo, a noc noci povedá známosť.

 


rieka

 

Na Dávida hlboko zapôsobilo keď videl Slnko, Mesiac a hviezdy. Až do tej miery, že ich spomína v uvedenom žalme. Napriek tomu, že človek voľným okom vidí len veľmi malé percento toho, čo môže byť viditeľné a čo veda objavila pomocou teleskopov a spektroskopov.

 

Všetko čo vidieť voľným okom vyhlasuje Božiu slávu a to čo nieje vidieť, nepomerne túto slávu zväčšuje. Dokonalosť usporiadania vesmíru, pravidelnosť obehu Slnka, Mesiaca a planét je postačujúca k tomu, aby nás udivovala svojou organizáciou, tak dokonalou a nemennou v poriadku.

 

Hovorí sa, že to najvzdialenejšie čo môžeme vidieť je hmlovina Andromedy, ktorá sa javí ako svetelná škvrna, pretože to nieje jedna hviezda, ale zložené svetlo miliónov hviezd v tomto súhvezdí. Vedci nám hovoria, že keby sme začali počítať tieto hviezdy rýchlosťou 100 za minútu, museli by sme bez prestania rátať viac ako sto rokov. Ako môžu existovať takéto veci bez moci a múdrosti zvrchovaného Boha?

Niektorí ľudia by povedali: "To je matka príroda." Ale kto to je? Pokiaľ existuje, prečo sa nezjaví? Boh sa zjavil, prišiel v tele, dal nám Svoje Slovo, aby nám povedal o existencii všetkého stvorenia. Zjavil sa, keď poslal Svojho Syna, aby na zemi žil bezhriešnym životom, aby trpel a zomrel na kríži Golgoty ako veľká, jediná a dostačujúca obeť za naše hriechy. Jeho Slovo nám hovorí, že nebesia rozprávajú o Jeho sláve.

Dokonalosť života, dokonalosť organizácie behu "prírodných" zákonov, dokonalosť stvorenia len potvrdzujú Jeho existenciu. Vzdajme mu slávu v našich životoch.

 

Zdroj: L.M. Grant (upravené)

 

Hore

 



Slovo na mesiac august/09.



Rádio

 

1 Korintským 6:12 Všetko smiem, ale nie všetko prospieva; všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.

 


rieka

 

Kto by nepoznal rádio. Ako malí chlapci sme si skonštruovali hovoriace čudo, volalo sa to "kryštálka". Neskôr sme chodili s "tranďákmi" pri uchu, osobne som mal Dolly (prečo sa tak volal neviem dodnes), a okrem hitov ako bola tvorba Olympiku nás zaujímali hlavne športové správy a prenosy z aktuálnych akcií čo prakticky znamenalo majstrovstvá sveta v hokeji medzi nami a v tej dobe nenávideným Ruskom.

 

Po roku 1989 sa uvolnil priestor pre súkromné vysielanie a tým momentom nastal čas pre hlavného oponenta Boha, satana.

Zamestnať myseľ človeka v takej miere, aby nemal čas na skúmanie hodnôt, aby nemal čas rozhodnúť sa pre Boha, aby v rámci svojej Bohom darovanej slobode rozhodnutia nemal šancu prijať Pána Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa, sa stalo prioritou a žiaľ človek na tento trik naletel, prijal ho všetkými desiatimi.

 

Na prenose informácií nieje nič zlé. Okrem rádia máme po ruke televíziu, internet, tlačové médiá. Pokiaľ veriaci človek dokáže odfiltrovať podstatné od zaťažujúceho balastu, je všetko v poriadku. To však dokáže málokto, i na veriacich útočí satan a viac ako na ostatných. Nechcem zatracovať spôsob šírenia informácie an-block. Dávajme si však pozor čo sa snaží do nás svet(satan) nahustiť.Porozmýšlajme nad tým čo denne počujeme. Správy o nešťastiach, správy o zlyhaniach, správy o hrozbách, správy o ohrozeniach.

Zamyslite sa na chvíľu. Ráno sa zobudíte a .... zapnete rádio. Vstúpite do prostriedku mestskej hromadnej dopravy .... rádio. Prídete do práce zapnete rádio .... Ak máte auto, jazdu Vám spríjemní .... rádio. Poobede sa vrátite domov, rádio .... v podvečer ho vystrieda televízor ....

Z dňa ktorý má 24 hodín cca osem prespíte a ostatný čas ste zahlcovaní informáciami, ktoré zapratajú Vašu myseľ natoľko, že Boh do nej nemôže vstúpiť. Je pre Vás dôležitejšie vedieť či na Malorce sa utopil turista, alebo to či Vás Boh stále a neskonale miluje? Je pre Vás dôležitejšie vedieť ako Mc Gayver poskladá traktor zo žuvačky a doktor Haus vylieči nevyliečiteľného simulanta ako to, že sa blíži čas kedy nastane obdobie hojnosti a následne súženia? Kde sú naše hodnoty?

Domnievam sa, že človek by si mal určiť priority. Popri tom samozrejme môžu fungovať i všetky mnou v tomto článku odsuzované veci. Ide o to, čomu dá človek prednosť a koľko času si denne vyhradí pre Boha. Nikto predsa netvrdí a nechce, aby veriaci žil ako pustevník, ktorý sa všetkého zriekol. I tento spôsob viery je podľa mňa chorý. Boh nám doprial a dáva. Všetko to čo okolo seba vidíme a denne používame. Je to pre naše ego a zároveň je to skúška, ako dokážeme čeliť nástrahám toho zlého. Neviem ktorá osobnosť použila výraz "všetkého s mierou" a mal pravdu. Veriaci musí rozlišovať, a v dnešnom svete sa pohybovať s eleganciou delfína. Nepodstatné si nevšímať a to, čo je pre jeho spásu dôležité brať všetkými desiatimi. Všetko mám k dispozícii ale nie všetko mi prospieva ....

 

Zdroj: autor webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac júl/09.



Radosť z odchodu

 

Lukáš 24:51 A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.
52 A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou.
53 A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň.

 


lúka

 

Bola to najzvláštnejšia rozlúčka a odchod v celej histórii. Bol tam Pán Ježíš, ktorý nedávno vstal z hrobu, stáli tam učeníci. Počúvali Jeho slová tak ako mnohokrát predtým. Pán hovoril o príchode Ducha Svätého a o ich úlohe byť Jeho svedkami tu na tejto zemi.

 

Potom sa stalo niečo zvláštne. Lukáš píše, že Ježíš vyviedol učeníkov k Betánii (verš 50) a keď ich žehnal, vznášal sa do neba. Verš 51. Marek to zapísal tak, že bol vzatý hore do neba a zasadol po Božej pravici. (Mar 16:19)

Muselo to byť úžasné vidieť Pána Ježiša ako vystupuje do neba. Pozoruhodné bolo aj to, čo sa stalo potom. Učeníci neboli rozčarovaní alebo smutní z Jeho odchodu. Ich reakcia vyjadrovala, že pochopili svoje poslanie. Klaňali sa Mu (Luk 24:52) a s radosťou sa vrátili do Jeruzaléma, kde v modlitebnom stíšení očakávali zoslanie Ducha (SK 1:12-14). Potom po Jeho prijatí (Sk 2) sa rozišli a všade roznášali tú "Dobrú zvesť" (Mar 16:20)

 

Ježiš odišiel a Svätý Duch prišiel. Boh nás neopustil. A nezabúdajme, že je všade tam, kde sa dvaja, traja a ... zídu v Jeho mene. (Mat 18:20)

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný 2003; International Needs Slovakia

 

Hore

 



Slovo na mesiac jún/09.



Lýdia

 

Skutky 16:13 A v sobotný deň sme vyšli za bránu mesta k rieke, kde obyčajne bývala modlitba. A sadnúc si hovorili sme so ženami, ktoré sa boly sišly.
14 A počúvala nejaká žena, menom Lydia, ktorá predávala purpur, z mesta Tyatír, bojaca sa Boha, ktorej Pán otvoril srdce, aby pozorovala na to, čo hovoril Pavel.
15 A keď bola pokrstená i jej dom, prosila a hovorila: Ak ste súdili o mne, že som verná Pánovi, tak vojdite do môjho domu a zostaňte.

 


rieka

 

Lýdia bola židovskou proselytkou, zrejme žena z vyšších vrstiev, ktorá bola hlavou domácnosti, obchodovala s Lydijským purpurom. Ako pravá veriaca sa účastnila synagogálnych bohoslužieb a dodržiavala sabat, ktorý trávila v modlitbách a rituálnom omývaní na brehu rieky.

 

Práve tam nastal zásadný obrat v jej živote, po tom ako do týchto miest zavítal apoštol Pavel. Ničmenej ani on by nedokázal obrezať jej srdce a vypôsobiť jej znovuzrodenie. To sa stalo, až na priamy zásah Pána, Ježiša Krista (verš 14). Napriek tomu, že išlo o bohabojnú ženu, ktorá prekypovala pohostinnosťou, ktorá bola úprimne veriaca a dodržiavala všetky predpísané starozákonné vieroučné príkazy (Zákon), jej musel Pán otvoriť srdce a tým ju zachránil. Ak by na jej spásu stačila pôvodná viera, prečo by to robil?
Odpoveď je jednoduchá. V dobe SZ išlo o zasľúbenie, ktoré sa naplnilo príchodom Pána Ježiša (Ga 3:16), a tak od toho času niet inej záchrany len skrze Pána Ježiša Krista.

 

Veru tak priatelia. Milosť Božia, zásahy z Jeho strany sú len a len v Jeho moci, či sa to niekomu páči alebo nie. Zvestovanie Evanjelia niekoho zachráni, iného ešte väčšmi zatvrdí. Dnes a denne to máme možnosť vidieť v našom okolí. Mali by sme preto prestať hlásať Evanjelium? To v žiadnom prípade. Pozerajme dopredu, tak ako Lýdia. Myslime na veľké Božie veci a tie všedné prenechajme svojmu trápeniu. Hovorme bez strachu o obsahu Evanjelia, ktorým je Pán Ježíš Kristus, ktorý premieňa človeka, prináša pokoj, zjavuje spravodlivosť Božiu, pôsobí vieru a prináša nový život.

 

Zdroj: Autor webu



 

 

Hore

 



Slovo na mesiac máj/09.



Dolinou tôňe

 

Žalmy 23:4 Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú.

 


vychod slnka

 

Úzkosť, strach a obavy. Toto sprevádza človeka od chvíľe, kedy prví ľudia v raji zhrešili. Máme plné právo domnievať sa, že v tom momente ako poznali, že sú nahí, spoznali i strach. Preto sa skryli, začali sa obávať trestu. Spravodlivosť na seba nenechala dlho čakať.

 

Od tej doby sa človek obáva okamihu, kedy bude stáť pred svojím Stvoriteľom. Snaži sa svoj život na tejto zemi a v tomto tele predlžovať koľko sa len dá. Je však len na Hospodinovi, ktorý každému vymeral jeho vlastný čas, kedy sa pred Neho dostaví. Podvedome to tuší každý z nás.

 

Paradoxne je možno strach z tohoto okamihu príčinou, prečo ľudia odmietajú uznať existenciu Boha. Je to ako hra na ničotu. Čo nevidím a načo si nemôžem siahnuť, to neexistuje. Človek si stanovil svoje pravidlá morálky a spravodlivosti, ktoré považuje za dokonalé. Aký omyl. Tieto pravidlá sa menia časom podľa potrieb tej či onej komunity, iné sú v každom štáte.

 

Žalmista však hovorí o opaku. Nemusíme sa báť chladného tieňa smrti, pretože Pán je s nami. Máme domov u Boha, ktorý nás čaká (2Kor 5:1-8)

 

Spisovateľ W.H. Ridgeway si spomína na detsvo, keď chodieval zbierať čučoriedky. Keď mali s kamarátmi plné košíky sadli si k neďalekej železničnej trati. Vždy pri západe slnka prihrmel vlak a "prešiel ich". Samozrejme, že to obrovské monštrum ich prešlo len tieňom. Sedeli tam a hoci vedeli, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo, triasli sa v očakávaní blížiacej sa lokomotívy s vagónmi. Po krátkom okamihu ich zaliala žiara zapadajúceho slnka.

Kresťan sa má na smrť pozerať ako na temné dvere za ktorými je jasná žiariaca brána, ktorá vedie do života - večnosti s Ježišom.

Cesta životom nie je strašná
ak Spasiteľom necháš sa viesť
je len plná tieňov
do krajiny večného dňa
ňou musíš prejsť.

 

Zdroj: Autor webu; Chlieb náš každodenný 2002



 

Hore

 



Slovo na mesiac apríl/09.



Neznámy Boh

 

Skutky 17:23 Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.

 


neznamy boh

 

Pavel sa tu zmieňuje o Bohu, ktorý sa človeku zjavuje bez toho, aby o ňom chcel vedieť, bez toho, aby ho hľadal. Vidí Ho všade, v kráse a rozmanitosti prírody, v zložitosti fungovania organizmov, v nastavení prírodných zákonov. Väčšina však tieto dôkazy Jeho existencie v evidentných faktoch odmieta a vysvetľuje si ich beh a fungovanie na iných princípoch, verí iným faktorom, ktoré schováva za dĺžku vývoja vesmíru a schopnosť prírody sama seba zdokonaľovať.

 

Aj starí Gréci tušili, že s uctievaním ich „božstva“ nie je všetko v poriadku. „Neznámeho Boha“ mali ako takú poistku! Čo keby sa mýlili, a komplikovaný systém bohýň a bohov by nebol skutočnosťou. A tak postavili sochu „Neznámemu Bohu“.

 

Existujú prípady, kedy sa takáto „poistka“ používa dodnes, existujú príklady, kedy sa ľudia snažia „poistiť sa“ (jak v súčasnosti, tak v minulosti). Deje sa tak podobne ako v časoch keď Gréci uctievali „neznámeho Boha“. I dnešní ľudia prijatím vierovyznania a návštevou bohoslužieb rôznych cirkví, ku ktorým sa sporadicky (podľa potreby okolia a vlastného zaťaženého svedomia) hlásia, to len potvrdzujú.

 

„Neznámy Boh“ v čase kedy Pavel navštívil Atény, je ten istý BOH, ktorý je Stvoriteľom, ktorý je dodnes jediným pravdivým Bohom! Každý človek to o Ňom vo svojom vnútri vie, nie však každý je schopný a hlavne ochotný tento fakt akceptovať, prijať. Dôvodov pre odmietanie je viacero, jedným z tých hlavných je, že tento „Neznámy Boh“ požaduje vieru a odovzdanie sa konkrétneho človeka. To prakticky znamená vzdať sa lipnutia na materiálnych hodnotách, lipnutia na lákadlách tohto sveta, na pôžitkoch, prioritách. On prejavil a prejavuje Svoju Lásku voči nám a očakáva jej opätovanie. „Neznámy Boh“ = Boh Stvoriteľ o ktorom hovorí Písmo, Pavel v Skutkoch a svedectvá nespočetného množstva kresťanov, za to ponúka opätovanie vzťahu, opätovanie Lásky, ponúka večný život. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že krstom v perinke prešlo do stavu, ktorý im zabezpečí spásu napriek tomu, že za ňu budú musieť niečo zaplatiť v časopriestore medzi svojou vlastnou telesnou smrťou a vstupom do Kráľovstva Nebeského. Nie je to tak!

 

Jedinou cestou je poznanie toho „Neznámeho boha“, ktorý sa tak ako za čias Pavla, tak i v súčasnosti, zjavuje v povedomí každého človeka. V momente ako Ho požiadame o to, aby nám o Sebe zjavil Pravdu, budeme do nej uvedení a z „Neznámeho Boha“ sa stane Boh milujúci, odpúšťajúci, spravodlivý, Boh Stvoriteľ, Hospodin, OTEC.

 

Zdroj: Autor webu



 

Hore

 



Slovo na mesiac Marec/09.



Kniha života

 

Zjavenie 20:12 A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov.
13 A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i peklo daly mŕtvych, ktorí boli v nich, a boli súdení jeden každý podľa svojich skutkov.
14 A smrť a peklo boly uvrhnuté do toho ohnivého jazera. Toto ohnivé jazero je tá druhá smrť.
15 A jestli niekto nebol najdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.

 


doska hrobu

 

Prvá smrť, druhá smrť. Väčšina veriacich o tom nemá ani páru. Sú strašení odpadnutím a večným peklom.

 

Kľúč nachádzame v súvislosti s Knihou života, ktorú na iných miestach v Písmach dávame do súvisu s predzvedením a vyvolením, dvomi Božími avizovanými zásahmi, ktoré sa priečia svetským cirkvám.

 

Každý jeden z nás, či už verí alebo nie raz predstúpi pred Boží súd. Neveriaci bude odsúdený, veriaci omilostený.

 

Pozor na význam slova veriaci! Veriaci môže byť aj komunista, ktorý verí v systém, hinduista ktorí verí vo svojho Boha, mormón, ktorý verí, že je malinkým bohom, resp. bude mu pridelená zem, planéta, svet, kde bude ako boh rozhodovať.

 

Zamyslime sa nad citovanými veršami. Aj veriaci aj neveriaci v istý čas vstanú. Vstanú telesne. Veriaci obdrží oslávené telo, neveriacemu bude ponechané neoslávené telo. Účel telesného vzkriesenia v Písmach je jasný. Jeden bude oslávený a bude mať dokonalé telo podobné tomu, v ktorom odchádzal náš Pán. Druhé bude podobné, ale len z príčiny, aby človek mohol pociťovať zlo, ktoré si vybral a trest, ktorý je jeho dôsledkom.

Ťažko sa tieto slová počúvajú a ešte ťažšie uvedomujú. Zvlášť v prípadoch, kedy si dané skutočnosti dávame do súvislosti s našimi blízkymi. O to viac by mal človek prahnúť po Bohu, skúmať či je zapísaný v knihe života, starať sa o oslavu Boha. Nevieme kto je, resp. bude naším bratom, sestrou v blaženej večnosti, vieme však jedno, že treba o tejto istote dopadu Evanjelia hovoriť vždy a všade bez ohľadu na výsledok. Zasejme, žať bude ten, ktorý dáva vzrast. Až sa raz hroby otvoria, budeme prekvapení, koľkých milovaných stretneme a koľkých už žiaľ nie.

 

Zdroj: Autor webu



 

Hore

 



Slovo na mesiac Február/09.



Kríza

 

Matúš 6:19 Neshromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú;

 

Celosvetová kríza so sebou priniesla strach. Strach obyčajných ľudí, ktorí za najväčšie zlo považujú upieranie si toho, čo voláme blahobytom. Ľudia zhromažďujúci si svoje poklady v bankách, drahých kameňoch a kovoch sa začali zo strachom dívať do budúcnosti. Majetok, nehnuteľnosti a dostatok financií je to to jediné a najhlavnejšie v ich životoch čo majú. Podriadili tomu celý svoj doterajší spôsob bytia a vedú k tomu i svoje deti.

 

Naopak kresťania, pozerajú na dnešný stav sveta z pohľadu viery. Vedeli, že takáto alebo podobná situácia raz príde. Vedia, že ak sa vyrieši jedna, onedlho príde ďalšia a ešte horšia. Napokon, o tom čo svet a na ňom žijúcich kresťanov čaká informoval už náš Pán Ježíš a ako to celé dopadne podrobne opisuje posledná kniha Zjavenia Jána.

 

Ľudia žijúci bez Boha prepadajú beznádeji, trasú sa o svoju existenciu. Ľudia žijúci s Bohom pokojne hľadia vpred.

 

Matúš 6:25 Preto vám hovorím: Nestarajte sa o svoj život, že čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa odejete. Či nie je život viac ako pokrm a telo ako odev?
26 Pozrite na nebeské vtáctvo, že nesejú ani nežnú ani neshromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí! A či ich vy o veľa neprevyšujete?

Matúš 6:31 Nestarajte sa tedy a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme?
32 Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.
33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané.
34 Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.

 

Pridajte sa k nám, poďte do Božej rodiny a nestrachujte sa. Pán Ježíš na Vás čaká!

 

Zdroj: Autor webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac Január/09.



Rok za rokom

 

Genesis 1:16 A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy.
17 A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem
18 a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré.

 

Ustanovenie dňa a noci je akýmsi prvým znakom spustenia času. Napriek tomu, že Boh v Genesis používa v opise Stvorenia slovo "deň" ešte pred stvorením pre človeka viditeľného svetla, Slnko a Mesiac odteraz oddeľujú deň a noc jasne a neomylne.

 

Čas pre Hospodina nehrá žiadnu roľu. Človek začal odratávať históriu i svoj vek. Práve na základe svetla a tmy, dňa a noci vypočítal kalendár, ktorého jednotkou je čas od sekundy až po rok, storočie a milénium. Nezáleží na tom koľko dní má rok podľa židovského, pravoslávného, či gregoriánského kalendára. Deň strieda noc a čas nezadržateľne plynie.

 

Sme o rok starší, a či nám bude dopriané prežiť všetky dni až do príchodu toho ďalšieho, nevie nik. V dnešnom uponáhľanom svete akosi nie je na Boha čas. Je to pre jednotlivca fatálna chyba. Odkladať teda rozhodnutie o prijatí Spasiteľa na čas "kedy budem mať čas", môže znamenať odloženie navždy.

 

Ježíš Kristus otvoril obdobie Milosti, ktoré trvá do dnes. Luk. 4:17-20. Každý človek od tej doby môže k Nemu prísť po ospravedlnenie. Pán Ježíš zatiaľ trpezlivo čaká. Pre človeka však existuje obmedzenie v čase, ktoré vyplýva z Božieho Slova. Nik nevie kedy Jeho život skončí a nik nevie, kedy sa Kráľ kráľov vráti. Obidve udalosti znamenajú koniec šance dosiahnuť ospravedlnenie a tým večný život v blaženosti nebeského kráľovstva. Neodkladajme teda svoj čas na neurčito ktoré pre nás môže znamenať zatratenie a večné utrpenie.

 

Zdroj: Autor webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac December/08.



Spokojnosť

 

Príslovia 22:4 Odplatou pokory a bázne Hospodinovej je bohatstvo, sláva a život.

 

Byť bohatý a slávny ešte neznamená byť spokojný. Keby tomu tak bolo, nuž športovci, ktorí sú milionári by nebrali zakázané drogy, ktorými ohrozujú svoju kariéru a neraz i život. Keby áno, bohatý právnik by mi s plačom nehovoril , že by sa rád všetkého vzdal, keby to pomohlo zmeniť správanie a život jeho syna. Keby to tak bolo, nebol by stúpajúci počet rozvodov. Žiaľ, najčastejšie sú to významní ľudia. Spokojnosť a šťastie pochádza z iného prameňa, ako sú bohatstvo a sláva.

 

Šalamún v Kazateľovi 5 kap. hovorí, že sa nemôžeme diviť, že chudobní sú utláčaní a právo a spravodlivosť sú potláčané, keď vo svete vládnu hriešni ľudia (v.7). Život tých, ktorí majú peniaze, nie je taký ružový, ako by sa zdalo. Nikdy nie sú spokojní s tým čo majú a musia sa dívať na to ako ich bohatstvo míňajú iní (v.9-10). Človek spokojný s málom môže pokojne spať, kým bohatý bdie a bojí sa o svoje bohatstvo (v.11-12).

 

Ako je to s Tebou? Si nešťastný, alebo spokojný? Apoštol Pavel napísal, aby sme neboli "namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nás bohato všetkým zaopatruje". (1Tim 6:17). Len keď dôverujeme Bohu, nájdeme pravú a trvalú spokojnosť.

 

Kto má Krista je bohatý a netreba mu viac.

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný
International Needs Slovakia 2002

 

Hore

 





Slovo na mesiac November/08.



Strmé vrchy

 

Izaiáš 40:29 On dáva ustalému silu a tomu, kto nemá vlády, hojne udeľuje moci.

 

Väčšine ľudí sa zdá, že vrch je strmší ako v skutočnosti je. A to najmä vtedy keď sú unavení alebo nesú ťažký náklad. Dokázala to aj jedna anketa. Keď mali opýtaní odhadnúť sklon svahu, vždy sa im zdal väčší. 10-stupňový mal podľa nich 30 stupňov, 5-stupňový 20 atd. Nikomu z nich sa nechcelo veriť, že sa tak veľmi mýlili.

 

Keď sme zaťažení a vyčerpaní, aj ten najmenší problém sa nám môže zdať príliš zložitý a nezvládnuteľný. V skúškach života sme v pokušení sadnúť si na úpätí vrchu, pretože sa nám vidí príliš strmý.

 

To je dôvod, prečo potrebujeme povzbudenie Božieho Slova. Upriamuje našu pozornosť na Boha, ktorý pozná naše potreby. Izaiáš píše: "Či nevieš? Ak si nepočul: Večný Bôh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva; nikto nevystihne jeho rozumu!"

 

Pretože tak často mylne hodnotíme ťažkosti v živote, potrebujeme odvahu neprestať kráčať, aj keď sme v pokušení vzdať sa. Vykročme dnes vo viere a pridajme sa k tým, "ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli; bežia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú. (v.31) V Jeho sile môžeme zdolať akýkoľvek strmý vrch. "

 

Zdroj: Chlieb náš každodenný
International needs Slovakia 2002

 

Hore

 



Slovo na mesiac Október/08.



Veľa povolaných

 

Matúš 22:14 Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.

 

Prečo niektorí ľudia na Evanjelium reagujú a iní nie? Podľa apoštola Pavla práve toto je dôkazom Božieho vyvolenia. Iba Bohom oslovený, vyvolený človek reaguje tak, že Evanjelium, "Dobrú zvesť" skutočne prijíma a obracia sa k Bohu s pokorou, pokánim a láskou.

 

Vyvolenie dosvedčuje veriacemu, že celé jeho spasenie pochádza od Boha a je výsledkom Jeho zvrchovanej Milosti. Vykúpenie výlučne skrze Krista prijímame vierou, žiadnymi skutkami a vlastnými zásluhami.

 

Vyvolenie priamo uisťuje veriaceho o jeho večnom bezpečí a odstraňuje všetky príčiny strachu a malomyseľnosti. Jeho postavenie ospravedlneného človeka nemôže nič ohroziť a ani odlúčiť od Božej lásky.

 

Uvedomenie si vyvolenia vedie veriaceho k väčšému úsiliu vyhýbať sa hriechu. S požehnaním, ktoré vyplýva z vyvolenia si veriaci uvedomuje, že práve ono je príčinou pokojnej, radostnej a vďačnej lásky, hnacou silou posväcujúcej vďačnosti.

 

Zdroj: New Biblie Dictionary

 

Hore

 



Slovo na mesiac September/08.



Mana nebeská

 

Exodus 16:4 Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, učiním to, aby vám pršal chlieb z neba, a ľud vyjde a vše nasberá toľko, koľko mu kedy bude treba na deň, aby som ho zkúsil, či bude chodiť v mojom zákone a či nie.
5 A bude v šiesty deň, že si pripravia to, čo donesú, a bude toho dvakrát toľko jako toho, čo inokedy sberajú deň ako deň.

 

Tieto úžasné slová zasľúbenia sa vzťahovali na izraelský národ. Podobné zasľúbenie nájdeme i v Novom zákone, a tieto verše sa týkajú novozmluvného ľudu.

 

Matúš 6:34 Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.

 

Paralela týchto dvoch zdanlivo nesúvisiacich veršov sa núka v kontexte v akom boli uvedené. V prvom rade to je Milosť, ktorá bola daná ako Izraleu, tak pohanom. Skrze milosrdenstvo Boh poskytoval ľudu obživu bez toho, aby prstom pohli. Aby mohli svätiť siedmy deň, v šiesty dostali dvojnásobnú dávku. V druhom rade to bola akási skúška či národ obstojí v dodržiavaní Bohom určeného zákona.

 

V Evanjeliu Matúša šiesta kapitola čítame, aby sme sa nestarali o zajtrajší deň ale prioritne hľadali Božiu vôlu a ostatné nám bude pridané. Ak voláme po Bohu, dostávame Milosť. I formou materiálnych okolností, ktoré nám napokon zaručia čas, ktorý môžeme stráviť s Ním, namiesto toho, aby sme sa pľahočili vo svete na ceste za obživou. Boh pozná naše priania a túžby dávno pred tým ako si ich vôbec uvedomíme, či vyslovíme. Veď akoby aj nie. Je to predsa On, kto všetko riadi a napriek tomu nešiaha na slobodnú vôľu.

 

Tak ako zadarmo padala mana z neba v čase, kedy mal mať národ čas a pokoj na Boha, tak dnes na nás padá mana-milosť. Zahoďme starosti o zajtrajší deň za hlavu, prežívajme Božiu Milosť na tento deň a buďme si istí, i zajtra nám ju Boh poskytne rovnako ako dnes.

 

Zdroj: Z dielne autora webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac August/08.



Kňažstvo

 

1 Peter 2:9 Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla,
10 ktorí ste kedysi neboli ani ľudom, ale teraz ste ľud Boží; ktorí ste neboli dostali milosrdenstva, ale teraz ste dostali milosrdenstvo.

 

Pán Ježíš Kristus svojím vykúpením Božieho ľudu nastolil princíp všeobecného kňažstva. Jedná sa o kolektívnu službu, kde žiaden služobník nemá titul kňaz. Až poapoštolské diela ako prvý list Klementov či Tertuliánove a Hippolytosove práce sa vracajú ku chápaniu kňažstva z dôb SZ.

Kresťania sa však musia držať Svätého Písma a nie ľudských učení, preto nejde inak ako akceptovať Slovo, ktoré hovorí o všeobecnom kňažstve, služobníctve.

 

List Židom podrobnejšie objasňuje chápanie titulu veľkňaz, ktorý prináleží jedine hlave Cirkvi, ktorou je Pán Ježíš Kristus. Cirkev ako Kristovo telo a nový Izrael je pomazaná ku kňažstvu vo svete, má roľu sprostredkovateľa, ktorý hlása Božiu vôľu voči ľudstvu a na modlitbách prináša potreby ľudí pred Boží trón.

 

Jej príslušníci prinášajú i duchovné obety, ktoré sú milé Bohu pre Pána Ježiša a hlásajú mocné skutky toho, ktorý nás povolal z tmy do svojho svetla. Pre veriacich z toho vyplýva povinnosť, záväzok žiť svojím životom tak, aby bolo meno Boha a Jeho spasiteľné dielo denne oslavované pred svetom. Každý z nás neraz padá a bez pomoci Boha i skrze spoločenstvo bratov a sestier by nedokázal vstať. Buďme Bohu vďační a ako správni kňazi oslavujeme Jeho meno vždy, či už sme na kolenách, v blate alebo v radostnom kruhu našich spoločenstiev.

 



Zdroj: Z dielne autora webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac Júl/08.



Božie milosrdenstvo

 

Lukáš 19:1 A vojdúc išiel cez Jericho.

 

Keď izraelský národ na svojej ceste púšťou prišiel do Kananajskej zeme, bolo Jericho jeho prvou prekážkou na ktorú narazil. S Božou podivuhodnou pomocou Izrael toto mesto dobyl. Vtedy Jozue, vodca ľudu, vyslovil nad mestom zlorečenie.
Nech je zlorečený pred Hospodinom muž, ktorý by povstal a staväl toto mesto, Jericho

Jericho ako mesto zlorečenia je v Biblii obrazom nás ľudí, ktorí sme sa vďaka hriechu dostali pod spravodlivý rozsudok svätého Boha.

 

V Božom Slove je najmenej na piatich miestach uvedené spojenie Božieho milosrdenstva práve s Jerichom. Tri z týchto miest máme v Lukášovom Evanjeliu, ktoré nám zvláštnym spôsobom predstavuje Božiu Milosť. V 10. kapitole čítame podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktorý prišiel na pomoc tomu zranenému, napoly mŕtvému človeku, ktorého na ceste z Jeruzaléma do Jericha prepadli lotrovia. V 18. kapitole máme uzdravenie slepého žobráka pred bránami Jericha, napokon v 19. kapitole čítame o vrchnom colníkovi Zacheovi, ktorý chcel aspoň vidieť Ježiša a skutočne s ním mal i nezapomenuteľné stretnutie.

 

Nehovoria všetky tieto udalosti, ktoré ukazujú na Božie Milosrdenstvo v súvislosti so zlorečením k našim srdciam? Boh by chcel, nám ľuďom, ktorí si zasluhujeme Jeho rozsudok zatratenia, preukázať Milosrdenstvo. Chce nás omilostiť. To jediné čo musíme urobiť je, že priznáme a vyznáme svoj stratený stav a vďačne túto Milosť prijmeme.

 



Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany;
distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.

 

Hore

 



Slovo na mesiac Jún/08.



Božie deti

 

Ján 1:12 Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno;
13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.

 

Ako Božie dietka označujú ľudia nevinných novorodencov, v pokročilom veku tak nazývajú všetkých, ktorí skrze vieru prejavujú lásku dobročinnosť, ktorí sa nepriečia nariadeniam cirkví a ich vodcom. Skutočnosť je ale iná. Človek sa Božím dieťaťom stáva vo chvíli, kedy prijíma posolstvo Evanjelia, kedy prijíma Otca za svojho, kedy uverí v zástupnú obeť a meno Pána Ježiša, kedy sa znovuzrodí.

 

V tomto momente vzniku práva a moci stať sa a nazývať sa deťmi Božími sa ešte láska, dobročinnosť, spolupatričnosť a obetavosť neprejavuje, teda nie je to tým, čo by nás oprávňovalo volať sa deťmi Božími. Všetky tieto atribúty, ktoré charakterizujú vlastnosti znovuzrodeného prichádzajú až potom a sú výsledkom vedenia Duchom Svätým. Iste aj u neveriacich sa takéto vlastnosti vyskytujú, nemajú však nijakú spasiteľnú moc a nesúvisia s darom večného života.

 

Jún začína dňom detí, medzinárodným sviatkom. Otcovia, mamy berú svoje ratolesti na výlety, k rôznym zábavkám, dopriavajú im viac pozornosti, pôžitkov a lásky. Inak je to v prípade vzťahu medzi Otcom a Jeho Božími deťmi. Jeho láska prúdi smerom od Neho k nám neustále v nezmeniteľnej sile, naplno. Bez ohľadu na to, či s ňou v danom momente pohrdáme, ignorujeme ju alebo preciťujeme, je tu stále. Neprejavuje sa vo svetských pôžitkoch a radovánkach, ale v ochrane, vedení a bezpečí počas kráčania týmto slzavým údolím. Prejavuje sa v pohľade do budúcna, do večnosti. To žiaden iný rodič svojim deťom zaručiť ani dať nevie. Využívajme svoje právo i moc volať sa Božími deťmi naplno v každej životnej situácii. Buďme nimi, buďme svetlom sviece v tme, soľou tohoto sveta. Hlásajme dobrú zvesť, žime život Božích detí tak, aby aj iní túžili stať sa nimi skutočne.

 



Zdroj: Z dielne autora webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac Máj/08.



Nezúfajme

 

Ján 11:1 A bol istý nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a Marty, jej sestry.
2 To bola tá Mária, ktorá pomazala Pána masťou a poutierala jeho nohy svojimi vlasmi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný.
3 Vtedy poslaly k nemu tie sestry a odkázaly mu: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je nemocný.
4 A keď to počul Ježiš, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale na slávu Božiu, aby ňou bol Syn Boží oslávený.

 

Pre Máriu i celú rodinu bola Lazarova choroba niečím zlým, vedúcim k smrti. S nádejou prišli za Pánom a očakávali, že sa ihneď vyberie ku chorému, poprípade uzdraví ho na diaľku. Pán však namiesto okamžitého zásahu ostal ešte dva dni na mieste, napriek tomu, že Martu, Máriu i Lazara miloval.

 

Príbuzným iste behali v hlave myšlienky spochybňujúce Jeho lásku, podobne ako je to i v dnešnej dobe, kedy sa zdá, že Boh neodpovedá na naše motlitby, prosby, ktoré vonkoncom nemajú motív vlastného prospechu.

 

Ako čítame, Lazar umiera a po štyroch dňoch je opäť medzi živými. Ak by ho uzdravil ihneď, nemal by tento čin takú silu, výpovednú hodnotu. Nemohli by sme Lazarov prípad správne pochopiť. Ako vopred avizoval, nemohol by sa Boží Syn osláviť v plnej moci. Zobudiť mŕtvolu človek nedokáže, môže to urobiť iba Boh. Prorok Ezechiel hovorí o suchých kostiach 37:4-15, ktoré obživuje Boh. Takí sme všetci. Mŕtvi od narodenia, mŕtvi v duchu, mŕtvi v hriechu, prestúpení. Iba Boh môže povolať, oživiť, osláviť sa svojou Milosťou, Láskou, tak ako nám to dokázal Pán Ježíš v prípade milovaného Lazara. Ťešme sa, radujme, ďakujme Bohu, milujme, spievajme mu na chválu a neustávajme. Jeho Milosť a Láska je nekonečná!

 



Zdroj: Z dielne autora webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac Apríl/08.



Obeť hrdličky

 

Leviticus 5:7 A keby nemal toľko, čo stačí na dobytča, vtedy donesie Hospodinovi svojou obeťou za vinu, ktorou zhrešil, dve hrdličky alebo dvoje holúbät, jedno na obeť za hriech a druhé na zápal.
8 Donesie ich ku kňazovi, ktorý bude prv obetovať to, ktoré je na obeť za hriech, a natrhne jeho hlavu na jeho zátylí, ale neodtrhne. 9 A poprská krvou obeti za hriech na stenu oltára a to, čo zbudne z krvi, vytlačí sa k základu oltára. To je obeť za hriech.

 

Keď sa človek pozrie na tak milé a hrdlicka jemné zvieratko ako je hrdlička, budujúca si domov, starajúca sa o potomstvo, dodržiavajúca monogamiu, musí sa mu zdať, že Boh je krutý keď požaduje skoncovanie života matky, byť vtáka.

 

Ak si však uvedomíme, aký strašný je v očiach Boha hriech, ako je nezlúčiteľný s Jeho svätosťou a čistotou do ktorej nás k Sebe povoláva, začína nám byť všeličo jasnejšie. Tak ako hrdlička, i Kristus bol nevinný. Tak ako hrdlička, i Kristus je tým, ktorý sa stará o svojich. Tak ako hrdlička i On musel zaplatiť svojou drahou krvou. Čo viac, i spôsob vyliatia Jeho krvi je totožný so spôsobom, ako v prípade hrdličky. Nezabili Ho hneď, len Ho "natrhli", jeho krvou bola pokropená nielen cesta, kríž a látka do ktorej umŕtvené telo zavili, jeho krvou bol pokropený "oltár" zmiernej obete. Jeho ostatok krvi vytiekol podobne ako v prípade symbolickej obety hrdličky k jeho základu.

 

Nikdy nedokážeme pochopiť v plnosti Božiu lásku k nám pokiaľ sme v týchto telách. Predobraz obete nevinnej a čistej hrdličky mala židom, a i nám dnes ukázať na to, čoho bol Boh schopný z lásky k nám. Hrdlička nevedela čo ju čaká, Kristus áno. A predsa sa rozhodol podstúpiť túto obetu.
Boh nás miluje! Dal svojho Syna aby sme mohli do Jeho prítomnosti! Čo viac si môžeme želať?

 



Zdroj: Z dielne autora webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac Marec/08.



Hlava rodiny

 

Efezským 5:22 Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom ako Pánovi;
23 lebo muž je hlavou ženy, jako aj Kristus je hlavou cirkvi, a on je Spasiteľom tela.
24 Ale jako sa cirkev podriaďuje Kristovi, tak aj ženy vlastným mužom vo všetkom.

 

Nerovnosť pohlavia je zakódovaná samotným Stvoriteľom a je tým najprirodzenejším, najjednoduchším a zároveň najgeniálnejším riešením, ktoré napĺňa manželský zväzok a udržuje ho funkčným. Už na počiatku hovorí Boh, že ženu stvoril mužovi na pomoc (Gen 2), pri tom pamätal na všetky mužove i ženine potreby.

 

Postavenie muža, čoby hlavy rodiny nespočíva v despotickom a egoistickom presadzovaní svojej vôle, ale v zodpovednosti, ktorú v konečnom dôsledku ponesie. Jak pred rodinou a spoločnosťou na tomto svete, tak neskôr pred Bohom. Túto zodpovednosť, prisúdenú Bohom na seba berie muž v okamihu uzatvorenia manželstva. Rodičia odovzdávajú svoju dcéru do rúk muža, ktorý jej má poskytnúť nielen lásku, ale i materiálnu zábezpeku, životný priestor, možnosť sebarealizácie, bezpečnosť. Naopak žena, poskytuje mužovi pokojný prístav plný opätovanej lásky, radosť, potomkov, napĺňa mužove sny podobne ako muž ženine, pomáha mu, stará sa o neho tak, ako to len žena dokáže. Táto harmonická symbióza, ponorená v láske, ktorá až preteká von z manželstva je ideálnym vzťahom, ktorý trvá až za hrob.

 

Plánované rozhodnutia, neváham povedať všetky rozhodnutia, treba preberať spoločne, hľadať ideálne riešenia, prosiť Boha, aby nám dal skrze Ducha Svätého múdrosť, trpezlivosť a napokon sa dohodnúť na smerovaní. Potom prichádza moment dohody,"takto to bude". Od tohoto okamihu preberá za padlé rozhodnutie plnú zodpovednosť muž s tým, že ak by aj rozhodnutie nebolo správne, nikdy nesmie žene povedať, „Veď aj Ty si to chcela“. Do tejto chvíle mal možnosť využiť svoje právo posledného slova! Od teraz je to už len jeho rozhodnutie, jeho zodpovednosť, jeho bremeno, pretože on je hlavou rodiny a ženy. Múdra žena (Prísl. 19:14) ani v prípade zlej voľby nikdy mužovi nepovie, „Vidíš kam si nás to dostal!“, pamätá na to, že i ona mala priestor sa k rozhodnutiu vyjadriť. Niekedy naše smerovanie nemusí dopadnúť podľa našich predstáv. To sa stáva vtedy, ak chceme Bohu do Jeho plánu hovoriť a nerešpektujeme Jeho vôlu. Stáva sa to i v prípadoch, kedy sme Jeho vôľu rešpektovali. Vtedy vedzme, že Boh nás vedie a vychováva, preto to čo sa nám javí ako neúspech, zlo, či katastrofa bude pre nás v konečnom dôsledku tým najlepším riešením, rozhodnutím.

 



Zdroj: Z dielne autora webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac Február/08.



Pomoc neprichádza

 

Žalmy 50:15 A vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a budeš ma oslavovať.

 

Z času na čas každý z nás zažije stav úzkosti, pocit beznádeje, strachu a bolesti. Koľko ľudí denne volá "Bože môj!" A odpoveď neprichádza.

 

Boh nás vo svojom Slove vybáda aby sme k Nemu volali, zároveň však dodáva, že Ho budeme oslavovať. A o to tu ide.

 

Vzývanie je viac ako len povedať mu o svojom trápení. Vzývanie je volanie o pomoc. Ten kto potrebuje pomoc, kto je v ohrození nešepká. Volá, kričí tak aby sa k ušiam záchrancu jeho apel dostal. Boh vie o našich trápeniach a súženiach skôr ako nastanú. Boh presne vie aj to ako na nás vplývajú. Boh vie ako trpíme. Väčšinou si zlo a súženia privodíme sami. Či už nesprávnym rozhodnutím, alebo odmietaním Boha, Jeho rád a Jeho Slova. Takí sme my ľudia. Akonáhle sa začneme mať dobre, Boha prestávame potrebovať. Keď nám začne tiecť do topánok, voláme "Bože môj! Prečo?"

 

Každý, byť sebalepší kresťan padne. Každý, byť navonok vyzerajúci stopercentne veriaci zapochybuje, každému sa v živote prihodia veci, ktoré nie sú príjemné. Aj keď voláme o pomoc a odozva neprichádza, vedzme, že Boh o našich trápeniach vie. Verme, že napokon tak či onak zasiahne. Možno nie tak ako by sme si to predstavovali my sami, no iste pre nás v konečnom dôsledku tým najlepším spôsobom. Veď aj dieťa, ktoré zderieme pretože pustilo v kuchyni plyn sa v prvom momente na nás díva krivým okom, neskôr pochopí. Volajme o pomoc vždy, keď to budeme potrebovať a berme Božie rozhodnutia tak, ako prídu... Boh spája naše vytrhnutie z krízovej situácie vždy so Svojím oslávením. A ak to nepríde vzápätí aj tak budeme v konečnom dôsledku Boha oslavovať... až vtedy keď pochopíme...

 

1 Peter 5:7 Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.

 

Zdroj: Z dielne autora webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac Január/08.

Človek spozná správnosť rozhodnutia druhých, až keď sa sám presvedčí o nesprávnosti rozhodnutia vlastného.

 

Rozhodnutie

 

Táto múdra veta nás sprevádza po celý náš pozemský život. Rozhodujeme sa prakticky od veku batoľaťa až do konca svojho života. Niektoré rozhodnutia majú váhu takpovediac mini a ich dopad je časovo obmedzený, iné rozhodnutia menia naše životy navždy. Správnosť alebo mylné rozhodnutie v prípade našej voľby sa niekedy ukáže vzápätí, inokedy po rokoch.

 

Človek je tvor nedočkavý, tvrdohlavý, ješitný a pyšný. Svoje rozhodnutia (nech už dopadnú akokoľvek) si v prvom rade chce obhájiť, nech to stojí, čo to stojí. Ak bolo rozhodnutie správne, pyšne očakáva pochvalu od svojho okolia, ak bolo nesprávne obhajuje sa objektívnymi príčinami z času rozhodnutia, okolnosťami, ktoré majú jeho chybu ospravedlniť. A že sa ich dá vždy nájsť za fúrik, je každému jasné. V liste Rimanom sa píše, že každý človek bude súdený podľa toho, ako sa postavil k skutočnosti poznania Boha, či už ako Stvoriteľa (ktorý je vidieť po celom svete bez ohľadu na to, či ste indián alebo Laponec) alebo ako Spasiteľa. (Rim 1:18-20; 3:21-26). Kto Boha oslovuje ako Stvoriteľa, tomu sa dá poznať i v osobe svojho Syna, Spasiteľa.

 

Je to jedno z rozhodnutí, pred ktoré je postavený v priebehu svojho života každý človek a záleží len na ňom či sa rozhodne Boha do svojho života vpustiť alebo zapudiť. Je to rozhodnutie, ktorého konečné overenie človek definitívne a sto percentne spozná až v dobe, kedy napraviť svoj omyl už nebude možné. Napriek tomu, že Boh v životoch veriacich koná a svoju Otcovskú tvár ukazuje veriacim prakticky denne, plnosť poznania Boha a správnosť našej voľby je stále v budúcnosti. Toto kľúčové a najzávažnejšie rozhodnutie v živote človeka vychádza z viery, a až potom človek spoznáva správnosť svojej voľby nielen z písaného Slova Božieho, ale aj zo slobody v Kristu Ježišovi, zo zbavenia sa bremena tohto sveta, z vyslobodenia sa z otroctva satana. Ten pravda ešte môže znovuzrodeným život riadne strpčovať, no dosah na spasenú dušu človeka už nemá.

 

Pre nás Európanov práve začal ďalší rok. Naše rozhodnutia z roka predchádzajúceho sú minulosťou, ktorá skrze prítomnosť zasahuje až do budúcnosti. Verím, že i v roku 2008 sa budete rozhodovať správne, alebo sa o to aspoň úprimne snažiť. Ak sa dostanete práve v nadchádzajúcich dňoch pred rozhodnutie o Bohu, verte že ide o voľbu s dopadom pre časové nekonečno. Rozhodnite sa tak, aby ste nemuseli hľadať výhovorky, objektívne príčiny, lacné omluvy, keď príde čas overenia si správnosti vlastného osobného rozhodnutia.

 

2 Korintským 5:10 Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé.
...
18 Ale to všetko z Boha, ktorý nás smieril sám so sebou skrze Ježiša Krista a dal nám službu smierenia,
19 jako že Bôh bol v Kristovi mieriac so sebou svet, nepočítajúc im ich hriechov a položil do nás slovo smierenia.
20 Tedy za Krista posolstvujeme, jako čo by sám Bôh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, smierte sa s Bohom!
21 Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravedlivosťou Božou v ňom.

 

Zdroj: Z dielne autora webu

 

Hore

 



Slovo na mesiac December/07.

2 Timoteovi 3:16 Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti,
17 aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený.

 

Písmo Sväté

 

Biblia je najrozšírenejšia kniha, najlepšie predávaná a paradoxne najmenej čítaná a najmenej chápaná, porozumená. Biblická negramotnosť väčšiny je dôsledkom vplyvu rôznych náboženských, kresťanských smerov, ktoré svoje učenie povyšujú nad Slovo Božie, ktoré Slovo Božie využívajú nato, aby si ním podopreli svoje pohľady na vieru, Boha a praktiky, ktoré v Písmach nenájdeme alebo sú zavádzajúce prekrútením častí veršov.

 

Prichádza koniec roka a s ním i jeho symbol "Vianoce". Pôvodne oslavy "boha Slnka" boli v štvrtom storočí prevzaté a pokresťanštené, pretransformované na oslavu narodenia Pána Ježiša. Nikto nemôže spochybniť fakt Jeho príchodu, v tele ľudského jedinca, skrze človeka, Máriu. Avšak nikde v Písmach nenájdeme dátum narodenia Pána Ježiša, ktorý by sa tak stal dňom veľkolepých kresťanských osláv. Boh zámerne ponechal tento dátum skrytý, pretože podstatou príchodu Pána na tento svet je naplnenie Božieho plánu Spásy, porazenie satana, záchrana stratených a chorých, ponuka večného života a nie oslavovanie narodenín Krista.

 

Aký má zmysel raz do roka oslavovať Jeho narodenie a po ostatný čas si na Neho ani nespomenúť? Aký zmysel má štvortýždenný čas pred dňom Jeho domnelého príchodu byť milým, láskyplným, pozorným, keď ostatný čas v roku sa ľudia k sebe chovajú ako cudzí? Aký má zmysel návšteva chrámov, bohoslužieb v tomto období, keď nasledujúca návšteva príde až na Veľkú noc?

Práve neznalosť Písma, obrátenie sa ku pohanským praktikám či náboženským ceremóniam utvrdzuje človeka v tom, že spoliehaním sa na vianočný čas si ponapráva všetko, čo zlé v uplynulom roku vykonal a po jeho skončení tu máme opäť starého človeka, čakajúceho na nasledujúci vianočný čas. Neznalosť Písma a spoliehanie sa na cirkevné sviatky, ktoré nie sú definované v Biblii ale učené tými, ktorí ich ustanovili, je tragickým omylom vedúcim od skutočného obsahu Evanjelia k svetskému chápaniu ekonomie Spásy.


Priatelia, čítajme Božie Slovo. Verše v úvode hovoria, že máme byť ku každému dobrému skutku pripravení a to počas celého roka, nielen na vianoce. Písmo Sväté je počas celého roka vhodné na naprávanie, káznenie a učenie. Naše životy sa nemajú meniť na pár dní v roku, ale ak vierou prijmeme Pána Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa, naše životy sa zmenia natrvalo. Potom môžeme svojím životom oslavovať Pána Ježiša každým dňom a v každej situácii. Potom sa úplne prirodzene vytratí túžba oslavovať svetské sviatky, medzi ktoré vianoce rozhodne patria.


Matúš 5:13 Vy ste soľou zeme; keby soľ ztratila svoju slaň, čím sa osolí? Na nič viacej sa nehodí, len aby bola von vyhodená a pošliapaná od ľudí.
14 Vy ste svetlom sveta. Mesto, ležiace hore na vrchu, nemôže sa ukryť.
15 Ani nezapaľujú sviece nato, aby ju postavili pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým, ktorí sú v dome.
16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.


Zdroj: Z dielne autora webu


Hore



Slovo na mesiac November/07.

1 Peter 2:9 Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla,
10 ktorí ste kedysi neboli ani ľudom, ale teraz ste ľud Boží; ktorí ste neboli dostali milosrdenstva, ale teraz ste dostali milosrdenstvo.


Všetkých svätých


Tento mesiac začal sviatkom "Všetkých svätých". Ak sa opýtate bežného veriaceho, dozviete sa, že sa jedná o svätcov, svätých, ktorých takto označila cirkev, ktorej členovia by sa k nim mali utiekať a prosiť ich o príhovor. Jedná sa viacmenej o ľudí, ktorí našu zem už opustili.

Ak sa však pozrieme do Písma Svätého, zistíme, že prívlastkom svätý,-í sa označujú žijúci veriaci, ktorí sa stali "Božím vlastníctvom". Majú teda v tento deň "Sviatok" a po ostatné dni roku nie? Pravda bude niekde inde. Sviatky sú ľudským výmyslom, svätiť máme (podľa štvrtého prikázania) siedmy deň, nič viac.


Kolosenským 2:16 Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre soboty,
17 čo všetko je tôňou budúcich vecí, ale telo je Kristovo.
...
20 A tak jestli ste s Kristom odumreli živlom sveta, prečo si potom ešte, jako keby ste žili v svete, dáte predpisovať zákony
21 (Vraj nechyť sa ani neokús ani sa nedotkni!
22 Čo všetko je spotrebou na zkazu) podľa príkazov a učení ľudí.
23 Čo má smysel múdrosti v samozvolenom náboženstve a v takej pokore jako aj v nešetrení tela, kým to nemá nijakej ceny a je iba na zasýtenie tela.


Hneď následujúci deň pokračuje "Pamiatkou zosnulých". Podľa Písma poznáme iba jednu jedinú "Pamiatku", tú ktorú ustanovil Pán Ježíš Kristus a ktorej sa majú veriaci účastniť. Iste, z ľudského hľadiska si človek spomína na svojich drahých, príbuzných, tých ktorých miloval, i na tých ktorí sa jeho životom mihli ako kométa a zanechali v ňom stopy lásky, dobročinnosti, alebo len dobrého pocitu. Ako však vidí takéto konanie Pán Ježíš?


Matúš 8:21 A iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.
22 Ale Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych.


Ako vidieť, Pán Ježíš nedovolil svojmu učeníkovi ísť si pochovať ani vlastného otca. Iste ho ako syn veľmi miloval, iste sa s ním chcel naposledy rozlúčiť, a iste by sa k jeho hrobu často vracal. No Pán Ježíš, Pán "Život", nás nabáda aby sme zrak upierali k Nemu, k životu ktorým je a ktorý dáva každému, kto ho o to požiada. Ak sa už predsa len rozhodneme spomínať na našich drahých zosnulých, nech je v našich mysliach na prvom mieste Život, ktorý sme obdržali a povedzme o tejto šanci všetkým, aby aj oni mohli skrze nášho Pána do večného života vstúpiť. Ak nás srdce zabolí pri spomienkach na zosnulých, vedzme, že tí ktorí počas svojho života prijali za svojho osobného Spasiteľa Pána Ježiša Krista sú už s ním, svoj beh dobehli a boj dobojovali. Radujme sa z toho. Žiaľ a tí ktorí tak neučinili, sú z Jeho prítomnosti už vytesnení. Pamätajme na to, že pre našich blízkych môžeme urobiť maximum tu a teraz, keď im o Dobrej zvesti povieme. Ak tento čas premrháme, chodiť neskôr k ich hrobom a prosiť za nich, už na ich umiestnení nič nezmení.


Zdroj: Z dielne autora webu


Hore



Slovo na mesiac Október/07.

Skutky 17:23 Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.


Neznámy Boh


Pavel sa tu zmieňuje o Bohu, ktorý sa človeku zjavuje bez toho, aby o ňom chcel vedieť, bez toho, aby ho hľadal. Vidí Ho všade, v kráse a rozmanitosti prírody, v zložitosti fungovania organických organizmov, anorganických prvkov a zlúčenín, v nastavení prírodných zákonov. Väčšina však tieto dôkazy Jeho existencie v evidentných faktoch odmieta a vysvetľuje si ich beh a fungovanie na iným princípoch, verí iným faktorom, ktoré schováva za dĺžku vývoja vesmíru a schopnosť prírody sama seba zdokonaľovať.

Aj starí Gréci tušili, že s uctievaním ich „božstva“ nie je všetko v poriadku. „Neznámeho Boha“ mali ako takú poistku! Čo keby sa mýlili, a komplikovaný systém bohýň a bohov by nebol skutočnosťou. A tak postavili sochu a oltár „Neznámemu Bohu“.

Existujú prípady, kedy sa takáto „poistka“ používa dodnes, existujú príklady, kedy sa ľudia snažia „poistiť sa“ (jak v súčasnosti, tak v minulosti). Deje sa tak podobne ako v časoch keď Gréci uctievali „neznámeho Boha“. I dnešní ľudia prijatím vierovyznania a návštevou bohoslužieb rôznych cirkví, ku ktorým sa sporadicky (podľa potreby okolia a vlastného zaťaženého svedomia) hlásia, to len potvrdzujú.

„Neznámy Boh“ v čase kedy Pavel navštívil Atény, je ten istý BOH, ktorý je Stvoriteľom, ktorý je dodnes jediným pravdivým Bohom! Každý človek to o Ňom vo svojom vnútri vie, nie však každý je schopný a hlavne ochotný tento fakt akceptovať, prijať. Dôvodov pre odmietanie je viacero, jedným z tých hlavných je, že tento „Neznámy Boh“ požaduje vieru a odovzdanie sa konkrétneho človeka. To prakticky znamená vzdať sa lipnutia na materiálnych hodnotách, lipnutia na lákadlách tohto sveta, na pôžitkoch, prioritách. On prejavil a prejavuje Svoju Lásku voči nám a očakáva jej opätovanie. „Neznámy Boh“ = Boh Stvoriteľ o ktorom hovorí Písmo, Pavel v Skutkoch a svedectvá nespočetného množstva kresťanov, za to ponúka opätovanie vzťahu, opätovanie Lásky, ponúka večný život. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že krstom v perinke prešlo do stavu, ktorý im zabezpečí spásu napriek tomu, že za ňu budú musieť niečo zaplatiť v časopriestore medzi svojou vlastnou telesnou smrťou a vstupom do Kráľovstva Nebeského. Nie je to tak!

Jedinou cestou je poznanie toho „Neznámeho boha“, ktorý sa tak ako za čias Pavla, tak i v súčasnosti, zjavuje v povedomí každého človeka. V momente ako Ho požiadame o to, aby nám o Sebe zjavil Pravdu, budeme do nej uvedení a z „Neznámeho Boha“ sa stane Boh, milujúci, odpúšťajúci, spravodlivý, Boh Stvoriteľ, Hospodin, OTEC.


Zdroj: Z dielne autora webu


Hore



Slovo na mesiac September/07.

 

Matúš 24:44 Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.


Hodiny


V roku 1947 zhotovili vedci "hodiny posledného súdu" aby ukázali, ako je blízko svet k nukleárnej katastrofe. Keď v roku 1953 vykonali Američania skúšky s vodíkovou bombou, hodiny ukazovali o dve minúty dvanásť. Odvtedy sa ručičky trinásť ráz posunuli tam a späť. Najbezpečnejší čas na hodinách bol v roku 1991, keď USA a Rusko podpísali zmluvu o znížení počtu nukleárnych zbraní. Čas na nich vtedy ukazoval o sedemnásť minút dvanásť. Ale v máji 1999, keď India a Pakistan vyskúšali svoje nukleárne zbrane, ručičky posunuli na 11:51 hod..

Boh má tiež svoje hodiny. V priebehu storočí bolo mnoho pokusov "nastaviť ručičky hodín" tak, aby predpovedali čas Kristovho príchodu. Ale ich predpovede boli falošné a mnohí ľudia sklamaní. Protichodné pohľady na presné poradie udalostí pred príchodom Pána Ježiša a blízkosť Jeho príchodu odvracia pozornosť mnohých od hlavného dôvodu, prečo Pán Ježiš hovoril o týchto udalostiach. On nechcel, aby predpovede Jeho príchodu sa stali bojiskom, ale zjednocujúcou pravdou pre všetkých ľudí, nielen veriacich. Keď Ježiš hovoril o svojom príchode, bolo to len preto, aby nám pripomenul, že máme byť pripravení. Máme Mu verne slúžiť (Mat 24:45) aj tým, že budeme vidieť a reagovať na potreby iných. Ručičky Božích hodín sú v Jeho rukách, nie v našich.


Zdroj: "Chlieb náš každodenný"; Udalosti posledných dní, str. 60; International Needs Slovakia; Tichá 4,
984 01 Lučenec; tlač: Svornosť, a.s. Bratislava 2001


Hore



Slovo na mesiac August/07.

 

Žalmy 119:18 Odkry moje oči, aby som videl divy z tvojho zákona.


Žalmy 119:105 Nun. Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.


Jeremiáš 15:16 Kde a kedykoľvek sa našly tvoje slová, zjedol som ich, a tvoje slová mi boly obveselením, a radosťou môjho srdca, pretože je tvoje meno vzývané nado mnou, Hospodine, Bože Zástupov!


Skúste a presvedčte sa


V údolí severného Talianska prechádzal jeden evanjelista okolo veľmi dobre udržiavaného ovocného sadu. Keď zbadal majiteľa, pobral sa za ním a započal rozhovor o duchovných veciach, o potrebách ľudí a Evanjeliu. Nakoniec dal majiteľovi jeden výtisk Biblie a odporúčal mu v nej čítať.
-Vy mi hovoríte, že táto kniha je Božie Slovo, hovorí sadár, ale ako to dokážete?
Evanjelista neodpovedal priamo. Otočil sa smerom k sadu a zaujímal sa o krásne, zrelé ovocie.
-Tie jablká majú tak krásny vzhľad, no škoda, že sú tak špatnej kvality!
-Čože?!
Namietol hospodár rozhorčene. Veď ste ich neokoštoval! Vezmite si jedno, dve a ochutnajte ich.
Evanjelista tak spravil a dodal:
-Ano, Vaše jablká sú naozaj vynikajúce. Ale Vy zachádzate s "mojou" knihou tak, ako ja s Vašimi jablkami. Čítajte ju a uvidíte, že Božie Slovo je dobré.

Je veľa tých, ktorí Bibliu odsudzujú napriek tomu, že ju nikdy nečítali. Iní len v rýchlosti prebehli určité časti, či sa spokojili s čítaním knih, ktoré o Biblii hovoria. Nie je nad to, posúdiť veci osobne. Je potrebné urobiť si čas a čítať Bibliu, Božie Slovo poctivo. Až potom zistíme, že prostredníctvom Biblie k nám hovorí Boh. Obracia sa k našemu svedomiu, k potrebám nášho srdca a ponúka nám spasenie. Vďaka Božiemu Slovu môžeme poznať Boha a Jeho Syna Ježíša Krista, vďaka Duchu Svätému, ktorý nás uvádza do pravdy môžeme spoznať Božiu Lásku a Jeho plán s týmto svetom.
Existuje niečo väčšie a dôležitejšie?


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany;
distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.


Hore



Slovo na mesiac Júl/07.

 

Matúš 5:17 Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť.
18 Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane.


Je napísané


Toto pre nás veľmi závažné slovné spojenie, ktoré používal Pán Ježíš, apoštoli, ktoré je zaznamenané v každom Evanjeliu i apoštolských listoch, ktoré nám potvrdzuje dôležitosť prenosu informácií pomocou písaného slova, zaznamenaného Slova Božieho skrze autorov inšpirovaných Bohom.
V Evanjeliách sa tento pre nás dôležitý výraz vyskytuje 37 krát, z toho 25 krát ústami Pána Ježíša. V ôsmich apoštolských listoch a Zjaveniu Ján ho nájdeme 49 krát.
Zapísané Božie Slovo je jedinečným a nenahraditeľným ukazovateľom smeru na cestách plných úskalia, nástrah, pokušení, ktoré dnes a denne na tomto svete stretávame. Božie Slovo je i radcom v životných situáciách, je plné nádeje, zasľúbení i uistení o tom, že veriaci napriek pocitu osamelosti nie je sám, Pán je s ním. Božie Slovo je nemenným Slovom samotného Boha, Stvoriteľa, ktoré prezentuje jedinnú a nemennú pravdu, pravdu, ktorá byť spochybňovaná, byť odsudzovaná stále ostáva pravdou.
V minulosti i dnes je písané slovo zatracované všetkými, ktorí sa odvolávajú na vlastné poznanie a tými, ktorí chcú presadzovať vlastné pravdy, učenia. Ktorí nechcú rešpektovať všemohúcnosť Boha - Stvoriteľa v Jeho dokonalosti, a spochybňovaním priameho vedenia autorov Biblie, či jej konečných zostavovateľov v danom čase, robia z Boha Vesmíru nemohúcneho deduška, ktorý musí svoje rozhodnutia korigovať, dopĺňať, ktorý musí i dnes používať ľudí na to, aby bolo Jeho nemenné Slovo dovysvetlované a tým nedokonalé, nedostačujúce!
Božie Slovo ide ruka v ruke pri poznávaní jeho obsahu s vedením Ducha Svätého! Bez Ducha Svätého je písané Slovo iba mŕtvou literou, to je pravda, tento verš, 2Kor 3:6 však využívajú tí, ktorí autoritu písaného /zaznamenaného/ Slova Božieho popierajú.
Nevedomky tak sami priznávajú, že Ducha Svätého nemajú.

Každý skutočne veriaci vie, že ak by Boh mal v úmysle zmeniť postavenie planét vo vesmíre, nebol by to pre Neho ten najmenší problém a netrvalo by to dlhšie ako čas kedy prejde informácia k prijímaču. Každý skutočne veriaci vie, že všetko čo je pre nás potrebné z hľadiska spásy, hľadania, smerovania, pravidiel i z pohľadu na históriu je zaznamenané v Písme Svätom. Ak by totižto Boh zostavil nedokonalé Písmo, ak by sme mohli o ňom a jeho obsahu čo len na sekundu pochybovať, ak by sa v Ňom vyskytovali chyby či zavádzania, ak by bolo iba pohľadom na históriu a iba vysvetľovaním, chápaním človeka udalostí minulých v spojitosti s Božím konaním, potom by sme boli presne tam, kde sú všetci nábožníci, náboženstvá, sekty, cirkvi a cirkvičky, kde ide o prospech a ciele leaderov, kde ide o manipuláciu, kde ide o pôsobenie satana, diabla.

Vždy keď na nás padne ťažoba, keď máme pochybnosti, keď si nie sme istí alebo počujeme iné Evanjelium ako je v Biblii, otvorme ju a argumentujme tak ako náš Pán, tak ako apoštoli, tak ako nespočet ich nasledovníkov.
Je napísané...


Ján 20:31 Ale toto je napísané nato, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby ste veriac mali život v jeho mene.


1 Korintským 3:19 Pretože múdrosť tohoto sveta je bláznovstvom u Boha. Lebo je napísané: Ktorý lapá múdrych v ich chytráctve.


Zdroj: Autor webky


Hore



Slovo na mesiac Jún/07.

 

Marek 1:15 a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium!


Náboženstvo alebo Evanjelium?


Existuje viacero náboženstiev, ale iba jedno Evanjelium.
Náboženstvo je dielom človeka, kým Evanjelium je Boží dar.
Náboženstvo je to, čo chce človek robiť pre Boha, kým Evanjelium je to, čo pre človeka urobil Boh.
Náboženstvo je človek hľadajúci Boha, Evanjelium to je Boh hľadajúci človeka.
Náboženstvo je vlastne vyvýšenie človeka po rebríčku jeho vlastnej spravodlivosti, naopak Evanjelium hovorí, že Boh zostúpil vtelením Ježiša Krista, aby sa stretol z hriešnikmi ako sme my, úplne dole na tomto rebríčku.
Náboženstvo je dobrá vôľa ľudí, Evanjelium je dobrou zvesťou o Božej láske.
Náboženstvo reformuje vonkajšok, Evanjelium prerába vnútrajšok.
Náboženstvo bieli povrch, Evanjelium spôsobuje nové narodenie, je pravým životom.

Priatelia, vidíte tie rozdiely? Ak sa zamyslíte, kam by ste sa zaradili? Medzi veriacich žijúcich v "náboženstve" alebo veriacich žijúcich v Evanjeliu?


Galatským 2:16 Ale vediac, že sa človek neospravedlňuje zo skutkov zákona, ale skrze vieru Ježiša Krista


Rímskym 1:16Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu


Zdroj: Neznámy


Hore



Slovo na mesiac Máj/07.

 

Matúš 22:36 Učiteľu, ktoré prikázanie je veľké v zákone?
37 A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
38 To je to veľké a prvé prikázanie.
39 A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba!
40 Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.


Lásky čas.


Raz prišiel za rabínom človek, ktorý chcel poznať ich učenie. Vraví mu:"Ak mi dokážete vysvetliť Tóru za ten čas, ktorý vydržím stáť na jednej nohe, prestúpim na Vašu vieru." Rabín mu odvetil: "Milovať budeš Boha a milovať budeš blížného svojho ako seba samého! To ostatné v Tóre je už len komentár k tomuto obsahu.
V príbehu sa už nespomína či návštevník skutočne konvertoval na židovskú vieru, to nie je až tak podstatné. Ak sa zahľadíme do Písiem Nového Zákona, vidíme, že i Pán Ježíš vyhlasuje to isté.

Je čas lásky... Nielen v tento mesiac, čas lásky trvá.

Láska má od počiatku sveta veľa podôb. Od sebeckej, cez vypočítavú, až po nezištnú. Jej prejavy sú tak isto rozmanité. Obetavosť, tvorivosť, ale i nenávisť a žiarlivosť... Tá Božia, je dokonalá a neobsiahnuteľná. Tá ľudská by sa k tomuto vzoru mala približovať. Keď budeme v pokušení na niekoho zlým okom pozerať, keď v nás začne hlodať osteň pomstychtivosti, keď začneme pociťovať, že lásku nahradzuje nenávisť, keď za to, že niekoho milujeme chceme "mzdu" vo forme odplaty (odozvy), zahľaďme sa na Krista na Golgote. V láske prišiel, lásku hlásal a skrze lásku k nám, nehodným a hriešnym išiel ako baránok na zabitie, aby sme v láske mali s Ním večný život. Lásku treba dávať, čo dávať... rozdávať!!!

Zamyslime sa nad tým, koľko lásky rozdávame, komu ju prejavujeme. Sú to len blízki, rodina, bratia a sestry v spoločenstvách? Alebo ju dávame i celkom neznámym. Naši blízki prejavy lásky považujú za samozrejmosť a tak to má byť. Cudzí človek však prejav lásky neočakáva a väčšinou ostane mierne povedané v šoku a rozmýšla "prečo". A o to ide... kresťania majú byť svetlom tohoto sveta a soľou tejto zeme. Najlepším svetlom ktoré žiari z našich životov je práve láska.
Ešte je čas, ešte je máj, lásky čas, ešte je obdobie Milosti, čas Lásky a ešte je na tomto svete miesto pre Lásku.


1Kor 13:1 Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.
2 A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.
3 A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.
4 Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa,
5 nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,
6 neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;
7 všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.


Zdroj: Autor webu

Hore



Slovo na mesiac Apríl/07.

 

Matúš 28:20 .... A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Ameň.


Sami?


U okna obývacej izby sedí stará vdova a štrikuje sveter. Iba stojacie hodiny svojím tikotom zaháňajú ticho. Z času na čas vdova zdvihne zrak k pohovke, ktorá je od smrti jej manžela prázdna.

Súkromný podnikateľ, remeselník sedí sám vo svojej opustenej prevádzke, hlavu má v dlaniach. Firmička ide do konkurzu. Pozerá na nezaplatené účty a faktúry, prezerá ich jednu po druhej a začína ešte raz rátať.

Študent sedí v predvečer skúšky sám vo svojej izbe, znova a znova prechádza látku, z ktorej bude zajtra skladať skúšku. S úzkosťou si uvedomuje, že zajtra bude pred formulárom sedieť sám.

Osamelosť, skúšky, smútok, úzkosť, neúspech, to všetko sú pojmy, ktoré každý z nás pozná až veľmi dobre. Pán Ježíš Kristus nikdy nezasľúbil tým "svojim", že ostanú ušetrení ťažkostí, sĺz, alebo trápenia. Čo im však prisľúbil, je Jeho prítomnosť a Jeho blízkosť vo všetkých životných situáciách. Apoštola Pavla povzbudil slovami:


Skutky 18:9 A Pán povedal Pavlovi v noci skrze videnie: Neboj sa, ale hovor a nemlč,
10 lebo ja som s tebou


A na konci života mohol Pavol povedať:


2 Timoteovi 4:17 Ale Pán stál pri mne a posilnil ma


Ak nám život uštedrí tvrdé rany, nikdy nezabúdajme, že Pán Ježíš nás miluje. On vie, ako veľmi potrebujeme Jeho blízkosť a nenechá nás samotných!


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany;
distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.

Hore



Slovo na mesiac Marec/07.

 

Matúš 16:6 A Ježiš im povedal: Hľaďte a chráňte sa kvasu farizeov a sadúceov!


Farizej.


Pred kým, alebo čím sa to máme chrániť?

Farizejovia boli dodržiavatelia Zákona a židovskej tradície bez ohľadu na dôsledky, pretože ich vlastné bohatstvo im ich pomáhalo znášať. Nezmyseľné nariadenia zákoníkov, ktorí boli duchovnými predákmi Izraela ho viedli s pomocou farizejov do slepej uličky. Vytvorili tak spleť príkazov a nariadení v ktorých sa dalo kľučkovať podobne ako v právnych zákonoch ako ich poznáme dnes. Napr. vražda spôsobená nahuckaným psom, vraždou vlastne nebola, pretože smrť spôsobilo zviera, nie človek; keď deväť zločincov ubilo k smrti iného človeka, boli oslobodení, pretože ani jeden z nich nezabil celého človeka. Známejšie sú nariadenia vzťahujúce sa k "Sobote", zakazovalo sa liečenie človeka, ktorý nebol priamo ohrozený na živote, nesmelo sa prejsť viac ako kilometer (v prepočte 2.000 lakťov), nesmelo sa písať, atd., celkovo išlo o 39 nariadení. Človek by povedal, že sa ľudu budú takéto podmienky priečiť, no ako vidieť, židia si ich zamilovali. Ich dodržiavaním sa dokázali trýzniť, postiť, odsudzovať sa navzájom pri porušení pravidiel tejto svojráznej "hry". Zaoberali sa sami sebou až do takej miery, že duchovne oslepli. Niet divu, že v takomto stave nepoznali ani prichádzajúceho Mesiáša.

Nebezpečenstvo "kvasu" farizejov tkvie v pokrytectve, v ostávaní vo vlastnej dôležitosti dodržiavania nariadení ľudí. Boh nám v Písmach hovorí veľa o tom, čo má človek dodržiavať o tom prečo tak má robiť a aké dôsledky z toho pre nás plynú. Avšak, každé spoločenstvo ktoré si zbudovalo, či buduje vlastný systém príkazov a zákazov tým vlastne hovorí, že Božie nariadenia, príkazy a zákazy sú nedostatočné, sú neúplné, ergo Boh svoje Slovo pred nás postavil nedokončené, invalidné.
Dávajme si na takýchto vodcov spoločenstiev, na takéto praktiky pozor, rozlišujme medzi Starým Zákonom a Novou Zmluvou, čítajme Písma, porovnávajme si to čo počujeme a to čo po nás žiadajú s tým čo hovorí Boh. Jedine tak ostaneme na správnej ceste, nestanú sa z nás "farizejovia, zákonníci", jedným slovom "nábožníci". Ostaňme skutočnými veriacimi, veriacimi Bohu, Kristu, vedení Duchom Svätým.


Zdroj: autor webu.

Hore



Slovo na mesiac Február/07.

 

Marek 14:10 A Judáš Iškariotský, jeden z tých dvanástich, odišiel k najvyšším kňazom, aby im ho zradil.


Judáš a my.


Určite ste o Judášovi Iškariotskom už počuli. Je symbolom hanebnej zrady. Ako k nej vlastne došlo? V 3 kapitole Evangelia podľa Mareka čítame, ako bol Judáš Pánom povolaný a jedenásť ďalších s ním. Dokopy tvorili dvanásť učeníkov. Po tri roky sa tešil najvyšším výsadám, mohol byť v bezprostrednej blízkosti Pána Ježíša, mohol počúvať jeho slovo i spoluprežívať Jeho zázraky. Judáš vôbec ako vyvrheľ nevypadal. Pre svet bol jedným z nasledovníkov Ježíša, no v skutočnosti nikdy Krista za svojho Pána neuznal. Iste, dúfal, že až sa jeho Učiteľ stane izraelským kráľom obdrží dobré a výnosné miesto v kráľovstve. Tento Ježíš predsa len vzbudzoval u ľudí určitý dojem, a keď kázal, bolo to niečo zvláštne. Spasiteľnú vieru v Ježíša, Božieho syna, Spasiteľa sveta, tu Judáš nikdy nemal. A tak keď sa situácia začala vyhrocovať, keď vodcovia ľudu i Sanhedrin Syna Človeka zavrhli, keď bolo zrejmé, že Ho neprijmú ako izraelského kráľa a Judášov sen sa nevyplní, nazdal sa, že prišiel jeho čas. Išiel k najvyšším kňazom a za peniaze Pána zradil. Už o pár hodín ho jeho vlastné svedomie obžalovávalo, cítil že zapredal čistého a nevinného človeka. Zahrával sa s Milosťou a všetko ztratil. Jeho koniec netreba rozoberať, stačí skonštatovanie Písma:


Marek 14:21 A Syn človeka síce ide, jako je napísané o ňom, ale beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza. Lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil.


Judášov prípad je v Písmach veľmi dôležitý (ako i všetko ostatné), a varuje nás ako je to nebezpečné ak sa k Pánovi Ježíšovi priznávame len navonok a z vypočítavosti.
Človek musí byť skutočným Pánovým učeníkom, opravdovým žiakom svojho Učiteľa, veriacim Kresťanom, Kristovcom! Sme nimi?


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany;
distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.

Hore


Slovo na mesiac Január /07.

 

Genesis 1:25 A Bôh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré.


Začiatok.


V čase stvorenia Boh videl, že všetko jeho stvorenie je dobré. Týka sa to i zvierat, ktoré sú človeku odporné, ktorých sa bojí, ktoré mu môžu ublížiť. Rabínska múdrosť hovorí, že človek bol stvorený až nakoniec, aby si uvedomil, že i ten komár dostal v priebehu stvorenia prednosť pred ním, aby nespyšnel. Je to zdanlivo v rozpore s veršami, ktoré hovoria o človeku ako o pánovi nad Božím stvorením.


Genesis 1:26 A Bôh riekol: Učiňme človeka /Doslovne: Adama. Adam = i človek i ľudia./ na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi.


A človek sa vlády ujal. Počas celých tisícročí, využíval a používal svoju moc, darovanú Bohom. Na to, aby sme videli kam dospel, nemusíme chodiť ďaleko. Z dokonalého Božieho sveta je skomierajúca planéta, smetisko, človek spyšnel natoľko, že Boha vo väčšine nepotrebuje, neustále Ho uráža, povyšuje sa nad Ním. Boh je však trpezlivý a milujúci. Ešte stále ponecháva ľuďom možnosť zvrátiť svoj slobodne si vybraný osud, cestu. Dokedy? Nevieme. Prichádza rok 2007 a v ňom trvajúca možnosť obrátiť sa k Stvoriteľovi. V pokore, s vyznaním svojho neutešeného stavu. Zem už nenapravíme, neurobíme ju lepšou. Čo však môžeme napraviť je vzťah medzi Bohom a nami, vzťah jednotlivca k Bohu. Otvorená náruč, ponuka na zmierenie zo strany Boha je stále aktuálnou. Na to aby človek Boha poznal, musí o ňom počuť. Ako však môže počuť, keď mu nebude hovorené? Využívajme čas ktorý nám ostáva na šírenie Božieho Slova, na to aby i iní našli to, čo my už poznáme a máme. Zmierienie sa s Bohom je začiatok cesty k večnému životu v Jeho prítomnosti, životu s Bohom. Veď Boh je láska, kto by nechcel byť večne milovaným synom a dcérou?


Zdroj: autor webu.

Hore


Slovo na mesiac December /06.

 

Žalmy 139:17 A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože! A jaký ohromný je ich počet!
18 Keby som ich chcel spočítať, je ich viac ako piesku. Keď sa prebudím, vždy len som s tebou.


Žalmy 5:4 Hospodine, ráno počuj môj hlas; ráno ti predložím svoju vec a budem pozorovať.


Rádiobudík.


Stal sa súčasťou nášho bežného života a nikoho neudivuje, keď ho ráno namiesto zvonenia prebúdza rádio. Podľa toho akú stanicu ste si naladili, a v akom čase, môžete byť zobúdzaní hudbou, hovoreným slovom, informáciami. A deň začína. Rušný, dráždiaci Vašu pozornosť, a to, prečo nie, až do neskorých večerných hodín, bez najmenšieho prerušenia.


Rádiobudík je výrobok dobre nasmerovaný a dobre sa predáva, odpovedá našej modernej dobe. Ale nepredstavuje tento výrobok isté nebezpečenstvo, keď užívateľa ohluší a urobí ho akosi povrchným? Máme snáď strach z ticha, ktorý nedokážeme premôcť, aj keby to malo byť pár okamihov ráno? Nieje to lesť, keď máme svoje myšlienky natoľko zamestnané už od prvých okamihov ako sa budíme, a tak nemáme čas a voľno k premýšlaniu o veciach, ktoré sa týkajú našej duše a vzťahu k Bohu?


Ráno je dôležité, aby sme mali chvíľku kľudu, bokom od všetkého hluku a ruchov, aby sme sa mohli postaviť pred Boha a hľadať Jeho vôľu pre tento náš deň.


Kam smerujú naše prvé myšlienky? K tomu čo šíria média, alebo k Bohu, ktorý každý deň hľadá kontakt s ľuďmi, zvlášť s každým zo Svojich detí?


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany;
distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.

Hore


Slovo na mesiac November /06.

 

Marek 12:24 A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že neznáte písem ani moci Božej?


Mýliť sa je ľudské.


Tento výrok je veľmi starý a je často používaný na ospravedlnenie našich chýb. Objektívne treba priznať, že všetci sme náchylní k chybám, ale ospravedlnenie chyby nezmenšuje jej dôsledky. Niektoré sa dajú napraviť a iné nie. Stačí sa zmýliť pri sbieraní húb a celá rodina môže zomrieť na otravu, stačí jedna chyba za volantom a autonehoda sa môže stať osudnou. Sú súdne omyly, lekárske omyly i veľa neistoty v politických a ekonomických rozhodnutiach.


Existuje však tragickejší omyl, než zmýliť sa v orientácii svojho života a v jeho večnom vyústení?


Nesmieme si Boha predstavovať ako niekoho zhovievavého, ktorý bude brať ohľad na našu "dobrú vôľu", na naše zásluhy a nad zbytkom privrie oči. To je osudný a neospravedlniteľný omyl, lebo Boh skrze Bibliu hovorí presný opak:


Rímskym 3:23 Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej


Ako teda docieliť aby sme sa nemýlili?


Je treba zaujať pokorný postoj, pýtať sa po Božej vôli a činiť ju. Božie Slovo nám zjavuje cestu ako sa uchrániť pred osudným omylom:


Ján 14:6 A Ježiš mu povedal: Ja som cesta i pravda i život; nikto neprijde k Otcovi, len skrze mňa.


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany;
distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.

Hore


Slovo na mesiac Október /06.

 

Jeremiáš 44:16 Čo do veci, ktorú si nám hovoril v mene Hospodinovom, neposlúchneme ťa,
17 ale istotne vykonáme každé slovo, ktoré vyšlo z našich úst


Prorok Jeremiáš miloval izraelský ľud, no ten sa od Boha odvrátil a Jeremiáš dostal od Boha nevďačný úkol, aby ako Boží prorok oznámil ľudu súd. Aj Ezechiel bol Bohom vyvolený k tomu, aby predložil Božie slovo Izraelu v dobe, keď bol ľud v zajatí, a oznámil Božie úmysly s nimi. A aký výsledok malo volanie prorokov? Ďalej čítame:


Ezechiel 33:31 A prichádzajú k tebe, jako prichádzava ľud, a sedia pred tebou jako môj ľud a počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia; lebo svojimi ústami konajú ľúbezné veci, ale ich srdce ide za ich mrzkým ziskom.
32 A hľa, si im ako ľúbezná pieseň speváka krásneho hlasu a hrajúceho výborne, a tiež počuť počúvajú tvoje slová, ale ich nečinia.


Z týchto dvoch príkladov je zrejmé, že Božie posolstvo nemá byť pre nás nejakou formulkou, ktoré je potrebné sa učiť spamäti, nemá byť iba napísaným vyznaním viery, alebo niečím podobným, čo máme odriekavať pri svadbe, pohrebe. Boh očakáva, že budeme konatelia Jeho Slova, konatelia Jeho posolstva. To musí ovládať život tých, ktorí o sebe prehlasujú, že patria Bohu. Je bláznovstvom, keď o smrti Pána Ježiša na Golgote iba vieme, ale sami nie sme presvedčení o tom, že zomrel „tiež za mňa“, že Jeho obeť bola dostatočná.


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany;
distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.

Hore


Slovo na mesiac September /06.

 

Bedřich Veliký si veľmi vážil svojho generála von Ziethena. Bol častým hosťom pri kráľovskom stole.

Raz von Ziethen odmietol pozvanie kráľa s tým, že ide aby sa zúčastnil Večere Pána. Kráľ ho pozval k sebe hneď nasledujúci deň. "Tak čo Ziethene, bolo jedlo Pána lepšie ako toto tu"? Všetci prítomní sa dali do smiechu. Ziethen sa zdvihol a pevným hlasom panovníkovi odpovedal: "Vaša jasnosť vie, ako si Vás vážim a akej oddanosti som schopný, aby som Vás uspokojil. Ale je niekto, kto je nad Vami, je to Spasiteľ sveta. Nedovolím, aby sa mu niekto posmieval, v Ňom spočíva moja viera i nádej". Všetci prítomní poplašene pozerali na kráľa. Kráľ položil ruku von Ziethenovi na rameno a povedal: "Šťastný Ziethene, obdivujem Vašu vieru. Nech Vás neopúšťa". Na to opustil sál a vyzval Ziethena, nech ho nasleduje do jeho kancelárie. Nikto sa nikdy nedozvedel, čo si tam tí dvaja povedali.


Je to pekný príklad pre všetkých kresťanov. Nechýba nám často odvaha, keď je nám daná príležitosť aby sme povedali čím je pre nás náš Pán Ježíš?


Matúš 10:32 Každého tedy, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.

Ján 12:42 No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy,
43 lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu.


Zdroj: Neznámy; prepísané a upravené autorom tohoto webu.

Hore


Slovo na mesiac August /06.

 

Efezským 5:25 ..... jako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu,
26 aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom,
27 aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná.


V NZ sa opakovane stretávame s pojmom Cirkev. Duch Svätý tak označuje celok vykúpených ľudí. Všetci veriaci kresťania, so svojimi zvláštnosťami, slabosťami, chybami, tvoria Cirkev, o ktorej čítame: "Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu".


Nie je to ale všetko, čo Kristus Pán vykonal pre svoju Cirkev. Dnes, keď veriaci ešte žijú na zemi a Kristus, náš Spasiteľ a Pán je v nebi, posväcuje Cirkev, očisťuje ju, sýti a stará sa o ňu. Posväcuje ju, aby oddelená od sveta, tu bola len pre Neho. Očisťuje ju Slovom Pravdy, tzn. ukazuje veriacim, čo je v ich živote v rozpore s Bohom a vedie ich k tomu, aby to sami posúdili a odstránili. Sýti Cirkev Božím Slovom. Prakticky čítaním Písma, Biblie, alebo počúvaním zvestovaného Božieho Slova. Stará sa o tých Jeho, ktorým sa telesne alebo duchovne až tak nedarí s láskavou starostlivosťou.

Príde chvíľa a ja verím, že čoskoro, kedy Pán Ježíš sám sebe "predstaví" svoju oslávenú Cirkev, nevestu. Potom až nás privedie k Sebe, potom všetko, čo pochádza z našej starej prirodzenosti zostane raz a pre vždy tu na zemi, bude preč. V nebi nebudú už žiadne škvrny a vrásky...Cirkev bude svätá, dokonalá.

Krásny a pokojný deň prajem v Milosti nášho Pána.


Zdroj: Neznámy; prepísané a upravené autorom tohoto webu.

Hore


Slovo na Júl /06.

Abakuk 3:19 Hospodin, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách.


Život veriaceho kresťana by sa mal podobať ceste po „výšinách“. Ruku na srdce, väčšina z nás má skúsenosti, že v praxi to vyzerá inak. Niekedy je ale naša viera silná. Potom sme presvedčení o pravdivosti Žalmu:


Žalmy 18:30 Lebo v tebe prebehnem vojskom a vo svojom Bohu preskočím múr.

 


Avšak veľmi často sa podobáme Petrovi, ktorý na výzvu Pána šiel po vode. Akonáhle sa prestal pozerať na Majstra, klesol a mohol iba volať: „Pane, zachráň ma!“ A Pán? O Ňom čítame: „A Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho“. Mat 14:29-31. Áno, keby nebol Pán taký verný, žiaden z nás by cieľa nedosiahol.


1Kor 10:13 Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ /vyslobodenie/ z neho, aby ste mohli zniesť.


Ale, prečo sa tak často podobáme Petrovi? Na búrkach života, ktorými musíme prechádzať, nemôžeme nič zmeniť. Vietor i vlny sú niekedy silnejšie, inokedy slabšie. Pán chce, aby sme k Nemu hľadeli s dôverou, stáli tak nad všetkými okolnosťami v kľude a pokoji, a s Ním prešli všetkým ku slávnemu cieľu. My to však často robíme tak, že začneme uvažovať aká je voda hlboká a nebezpečná. Starostlivo sa pýtame: „Ako to bude?“ – a už sa topíme! Nechajme rátanie i starosti a oprime sa z dôverou o Pána.


 

Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany; distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.


Hore


Slovo na Jún /06.

Začiatkom minulého storočia, kedy misionári brázdili moria, šlapali po púštiach, zdolávali pohoria, zavítal brat Filip z Utrechtu do malej dedinky v Andských vrchoch. Zdržal sa viac ako mesiac, cez deň pomáhal na skromných políčkach a po večeroch kázal Slovo Božie. Býval v dome náčelníka tejto komunity, ktorý mal šesť detí a z toho dvoch už dospelých synov, ktorým sa ako potenciálnym nátupcom dostalo i určitého stupňa vzdelania. Mladší z tých dvoch už dlho pokukával po knihe z ktorej Filip kázal a neraz do nej nahliadol, keď sa domnieval, že si Filip vymýšla.

Prišiel čas Filipovho odchodu. V posledný večer, po kázni sa pritočil k Filipovi zo žiadosťou aby mu jeho knihu nechal. "A to ťa tak zaujala?" pýtal sa Filip. Mladík bol prostého srdca a lož mu bola cudzia: "Nie pane, ale listy z tej knihy sú z kvalitného jemného papiera, ktorý je tu hore vzácnosťou, budem si do nich baliť tabak", odvetil. "Dobre", vraví Filip, "ale sľúb mi, že pred tým ako si z nej ubalíš cigaretu, si každú stránku prečítaš". "Sľubujem", zvolal natešený mladík.

Po čase, kedy Filip (už doma v Holandsku) vítal ďalšieho brata vracajúceho sa z ďalekej misionárskej cesty sa dozvedel, že i on prechádzal cez dedinku v Andských vrchoch, kde s prekvapením našiel malú komunitu modliacu sa k Bohu, vyznávajúcich Krista. Doniesol Filipovi i list v ktorom okrem iného stálo: "Milý brat Filip. Dodržal som svoj sľub, ktorý som Ti dal a každý list, kým som ho spotreboval, som si nielen prečítal, ale i rozmýšlal nad ním. Takto som vyfajčil Matúša, Mareka, Lukáša až som sa dostal po Jana. Ďalej som nemohol. Padol som na kolená a vyznal Bohu svoju hriešnosť, beznádej i vďaku. Stal sa zázrak, som spasený. Odvtedy mám už novú Bibliu, a v našej dedine pribúda spasených deň čo deň..."

Čo k tomu dodať? Cesty Božie sú nevyspytateľné a spôsoby, ktorými ľudí zachraňuje rozmanité ako Jeho stvorenie okolo nás. Sláva mu na veky. Šírme Jeho Slávu a poddávajme sa Jeho vôli, možno i Teba dnes použije k tomu, aby si povedal niekomu o Ňom a tak zachránil ďalšieho človeka až do čias, kedy sa naplní "plnosť pohanov"!


Rímskym 11:25 Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov,
26 a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba.
27 A toto im bude odo mňa smluva, keď odnímem ich hriechy.
28 Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov.
29 Lebo nijakým činom neželie Bôh darov svojej milosti a svojho povolania.
30 Lebo zrovna tak, ako ste aj vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste došli milosrdenstva ich neposlušnosťou,
31 tak aj oni teraz neposlúchajú, aby milosrdenstvom, ktoré sa vám dostalo, aj oni došli milosrdenstva,
32 pretože Bôh zavrel všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.


Zdroj: Neznámy; prepísané a upravené autorom tohoto webu.

Hore


Slovo na Máj /06.

Lot, Abrahamov synovec, bol veriaci. Ale jeho život bol z veľkej časti skazený, pretože urobil zlú voľbu. Zvolil „sebe“ rovinu Jordánu, vo smeru k Sodome. Bola to krásna úrodná rovina, ale jej obyvatelia žili nemravne. 1

Jeden chybný krok prináša často ďalší a Lot sa usadil v Sodome. Na začiatku sa iba priblížil, neskôr v nej býval. Nakoniec ho vidíme sedieť v bráne Sodomy, kde sedávali radní mesta. Zdá sa, že dosiahol určitej vážnosti v tomto meste. Trápil sa kvôli zlu, ktoré sa tam robilo, ale zostal tam.

Keď mu anjeli povedali, aby vyšiel z mesta, ktoré malo byť zničené, nemohol sa Lot rozhodnúť. Pre Sodomu sa rozhodol prakticky rýchlo, ale veľmi ťažko sa s ňou lúčil.

Celý náš život je popretkávaný voľbami, zvlášť v mladosti. Ako sa teda správne rozhodovať? Keď to robíme vierou ako Môjžiš /Žid 11:25/, v dôvere, že Boh nás miluje a chce pre nás to najlepšie, je to správny postup.

Čítaním Biblie a premýšľaním o prečítanom Slove sa učme poznávať Božiu vôľu. V modlitbe hľadajme, čo pre nás Pán pripravil a ďakujme za všetko, čo nám dosiaľ dal a zjavil.

Buďme pripravení vzdať sa vlastných myšlienok a rozhodnutí, buďme pripravení robiť to, čo nám zjaví Pán. A keď sme aj učinili v našom živote špatnú voľbu, dokážme to pred Bohom priznať a očakávať oslobodenie, nápravu a pokoj.

 


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany; distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.

1Obsah textu sa vzťahuje ku Genesis 13 kapitola.

Hore


Slovo na Apríl /06.

 

Izaiáš 35:1 Veseliť sa bude z toho púšť a vyschlá pustina, plesať bude step a zkvitne jako voňavá ruža jasná,
2 bude, bude rozkošne kvitnúť a plesať, áno, plesať a radostne prespevovať; dá sa jej sláva Libanona, nádhera Karmela a Sárona; ony uvidia slávu Hospodinovu, nádheru nášho Boha.
3 Posilnite spustené ruky zomdlené a klesajúce kolená zmocnite.

Odpovedá vôbec Boh na naše modlitby?

Prežil som čas, obdobie, so zdravotnými a existenčnými problémami. Bol som nútený zmeniť svoj životný štýl. I keď sme sa spolu s rodinou, či bratmi vo viere modlili k Bohu, odpoveď neprichádzala. Cítil som sa ako v duchovnej púšti. Na obzore nič iného, len púšť. Tak som to pociťoval.

Raz ráno som zobral Písmo a otvoril ho, bez toho, že by som niečo hľadal. Môj zrak padol na slová: "plesať bude step a zkvitne jako voňavá ruža jasná.."

Ako často si myslíme, že Boh nepočuje a neodpovedá.... Pre Boha čas nehrá roľu. A tak i keď my sme pod tlakom, Boh to vidí inak. Nieje viazaný časom, tisíc rokov je v Jeho očiach ako: Žalmy 90:4 Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň...

Jeho odpoveď príde často z úplne neočakávanej strany a neočakávaným spôsobom, skrz neočakávanú udalosť, ktorú neraz neveriaci považujú za prirodzenú cestu osudu, no veriaci vie, že práve toto je od Boha. Alebo skrz výrok z Jeho Slova, ktorý na nás zapôsobí.

Ak budeme dbať o vieru a hľadať Jeho odpovede, keď zotrváme v modlitbe, potom i naša púšť rozkošne rozkvitne.

Oplatí sa dôverovať Bohu!!!


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany;
distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.


Hore


Slovo na Marec /06.

 

1 Timoteovi 6:13 Prikazujem ti pred Bohom, ktorý oživuje všetko, a pred Kristom Ježišom, ktorý osvedčil dobré vyznanie pred Pontským Pilátom

Pred najvyššou autoritou stál Ježíš Kristus. Svojím vyznaním, svojou osobou, Svojím poslaním, úlohou stál pevne. Hovoril absolútnu pravdu, i keď vedel, že mu to prinesie trest smrti.

Porovnajme to s dnešným svetom. Politici po dlhom zapieraní priznajú dokázané fakty, zločinci sa vyhovárajú na súvislosti a príčiny, ktoré ich dohnali k zlému konaniu, /podobne ako Adam sa vyhováral na Evu/, deti sa vyhovárajú "prirodzene" jeden na druhého. Vráťme sa k politikom, ku ktorým sa po dokázaní viny aj ich najlepší kamaráti obrátia chrbtom, odrazu ich nepoznajú. Ešte sa Vám nič také nestalo?

Prečo o tom píšem? Je potrebné a nutné pre každého človeka, aby skončil so starým životom, životom vo svojvôli a bez Boha. Životom, ktorý neposkytuje záruky, istoty. Treba odkryť pred Bohom to, čo On aj tak o nás dávno už vie... našu dušu, svedomie a priznať, uznať svoju vinu. S vševedúcim sa hrať na skrývačku nedá...

Ježiš Kristus, Boží Syn vyžaduje plnú dôveru. Nikdy neluhal, nikdy nehovoril klamlivo. Všetko čo povedal je spoľahlivé a overiteľne pravdivé. Aj Jeho ponuka, že zachráni pred súdom každého, kto k Nemu príde.

Dôvera stojí veľa, a pritom nič... Spása zadarmo a pritom za cenu viery... pre niekoho veľa, pre niekoho málo....Milosť a otvorená náruč, úprimné slová... to všetko je do týchto chvíľ k dispozícii.

Dokedy?


Zdroj: "Dobrá setba"; GBV Dillenburg; Eiershäuser Str.54; 35713 Eschenburg; Germany; distribútor v ČR: Šíření Písma Svatého; Nabočany 19; 538 60 Hrochův Týnec.


Dátum poslednej aktualizácie textu autorom 30.10.2012