Hľadaj na týchto stránkach


 

Autorovo svedectvo.

 



Bol som vychovávaný v “katolíckej“ rodine, dnes by som ju nazval bežná rodina, ktorá sa hlási ku kresťanom, Kristovi. Raz za čas do kostola, raz do roka na polnočnú, večer „anjeličku môj strážničku“, na pohreboch stokrát „zdravas“ a pod.. A to je všetko.Takto si väčšina predstavuje život viery, život formálneho "kresťana". Vždy som vedel, že niečo, nejaký Boh, sila, existuje. Keďže som ho ako mladý človek nepotreboval, lebo som veril, že Boh je iba dobrý a nemôže ublížiť, žil som spokojným životom, tak ako ostatní. V 25-ťke som pomýšľal na ženbu, deti, rodinu. Mal som a mám milujúcu ženu, krásnych synov; prvý bol kvôli zvyklostiam krstený v Modrom kostolíku v Ba. Druhý už nie. Videl som v tom iba divadlo a Boha ako osobného Spasiteľa nepotrebujem. Veď mám všetko, čo len chcem, som v podstate úspešný, som zabezpečený, som zdravý, a hlavne som dobrý človek!


Žijem tak ako všetci okolo mňa. Nemám problém s neverou, veď sme tolerantní, nie? Nemám problém s krádežami, veď tú ceruzku som poctivo nafasoval, nemám problém s kšeftami, veď šikovným patrí svet, nie? Všetko som ospravedlňoval tým, že aj iní tak žijú. Stále Boha nepotrebujem, vek 37.


Zrazu prichádzajú problémy. Moja pýcha, že všetko zvládnem, aký som dobrý, keď sa správam tak ako ostatní, zapríčiňuje pád. (Nie okamžitý, ale postupný) Pád, ktorý chápem až dnes. Rozhodol som sa opäť dokázať sebe a okoliu, že JA som ten, ktorý nie je na vine, a všetko sa vráti do starých koľají. Odišiel som od rodiny, detí. Vyše pol roka som žil s inou. Problém spel ku svojmu „koncu“ "Rozvod" .... Moja žena, ktorá sa pred tým zaoberala tarotami, výkladmi snov, numerológiou a pod. brakom, našla Boha. Boha Biblie. Úprimne povedané, myslel som, že sa zbláznila, dala sa k jehovistom, či do inej sekty, mal som z toho chaos. Po jej obrátení a odovzdaní všetkých starostí Bohu, po odpustení mne (o čom som nemal ani šajnu), som sa vrátil k rodine. Zbytočne by ste sa ma pýtali prečo. Sám to neviem. Vek 38. Stále Boha nepotrebujem. Veď som krstený. Po mojom návrate sa začali diať veci, ktoré som nechápal. Našiel som prácu, chcel som pokračovať v prístupe k nej ako doteraz, bum a o mesiac som ju nemal. Znova som našiel prácu, už som si dával pozor, ale predsa som svoju hrdosť nedokázal potlačiť, zas som ju stratil. V tom čase, som nechápal pokoj a odpustenie zo strany mojej ženy. Hovorila mi o Kristovi, hovorila mi o pokáni, hovorila všetko, čo píše Písmo. Moja odpoveď bola, ešte nie, teraz na to nemám čas, však keď bude Boh chcieť,..... Boh chcel.


Po roku som skončil v nemocnici, po dvoch dňoch, kedy som bol schopný vnímať svet okolo, som na lôžku dostal všetky vtedy dostupné komentáre k Biblii, i Bibliu samotnú. Tam už čas bol. Mal som možnosť a čas spoznávať Slovo Božie tak, ako som to sľuboval. Bol som síce na lôžku, ale občas som sa mohol pohybovať po chodbe spôsobom polomŕtveho slimáka, ťahajúceho za sebou stojan s hadicami, (niektoré končiace v žalúdku cestou cez nos, bŕŕŕŕ), a v tom čase prišlo k tomu, čomu hovorím "moment" obrátenia sa (potvrdenie toho, že Pán Ježiš je skutočný, že sa mi dal poznať), a čo Pán Ježíš nazýva znovunarodenie. Jan 3:3-23.


Raz večer sa blížila vizita... bol som zmierený s tým, že podľa rozhodnutia lekárov sa ešte zopár dní vyspím pod oblbujúcimi chemikáliami, ktoré mi sestričky promptne dodávali do môjho skleneného zásobníka, tróniaceho v závese nad mojou hlavou, a s nepríjemnými plastovými potrubiami, ktoré odvádzali moje vnútorné sekréty do plastových sáčkov, ktoré som mal podobne ako vojak zásobníky na vlastnom tele....


V tom čase som teoreticky poznal, o čom je viera, kto je (asi je) Kristus, a i keď som uznával jeho moc.... stále som sa domnieval, že Boh koná akosi plošne, každý z nás je kolieskom v jeho stroji, ktorý plní svoju funkciu, a ak ju náhodou neplní, jednoducho sa poláme a ide do šrotu ... Proste, princíp: jednotlivec sem, jednotlivec tam, ide predsa o cirkev ako takú ... vieru ako takú, a slová o tom, že pozná každé naše túžby, súženia, prosby, starosti... sa vzťahujú vlastne na všetkých a iba ku prospechu všetkých ... Pri tomto poznaní, po rozhovore s manželkou, ktorá ma denne navštevovala, po rozhovore o Písme, ktoré bolo už i u mňa na prvom mieste, som poprosil (spontánne) Boha presne takým spôsobom ako to Písmo a Boh vyžaduje.......


Pane, viem že si, že si skutočný, že si Boh, že si za mňa zomrel, aby som i ja mohol mať večný život v Tvojej prítomnosti. Viem že som hriešny a ponúknuť Ti nemám čo, okrem svojej viery v dostatočnosť toho, čo mi oznamuješ a v Teba. Touto svojou vierou Ti chcem povedať, že verím všetkému, čo si urobil, ako ma miluješ, verím Tvojmu Slovu, verím, v Tvoju všemohúcnosť, lásku, milosť, ospravedlnenie, spasiteľný čin na Golgote a chcem byť Tvoj. Chcem aby si môj život ďalej riadil Ty, ak sa rozhodneš, že už tu nemám čo robiť, verím, že budem hneď pri Tebe, ak sa rozhodneš, že mám byť takým či onakým, beriem... tak ako si Ty bol poslušný svojmu Otcovi, chcem byť poslušný i ja Tebe, tak nech sa deje Tvoja vôľa, vôľa Božia.


Približne po takejto modlitbe, prichádza vizita .... nemožné sa stáva skutočnosťou ... hadice miznú, potrubie sa stráca ... intravenózne podávané lieky sa menia na tabletky prijímané orálne .... To trvalo sakumprásk desať minút ...


Ostalo iba povedať ĎAKUJEM, verím, že si, a ďakujem, že si mi to potvrdil ... plakal som ako štvorročný chlapec, ktorý prišiel o futbalovú loptu ... alebo ako dospelý, ktorý niečo nájde, ktorému sa niečo splní, napr. nájde vlastné dieťa, ktoré pokladal za mŕtve ... plakal som od šťastia, od pocitu Božej prítomnosti ... už nebola cirkev an-block, už nebolo voľačo ... prišla chvíľa, kedy som sa vierou znovuzrodil, kedy som vierou priznal a uvedomil som si ... chvíľa, kedy na moje slová prišla odpoveď ... chvíľa, ktorá vyjadruje princíp, že je Boh a jednotlivec, niet medzi nimi žiaden sprostredkovateľ, že tak ako som teraz s Ním osobne, tak to už zostane do chvíľe, kým nebudem povolaný, aby som zložil účty zo svojho života. Kto to zažil, pochopí ... volal som manželke, plakal som i do telefónu, pred ostatnými pacientmi ... to sa nedá opísať... kto to nezažil, nepochopí ... celý svet mi bol ukradnutý ... Bol som iba ja a Boh.




A aká bola moja cesta ďalej?


Keď som sa vrátil domov, Bibliu a slovo Božie som hltal ... a nielen to, všetko dostupné ohľadom viery, i o RKC ako prvotnej známosti o Bohu som podroboval skúmaniu v duchu Písiem ... začal som budovať knižnicu, začal som ľuďom hovoriť o Kristovi a NZ ..., nosil som Písmo zo sebou všade a každému som chcel povedať jeho pravdu, aby i on bol taký šťastný ako ja. Na jednej strane som stratil väčšinu "priateľov", na druhej sa mi rodina dala do poriadku ... našiel som nových bratov a sestry. Dal som sa následne a v duchu Písma s Duchom Svätým pred bratmi pokrstiť, bolo to na jazere v Senci, biblický krst ponorením ...


Od toho času som sa stýkal s veriacimi rôznych náboženstiev, hádam najviac s katolíkmi a luteránmi. V momente, keď som spomenul Božie Slovo, jednoduchý spôsob spásy, Krista, takmer všetci odmietajú. Takto to nie je, takto to nemôže byť, spása a zadarmo (???) veď načo by potom boli omše, prijímanie, krstenie detí, spoveďe, dobrota človeka, všetci tí svätí, Mária, ruženec, očistec atakďalej ... Uvedomil som si ten nebezpečný zvod satana, omyl do ktorého dostal ľudí využijúc pritom Písmo. Ľudia chcú ceremónie, krsty, birmovky, pozdvihovanie sviatostí, krásne rúcha, pôsobivú hudbu, vzletné slová. Nechcú si o tom sami prečítať, porovnať. Jednoducho sa im ľúbi to, čo voľakedy pohanom. Obrady, obetovanie. Nedokážu prijať niečo zadarmo, potrebujú vlastnú snahu, účasť s vlastným pričinením prísť k Bohu, s okázalosťami, potom sú ochotní prijať symbolicky Krista. Ako symbol lásky, porozumenia, cesty. Nie ako Boha, ale ako symbol. To isté pre nich znamená Slovo Božie. Symbol, etický a morálny kódex.


Pre mňa je slovo Božie, Písmo, Biblia osobným listom Boha každému človeku. Ten, kto tento list dostane do rúk a potom zavrhne, popr. vyberie si z neho iba to čo sa mu hodí, raz bude musieť vysvetliť samotnému Bohu svoj postoj. To som nevymyslel ja, to Píše Písmo. Všetky slovníky (biblické), všetka literatúra týkajúca sa Písiem, ktorá si na prvé miesto kladie Bibliu "an block" tvrdí, že ten, kto prijíma učenie bez toho, aby si overil Jeho pravdivosť je z 80% na zlej ceste.


Veríš lekárovi, ktorý ti predpíše liek, veríš kňazovi, ktorý Ti hovorí o láske, veríš, že vlak prijde na čas, veríš, že zajtra bude snežiť. Ak Ti ale Boh napíše recept na večný život tomu už bezvýhradne neveríš, prečo? Skús zobrať Bibliu ako recept. Recept, ktorý obsahuje x ingrediencií. Ak jednu zmeníš, vynecháš, neakceptuješ, liek nezaberie a Ty zomrieš. Ak ich berieš v celku komplet, máš večný život.


Dlho som si namýšľal, že sa poznám ... po obrátení sa k Bohu, som sa uvidel v pravom obraze ... zlý, hriešny, podvodník a klamár, zlodej a skazený človek s pokriveným charakterom. Pozor! Takto ma vidí Boh ... a podobne každého z Vás ..., píše o tom v Písme. Aj ja som si myslel, že patrím medzi dobrých, neubližujúcich, s láskou v srdci.


Čítam Bibliu a tu zrazu ... ale sa tamten zle zachoval, hm ... On? Veď to je môj obraz ... moje skutky ... motívy ..., všetko začalo do seba zapadať a vybaľovať sa v pravom svetle ..., bolo mi zo seba zle a občas je mi ešte aj dnes. Pochopil som, že sám sa nikdy neočistím, nie je čím, nie je ako. Jedine Pán Ježiš to môže učiniť a učinil pre všetkých, ktorí mu tento svoj stav v pokáni vyznajú ..., inej cesty niet.


Masírovať a hladkať si vlastné svedomie, utešovanie sa Božou láskou a tým, že ja som predsa dobrý ... je cesta, ktorú ponúkajú viaceré smery náboženstva, no nie Boh Biblie. Nie Boh, ktorý svoj pôvod dokázal vstaním z mŕtvych, porazením satana a smrti. Hľadať Boha v sebe samom, hľadať v sebe dobro, nového človeka s lepšími vlastnosťami je taký klam a podvod, že až.




Viac o tom v ďalších úvahách a zamysleniach.