V tejto časti uverejňujem Vaše články, úvahy a zamyslenia. V prípade záujmu z Vašej strany mať tu svoj vlastný článok, kontaktujte ma mailom v "Kontaktoch"

Hospodin dokončil svoje dielo za šesť dní. Siedmy odpočíval a posvätil tento deň aby mohol byť v spojení so svojím stvorením. V tento deň máme byť v úzkom kontakte s našim Stvoriteľom a rovnako aj my si máme oddýchnuť od práce a venovať všetok svoj čas Bohu, pretože hlavne na to je tento deň určení.

Podľa obehu Zeme okolo slnka časovo určujeme - roky, podľa mesiaca - mesiace a striedaním dňa a noci určujeme - dni. Ale týždenný cyklus vyzerá akoby nemal žiadne opodstatnenie. Avšak má. Pôvod týždňa je biblický. Šesť dní budeš pracovať a robiť všetku prácu a siedmy deň budeš odpočívať, je to deň odpočinku. Striedanie šiestich dní práce s jedným dňom odpočinku dokonale zodpovedá ľudskej fyziológii a je nevyhnutné na upokojenie nášho organizmu. Od stvorenia sveta je v nás tento cyklus zabudovaní. Už za čias Babylonu mali ľudia tento sedem dňový týždenný cyklus. Ako je to možné ? Rovnako ako Božie zákony sú zapísané do našich sŕdc a myslí (Heb. 10, 16), tak aj týždenný cyklus bol zapísaní do nás od počiatku. Dokonca aj v našich slovenských názvoch dní to môžeme vidieť že sobota bola siedmym dňom, pokým sa oficiálne v 4.storočí rímskym cisárom Konštantínom Veľkým nepresunul tento deň na nedeľu (Viac o tom nižšie..). Takže počítajme: 1. Nedeľa, 2. Pondelok, 3.Utorok, 4. Streda (ako stred tohto týždenného cyklu), 5. Štvrtok, 6. Piatok, 7. Sobota.

Hospodin nám prikázal dodržiavať tento deň a zdôrazňuje ho v Desatore.

Originál hebrejské slovo v týchto veršoch je: jóm haššabbát - sobotný deň. Rovnako ako v celom vesmíre fungujú rôzne zákonitosti - aby bol v dokonalej harmónii, tak aj Božie stvorenia musia dodržiavať Stvoriteľove zákony, ktoré pre nás ustanovil. Máme slobodu voľby či ich budeme dodržiavať alebo nie. Následky rozhodnutia však musíme znášať. Predstavte si keby vo vesmíre prestane fungovať nejaký zákon. Celý vesmír by skolaboval v chaose a bol by zničený. To isté sa dnes deje s našou Zemou. Mnohí tvrdia, že s príchodom Krista sa zrušilo toto štvrté prikázanie a už neplatí. Avšak Božie prikázania sú večné a nikde v Novej Zmluve nie je napísané, že by prišiel zrušiť toto prikázanie. Ale Pán Ježiš jasne hovorí, že neprišiel Zákon zrušiť ale naplniť (Matúš 5, 17-19).

Desatoro bolo napísané Božím prstom na dve kamenné tabule, ktoré niesol Mojžiš. Prvá tabuľa hovorí o prikázaniach, ktoré máme plniť z lásky k Bohu a to vrátane štvrtého - o sobote. Druhá tabuľa nesie prikázania ako: nezabiješ, nepokradneš,.. ktoré plníme z lásky k ľuďom. Pán Ježiš tieto Božie prikázania zhrnul takto: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého." (Marek 12, 30-31).

Mojžišove knihy stále pripomínajú dodržiavať sobotu, dokonca ešte aj pred Desatorom, keď padala na púšti manna (Ex. 16, 23-29), (Ex. 31, 12-17; Ex. 35, 2; Lev. 19, 3,30; Lev. 23 ,3;...) Po tom ako Mojžiš tieto prvé dve tabule rozbil znova dostal od Hospodina tieto isté Božie zákony, ktoré boli obohatené (Deu. 5, 1-21).

Kamenné tabule s večnými Božími zákonmi boli umiestnené do Archy zmluvy vo svätyni. Táto pozemská svätyňa bola vybudovaná na obraz tej nebeskej (Hebr. 8,5). Bola to replika nebeskej svätyni, v ktorej sa stal veľkňazom Ježiš Kristus. On za nás raz a navždy spravil obeť a stal sa našim prostredníkom medzi Bohom a nami. Oslobodil nás od pozemských veľkňazov a krvavých obiet. Avšak nie od Božieho zákona, ktorý je večný (List Hebr. 9.kapitola). Spasení sme skrze vieru v Ježiša Krista, nie skrze zákon. To je určené hlavne Židom, ktorí neprijali Krista do svojho srdca ale dodržiavali zákony Starej zmluvy. To však neruší tento Boží zákon - Desatoro. Podľa neho budeme súdení. Sú to večné prikázania na základe ktorých nás Boh bude spravodlivo súdiť. "Veď ako je telo mŕtve bez ducha, tak je i viera mŕtva bez skutkov." (Jakub 2, 26)

Kristus nás oslobodil od ľudského zákona tela a hriechu, ale nie od Božieho zákona!

Ďalej o dodržiavaní soboty sa píše v prorockých knihách, ktoré sú určené najmä pre dnešnú dobu. Preto nemôžeme oddeliť Starú zmluvu od Novej - ako sme ich nazvali. Tu je zoznam pár veršov: Iz. 56, 1-2; Iz. 56, 6-7; Iz. 58, 11-14; Jer. 17, 21-22; Ezech. 20, 12; Ezech 20, 19-20;... a tak ďalej. Soboty neplatia len pre Izrael, ale pre všetkých kresťanov. My sme takisto jeho Božím ľudom a deťmi Abrahámovými - no nie skrze krv a telo, ale skrze našu vieru v Ježiša Krista.

A tu sa dostávame k dobe po narodení Krista. Ako je možné, že dnes ľudia po celom svete uctievajú nedeľu, alebo tvrdia, že sobotný odpočinok môže byť vlastne ktorýkoľvek deň?

Po tom, ako sa stalo kresťanstvo štátnym náboženstvom v 4.storočí a spojilo s pohanmi a so svetom, bola oficiálne sobota zmenená na prvý deň týždňa - nedeľu. Biblia nás upozorňuje na spolčovanie sa so svetom vo verši: "Cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvom proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha" (Jakub 4, 4) Rímsky cisár Konštantín Veľký, ktorí sa rozhodol zmeniť tento deň, bol oddaným uctievačom slnečného božstva. V tej dobe cisári uctievali boha slnka a ich slávnosťou bola nedeľa (anglicky Sunday - slnečný deň). "Kresťanom" sa stal tak, že v jednej vojenskej bitke sa mu zo slnka utvoril kríž a to pripísal Božiemu zázraku, pretože túto bitku vyhral. Takže spôsobil smrť x-ľuďom a to pripísal Božiemu zázraku ? A to sme v dobe po Kristovi. Tým sa rozhodol ako prvý rímsky cisár konvertovať na kresťanstvo, zastavil prenasledovanie a zabíjanie kresťanov a takisto presunul sobotný odpočinok na nedeľu. Pokračoval vo svojich pohanských tradíciách, a krst mal až na smrteľnej posteli.

Ďalej dnes mnohí ľudia tvrdia, že dodržujú nedeľu, pretože Kristus v tento deň vstal z mŕtvych. Oslavujú jeho vzatie do neba a vstanie z mŕtvych. V Biblii nikde nie je zmienka o tom, že by sme to mali konať. Takže je to NEBIBLICKÉ tvrdenie. Sám Ježiš nám dával príklad dodržiavania Božej soboty, ktorej je Pánom.

Rovnako ako dnes, tak aj vtedy bola veľkým sporom sobota. Hlavne aj preto bol Kristus odsúdení na smrť, pretože porušoval sobotu, no nie tú Božiu ale ľudskú. Zákoníci a farizeji spravili zo soboty bremeno, ktoré sami nedokázali uniesť. Zničili pravú podstatu soboty, ku ktorej pridali množstvo vymyslených ľudských nariadení a príkazov ako napríklad (zákaz napísania viac ako jedného písmena, zákaz klásť oheň,.. atď). Zo soboty sa stalo mučenícke bremeno a nie Božím odpočinkom a časom radosti. V knihe Mareka v 2. a 3. kapitole môžeme vidieť že Kristus porušoval tieto ľudské príkazy a vyzdvihol pravú podstatu soboty. Nikdy neriešil spor, či svätiť sobotu alebo nie, ale čo je dovolené robiť a čo nie. Preto sobota stále ostáva Božím dňom odpočinku až dodnes. Je to čas odpočinku, radosti, lásky, bohoslužby, uzdravovania a konania dobra.

Sobotu dodržujeme z lásky k Bohu. Preto je na nás ako bude prebiehať tento deň. Dôležité je si odpočinúť a byť v spojení s naším Stvoriteľom.

Ježiš sám dodržiaval sobotu. Chodil každú sobotu do synagóg učiť a konať bohoslužbu (Lk. 4, 16). A On je naším príkladom a vzorom. 6. kapitola Lukáša nám hovorí trocha o tomto spore: "Ježiš im povedal: Pýtam sa vás, je dovolené v sobotu robiť dobre, alebo zle ? Možno v sobotu zachrániť život, alebo ho zničiť ?" (Lk 6, 9) Kristus celý čas vyzdvihoval pravú podstatu soboty, a porušil ľudské nariadenia, ktoré boli pridané k Božiemu zákonu. Dokonca aj ženy, ktoré sprevádzali Ježiša dodržali sobotu - a to už bolo po jeho ukrižovaní: "Potom sa vrátili a pripravili voňavé oleje a masti. Ale v sobotu podľa príkazu zachovali pokoj." (Lk. 23, 56)

Teraz prichádzame k obdobiu po Ježišovom ukrižovaní a po vyliati Ducha Svätého v čase Letníc. Pavol - služobník Ježiša Krista, takisto dodržiaval naďalej sobotu (Skutky 18, 4). A tu je verš na základe, ktorého sa mnohí oháňajú nedeľou: "Keď sme sa prvý deň po sobote zišli na lámaní chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať." (Skutky 20, 7) Málo kto tento verš dopovie celý ! Zišli sa preto v prvý deň týždňa - v nedeľu, lebo na druhý deň chcel odcestovať preč. A keď sme už pri tom, prví kresťania sa vlastne schádzali každý deň po domoch na lámaní chleba (Skutky 2, 41-47). Božie slovo nás jasne upozorňuje:

V Biblii sa rovnako píše v liste Kolosanom 2, 16, že nemáme súdiť za soboty. Áno je to pravda. Nie každý, kto dodržiava sobotu je pred Bohom spravodlivý. Sú ľudia, ktorí dodržujú soboty - napr. Židia, ale neprijali Krista ako živú obeť. Alebo rôzne kresťanské denominácie, ktoré sobotu dodržujú, ale mnohé iné biblické pravdy popierajú. To však nemení nič na tom, že by sobota mala byť iným dňom:

Pri Božom súde sa otvorí jeho archa zmluvy, v ktorej je Boží Zákon: