Jediný Boh. Na svete existuje tisíce náboženstiev a niektoré majú i viacero svojich bohov. Je to v rozpore s tým, čo nám hovorí Boh vo svojom Slove. Čo viac, varuje nás pred tým, aby sme sa neobracali k nikomu inému, ale iba k Nemu.

 

Jediný Spasiteľ. Aj keď Pána Ježiša predkladajú viaceré náboženské smery vo svojich obradoch ako Mesiáša a Spasiteľa, nikdy o ňom nehovoria ako o Bohu, ktorý prišiel na túto zem. Vždy ide o predstavu akéhosi "boho-človeka" a ľuďom je viac predkladané, že Jeho človečenská podstata a učenie o Láske a odpúšťaní bolo hlavným cieľom Jeho pôsobenia na tejto zemi.  Čo viac, zobrazovaný ako mimino v rukách svojej mamy je ľuďom podsúvaná predstava o Jeho malosti na rozdiel od veľkosti Jeho matky. Zabúda sa učiť, že Pán Ježiš prišiel hlavne preto, aby naplnil Zákon, aby urobil zadosť Božej absolútnej spravodlivosti a tým dovŕšil spasiteľské dielo!

 

Jediná obeť. Dnes a denne vidíme v náboženstvách sveta, ako ľudia prinášajú dary, obete rôznym bohom a božstvám. Žiaľ, tieto dary a obete sa prinášajú dnes a denne i v našich kostoloch a vyhlasuje sa to ako pravé učenie Evanjelia. Tým vlastne človek popiera dostatočnú obetu Pána Ježiša na Golgote, kedy zvolal: "Dokonané je!" Treba si uvedomiť, že kto neprichádza pod kríž ako ten, ktorý nemá v rukách nič, ale naopak chce sám svojim pričinením dosiahnuť spásu, ten popiera dostatočnú obeť a večný život nedosiahne. Akékoľvek popieranie dostatočnosti obete na kríži robí z Boha klamára keď Ten hovorí: Ale On donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy ... a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem ... kde je toto odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.

 

Jedine Písmo. Áno, samotné Písmo samo o sebe dokázalo a dnes a denne dokazuje, že je pravdivé. Jeho obsah je dostatočný na to, aby človek našiel Boha, našiel cestu ku spáse a do večného života. Ten čo Písmo mení, dopĺňa, považuje ho za nedostatočné a Boha ako jeho autora, ktorý viedol inšpirovaných pisateľov jednotlivých jeho častí, tak stavia do pozície nie všemocného (pretože Jeho dielo - Slovo), je podľa takéhoto "veriaceho" nedostatočné. Naopak, kresťania, ktorí poznajú Písma vedia, že sú pravdivé a nemenné. Iste, po stáročia sa Ho satan pokúšal napadnúť a zničiť. Boly vydané preklady, ktoré boli pozmenené, dopĺňané. Vždy sa však zachovali preklady z pôvodných jazykov, ktorých pravosť napokon potvrdil nález starých zvitkov v Kumráne.

 

Jedine viera. Prísť k Bohu, získať spasenie sa dá jedine vierou. Jedine vierou si uvedomíme náš skutočný stav v Božích očiach. Jedine vierou v Pravdu Božieho Slova budeme schopní priznať svoju hriešnosť, nemohúcnosť a požiadať o milosť! Jedine ak uveríme, že Pán Ježiš zomrel zástupnou smrťou za nás, môžeme Ho požiadať, aby aj nás priradil k tým, za ktorých na kríži mrel. Lebo nie všetci budú spasení, slová o tom, že dal svoj život za "Mnohých", aby "Všetci boli spasení" sú ďalej podmienené vierou. Osobnou, úzko spojenou s Pánom Ježišom Kristom, nejde o zástupné spojenie skrze svätých, cirkev, jej vodcov a náboženské obrady! Viera je špecifický fenomén, ktorý hovorí o veciach, ktoré sa nevidia, ktoré sú našimi zmyslami nehmatateľné, ale na základe logiky a prísľubov sú istotou hraničiacou s absolútnou hodnotou 100%. Jedine vierou sa dá prísť k Bohu, vierou tak úprimnou, akú má napríklad dieťa v istoty u svojich rodičov.

Pred nejakým rokom som márne chodil po lekárňach a pýtal svoje lieky na tlak, ktoré beriem už tretie desaťročie. Jednoducho ich nemali. Príčinu som zistil až vtedy, keď som sa obrátil na ŠÚKL – Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Výrobca mal technické problémy a liek jednoducho nedodával. Lekár mi ponúkal iné lieky, ktoré však nezaberali tak, ako mali, a ja som tŕpol, aký to bude mať dopad, pretože srdce je predsa len srdce. Nenahraditeľný orgán, ktorého poruchy majú ďalekosiahly dosah na život jednotlivca, neraz fatálny.

 

Je tomu tak i vo viere a Písmo nás na to upozorňuje od začiatku po koniec. Srdiečko si máme strážiť viac ako oko v hlave, tie máme dve, srdce len jedno. Naše duševné srdce treba sýtiť zdravým pokrmom, vlastne liekom, ktorým nie je nič iné ako Božie Slovo. Naše srdce je totiž od narodenia choré. Iste, pracuje desaťročia, neraz mu dávame zabrať, až ide z hrude vyskočiť, ale drie do posledného dychu. Choré je však po stránke odlúčenia od Boha a uzdraviť ho môže len liek pre neho určený. Na ten už ŠÚKL dosah nemá, za jeho správne užívanie a čistotu sme zodpovední my sami. Výpadok tohto lieku na trhu nehrozí, na lúkach nerastie, v poli sa neseje a ani nezberá. Je ním Božie slovo. Liek ktorý má nespočetne veľa ingrediencií.

Obsahuje toľko odporúčaní, rád, záverov, návodov, príkazov, podmienok a hlavne uistení a zasľúbení, že vo svojej podstate zdanlivo tvorí ten najzložitejší recept na život, v skutočnosti je však tým najjednoduchším a najjasnejším receptom. Najdôležitejšia ingrediencia je Pán Ježiš Kristus. Tento recept na večný život však počíta aj s našou voľbou. Je to ako keby vám lekár predpísal recept, ktorého ingrediencie sa dajú zmeniť. To, čo sa nám páči, toho tam pridáme, to čo nás obmedzuje, toho si dáme menej alebo to úplne vygumujeme. Čo myslíte, bude nám takýto liek pomáhať?

Naša zodpovednosť spočíva v tom, ako budeme k receptu na večný život pristupovať. Máme úplnú slobodnú voľbu, môžeme ho dokonca pokrčiť, zahodiť, spáliť. Nepoznám však smrteľne chorého pacienta, a tých som počas svojho pôsobenia v zdravotníctve videl skutočne dosť, ktorý by lekárovi začal diktovať do receptu to, čo by tam chcel mať on. A predsa sa to deje. U nás, v našich životoch.

Odmietame liek Božie Slovo vo svojej plnosti a chceme večný život dosiahnuť takpovediac po svojom.

Preto sa stáva, že niektorú časť Písma máme radšej, inú ani neotvárame, a ak na nás niekde vyskočí obviňujúci veršík, ktorý zasiahne naše svedomie, rýchlo hľadáme iné verše, ktoré by ho popreli, ospravedlnili nás, alebo, a to je častejšie, strčíme ho do posledného šuflíka v pamäti, a budeme sa tejto pasáži vyhýbať, ako sa len dá.

Prakticky tým meníme obsah lieku, ktorý má udržiavať naše srdce čisté, vo vzťahu k Bohu otvorené, plné milosti, lásky, ale aj spravodlivej sebakritiky vo svetle pravdy, ktorá nie je ničím iným ako účinnou látkou, stimulom k náprave.

Všetci sme chorí a nemusíme sa za to hanbiť. Veď sám Pán Ježiš povedal, že prišiel liečiť chorých, teda nás, zdraví nepotrebujú lekára. Ani nemôžu potrebovať, na tejto zemi ani žiaden zdravý v tomto smere nikdy nebol a ani nie je. Jediný zdravý bol lekár, ktorý nám dal možnosť uzdravenia, berme teda jeho liek každý deň.

ŠÚKL vidím v prenesenom význame ako náš zbor, ktorý má povinnosť strážiť nemennosť zloženia lieku na večný život a aj jeho dostupnosť v každom čase. Modlime sa jedni za druhých, aby sme spoločne obstáli a ustrážili jeho večný účinok. Modlime sa za múdrosť, vedenie Duchom svätým, aby naše srdcia vždy dostávali to, čo ich udrží zdravé, Božie.

V časti »Z domácej dielne«nájdete:

 

Čím je pre skutočne veriaceho Biblia a prečo je tomu tak.

Rozsiahlejší článok o tom, kde sa nachádzajú tí, ktorí už nie sú medzi nami a čo všetko je pred nás kladené na ceste k večnosti.

Pomerne jednoduchý prehľad dejín kresťanstva v Európe a na blízkom východe.

Zamyslenie sa nad apokryfmi, nad tým čo pre nás v dnešnej dobe znamená desať Božích prikázaní, ako je to s incestným vzťahom dnes a ako to bolo na počiatku.

Čo je to dedičný hriech, ako vznikal NZ, čo to o celibáte, o dnes tak propagovaných duchovných cvičeniach, čo znamená krst a sviatok v živote veriaceho, ako je to skutočne so súrodencami Pána Ježiša a prečo si je každý skutočne veriaci istý spásou a večným životom.