Hľadaj na týchto stránkach

K stiahnutiu

 

„Mami, prečo hovoríš, že babka išla do neba, keď ste
ju dali do jamy na cintoríne?“


Stiahnite si odpoveď vo formáte pdf

 

Z DOMÁCEJ DIELNE

 

Dedičný hriech, hriešna prirodzenosť človeka.

 

Človek si o sebe v 99% myslí, že je dobrý, neskazený a v podstate proti nemu Boh nemôže nič mať. Pozrime sa teraz na to, ako nás v skutočnosti vidí Boh a prečo tomu tak je.


Objektívne treba priznať, že hriech tu bol aj pred Adamom. Smrť a skaza boli v živočíšnej a rastlinnej ríši od nepamäti, od stvorenia. Porov. Gen 3 a Jan 8:44; 2Pet 2:4; 1Jan 3:8; Ju 6. V našom prípade ide o posúdenie, či hriech, ktorý spáchal Adam sa vzťahuje na všetkých ľudí a či ho môžeme definovať ako „dedičný hriech“.


Ilustračné foto - Robo Čulka

Satan, pokušiteľ, v preklade protivník /samozrejme Boha/ hriech nielen spáchal a pácha, ale aj k nemu navádza. Pôvodom zla vo vesmíre sa Písmo priamo nezaoberá. Hovorí však o hriechu a jeho pôvode v ľudskom živote. Jak 1:13-15. Pozrime sa na Evu, ktorá sa rozhodla pre to, čo sa jej zdalo výhodnejšie a príjemnejšie. Postavila svoju vôľu nad vôľu Boha. Čo viac, dala ovocie i Adamovi. Tým pádom prešiel hriech na všetkých Adamových potomkov, pretože nie žena je prenášačom dedičného hriechu, ale muž. Iba tak je možné, že dedičným hriechom nebol zasiahnutý Pán Ježiš Kristus, lebo muž pri jeho splodení absentoval, nahradilo ho splodenie Duchom. Okrem tejto jedinej výnimky dedičný hriech zasiahol každého človeka, ktorý sa narodil na tejto zemi a ešte sa aj narodí. Potvrdzuje to i Písmo Sväté.

 

Pavel v Rim 3:10.12 cituje aj žalmistu /14:1/, ktorý prehlasuje, že niet spravodlivého ani jedného. Logicky sa hneď natíska otázka: „kedy sa človek stáva hriešnikom, hriešnym“? Dá sa v živote človeka definovať tento bod, zlom, z časového hľadiska, alebo je správnejšie predpokladať, že človek sa hriešny už narodí. Podobne sa táto otázka dá použiť aj v prípade Rim 3:23 a na iné verše.


Pozrime sa bežný príklad z nášho života. Sedíš so svojou dcérkou na pieskovisku, malá si robí bábovky .... slniečko svieti, idylka. Tu sa odkiaľsi pribatolí malý capart, blonďavé vlásky, samá kučera, krásna tvárička, už len krídla a je z neho ideálny anjelik z kostola... Zoberie lopatičku a rozhádže rozbije všetky bábovičky Tvojej dcérky, na koniec na ňu začne hádzať piesok. Kto ho naviedol? Výchovou to nemôže byť, na to je ešte skoro. Prečo to urobil. Má to v sebe.... tak ako každý, je to zlo, hriech... V ňom sa rodíme, ovláda naše srdcia, povedomie. Kto si to neuvedomuje, klame sám seba.


Biblia na viacerých miestach hovorí o tom, že človek nedokáže byť dobrý, hovorí že aj jeho srdce je skazené a je tomu tak od mladosti, od narodenia, od počatia. Žalm 51:7, 58:4, Kazateľ 9:3; 7:20; Jer 17:9; 2Kron 6:36; 1Kráľ 8:46.

Keď sa Boh pozrel na človeka, videl iba zlo a prestúpenia Gen 6:5; 8:21. Zlo a hriech vládnu nad človekom od Adama, ako si ukážeme ďalej... V Rim 4:25 sa dočítame o tom, že Ježiš Kristus bol vydaný za naše hriechy a vstal pre naše ospravedlnenie. Z toho vyvodzujeme, že každý toto ospravedlnenie potrebuje, lebo každý zhrešil!

 

Ak by bol čo len jediný človek na zemi, ktorý by ospravedlnenie nepotreboval, Jeho smrť by bola zbytočná a slová v Biblii o „všetkých“ by boli lož a Boh klamár!

 

Platil by okamžite precedens, že ak je možné, aby jeden človek bol bezhriešny, resp. nepokazil by sa, musí to dokázať každý kto chce. Okamžite tým padá ospravedlnenie z viery a platilo by ospravedlnenie skrze skutky.
Kristus netrpel na kríži za dobrých chlapčekov a dievčatká, za dobrých oteckov a mamičky, trpel, zomrel, zaplatil za skazeného hriešneho človeka, ktorým som ja, ty, on, ona... jednoducho my všetci.

 

Pozrime ďalej, do piatej kapitoly Rimanom, verše 12-19. Tu sa jasne hovorí, že skrze jedného človeka a tým je Adam, vošiel hriech a smrť na VŠETKÝCH ľudí, pretože všetci zhrešili. Tak kedy zhrešili? Po narodení? V desiatich rokoch? Osemnástich? Nie, v hriechu sme boli počatí, v hriechu a neprávosti.

Žalmy 51:7 Hľa, v neprávosti som splodený, a v hriechu ma počala moja matka.
Žalmy 58:4 Bezbožníci sa uchýlili na cestu neprávosti hneď od života matky; blúdia hneď od narodenia tí, ktorí hovoria lož.

V Rimanoch Pavel hovorí o prvom hriechu Adama, nie o druhom, piatom, dvadsiatom... a práve tento hriech, prestúpenie, smrť, vošla na celé ľudské pokolenie. Boh prehlásil ľudský rod „pod mocou hriechu“, Gen 3 kapitola, tým pádom sme hriešnikmi príslušnosťou k Adamovi. Adam bol nesmrteľný, pokiaľ nezhrešil.


Dedičný hriech, pád človeka, smrť vošla do jeho života a automaticky na všetkých jeho potomkov. Toto Božie rozhodnutie platí pre všetkých a vzťahuje sa na všetkých bez výnimky. Keď sa pozrieme na malé dieťa, ktoré nič nespáchalo, ani nemohlo, a predsa zomrelo, vidíme v tom jasne odsúdenie hriechu.


Boh ale nestvoril človeka, aby zomieral, stvoril ho pre večný život s Ním. Človek sklamal. Vo svojej spravodlivosti musel Boh odsúdiť hriech, pád človeka. Porazením satana na kríži Golgoty hriech nezmizol, nezmizla ani smrť. Duchovná či fyzická, je tu stále a bude tu až do konca. To je tá vec, ktorú sme zdedili a dedíme po Adamovi – dedičný hriech, zlo a jeho dôsledok, smrť. Ak sa pozrieme do Rim 5:12-21, vidíme, že Adamov hriech ponoril ľudstvo do hriechu. Keď Boh vydal zákon, pridal k nemu rituál zvieracích obetí ako predobraz obete Pána Krista. Tým dal ľudstvu možnosť zbaviť sa viny, NIE VŠAK HRIEŠNEJ PRIRODZENOSTI, dedičného hriechu.


Nechcem tu rozoberať, či Adamov hriech v tom čase bol vykonaný pod zákonom, v stave uvedomovania si a poznania pravidiel od Boha daných do sŕdc ľudí. Zaoberám sa iba myšlienkou, či je toto prvé prestúpenie dedičné a aký dopad to má aj na dnešného človeka.


Záver ktorý môžeme urobiť podľa listu Rimanom jednoznačne hovorí o dedičnom hriechu pod ktorý spadá každý človek. List Rimanom sa netýkal iba židov, ale možno povedať, že v prvom rade pohanov. Jeho hlavnou témou je Božia spravodlivosť a príčiny, dôsledky, ktoré zasluhujú odsúdenie, i cestu, ktorú Boh našiel vo svojej nekonečnej spravodlivosti a Milosti, z hľadiska zasľúbení, ktoré dal židovskému národu a pohanom. Verše 3:21-26; 4:1-25; 5:1-21 o tom jasne hovoria.


Treba si uvedomiť, že Boh jedná autoritatívne a nikto nemá právo spochybňovať Jeho rozhodnutia 9:1-29. Do spásy zahrnul aj pohanov 11:7-12. Toto učenie by nemalo zmysel, ak by čo len jediný človek na svete bol spravodlivý, bez hriechu, či by to bol novorodenec alebo dospelák.


Ešte na koniec jeden skutočný paradox. Ak by sa deti rodili bez hriechu, mali by potom podľa Biblie byť automaticky v prípade smrti spasené. Ak by to bola pravda, bolo by najlepšie hneď po narodení dieťaťu vykrútiť krk, aby sa dostalo do Božej prítomnosti a tým ho spasiť. Aj z tohoto dôvodu, nemôže byť pravda, že hriech prichádza až v neskoršom veku. Musí existovať hriech už pri splodení, presne tak, ako to píše žalmista...

Žalmy 51:7 Hľa, v neprávosti som splodený, a v hriechu ma počala moja matka.
Žalmy 58:4 Bezbožníci sa uchýlili na cestu neprávosti hneď od života matky; blúdia hneď od narodenia tí, ktorí hovoria lož.

 


 

Dátum poslednej úpravy 12.07.2005