Hádam niet na svete človeka, ktorý by nepočul o potope, o biblickom príbehu záchrany Noeho, jeho rodiny a zvierat sveta. Nie všetci ho považujú za skutočný. Príbeh sa prezentuje ako „legenda“, „povesť“ i „bájka“. Je to i vďaka tomu, že v iných kultúrach majú postavy iné mená, podobne ako vrch, kde napokon Noemova Archa zakotvila. Obsahy ich príbehov sa však od pôvodného v knihe Genesis líšia len veľmi málo. Pre každého kresťana je však potopa a správa o nej nemenným faktom, ktorého spochybnenie by napokon viedlo i k spochybneniu celého obsahu knihy Genesis, základu viery a prvej správy o Bohu a Jeho diele.

Najčastejšími argumentmi z radov neveriacich a žiaľ i niektorých skupín veriacich, bývajú výhrady voči technickému prevedeniu potopy (výška vodného stĺpca, množstvo vody „len“ za 40 dní, ústup vôd), technickému skonštruovaniu Archy (množstvo dreva, použitie či nepoužitie železných súčiastok, rozmery Archy), výhrady voči množstvu zvierat (počet druhov, ktoré museli byť na Arche, problém zo stravou, exkrementami, nedostatok času na zhromaždenie všetkých druhov v Arche). V neposlednom rade výhrady voči zásahu Boha, ktorý ako spravodlivo trestajúci zahubí všetko ľudstvo, čo v očiach humanisticky zmýšľajúcich veriacich stavia Stvoriteľa do role svojvoľného diktátora a búra tým ich predstavy o všetko odpúšťajúcom milosrdnom Bohu. V krátkosti sa pozrime na jednotlivé výhrady a zamyslime sa nad nadčasovosťou biblickej správy o potope.

Voda pokrýva 75% zeme. Okrem toho sa nachádza v plynnom i tuhom skupenstve a nemalé množstvo vody nájdeme v organizmoch či už živočíšneho alebo rastlinného pôvodu, ďalej v pôde (vlhkosť) a pod zemou (podzemné vody). Celkovo je vody na svete oveľa viac ako tej viditeľnej. Jej množstvo je od počiatku stvorenia sveta konštantné ( neberiem do úvahy straty vody v dôsledku chem. reakcií v modernom priemysle, pri sopečnej aktivite), mení sa len jej skupenstvo a miesto kde sa nachádza.

Vodný stĺpec v čase potopy vôbec nemusel dosahovať výšku 8 km na to, aby pokryl aj dnes najvyšší vrchol zeme. Dr. J. Baumgardner ¹ , vytvoril model sveta pred potopou a v 3D priestore sledoval pohyb tektonických dosiek. Použil jak kompaktnú pevninu, tak kompaktné more, čo prakticky znamená, že k vytvoreniu kontinentov ako ich poznáme dnes, prišlo až v čase priebehu potopy. Podľa neho, existovalo po Stvorení kompaktné morské dno o vysokej hustote, ktoré postupne klesalo do mäkšieho a redšieho zemského plášťa pod sebou. Tento proces sa zrýchľoval a trenie i teplo v blízkosti plášťa zeme malo za následok termálnu nestabilitu. Žeravý (tekutý, magma) materiál plášťa je pohybom tektonických dosiek vytlačovaný nahor a vyvoláva vyparovanie značného množstva vody, ktorá v atmosfére kondenzuje a spôsobuje celoplanetárny dážď. Zhromažďujúca sa voda padajúca zhora začala svojou váhou (hmotnosťou) pôsobiť na povrch zeme a pohyb tektonických dosiek pokračuje. Už aj tak nehlboké morské dno sa (sopečnou činnosťou a podsúvaním tekt. dosiek) dostáva do polohy o cca dva km smerom hore, čo vyvolá celoplošný masívny postup vôd na planéte. Presun tak obrovského množstva vody a pohyby tektonických dosiek majú v konečnom dôsledku na svedomí nielen odtrhnutie kontinentov, ale i vznik horstiev a pohorí, usadenín, pochovanie množstva biologického materiálu, ktorý môžeme dodnes nachádzať ako fosílie po celom svete, nevynímajúc vrcholky hôr a ľadom pokryté póly. V priebehu potopy oceánske dno (po ochladení sa) opäť „sadá“ a umožňuje tak nesmiernemu množstvu vody odtiecť z už vyššie položenej pevniny. Rýchlosť odtekania a erózie dobre vidieť na veľkých kaňonoch v Amerike a Austrálii.

Námietky sa vzťahujú k ojedinelosti stavby a dostupnosti materiálu. Pravdou je, že od tej doby, (až po 20 storočie) nikto nikdy plavidlo takých rozmerov nebol schopný postaviť. Uvedomme si však, že v prípade Noeho nešlo o postavenie lode, ktorá by mala niekam plávať, ktorá by potrebovala pohon, ktorá by potrebovala navigáciu. O toto všetko sa postaral Boh! Čo viac, Boh určil rozmery korábu a keď sa dnešní lodiari a inžinieri pozrú na tieto údaje, musia priznať, že plavidlo bolo ideálne funkčné, ideálne navrhnuté na splnenie úlohy, pre ktoré bolo vystavané. Námietky voči času a dostupnosti materiálu sú taktiež irelevantné (od veci, zavádzajúce). Podľa Genesis 6:3, poskytol Boh Noemu na stavbu 120! rokov. Uznajme, že za tento čas postaviť koráb z dreva, priebežne konzervovaný smolou, je nielen možné ale dokonca nanajvýš vierohodné!

Ďalším kvázi argumentom v rukách evolucionistov a propagátorov, ktorými podporujú teóriu o miestnej lokálnej potope, je zachránenie zvierat, ktoré sa (podľa nich) v plnom počte nemohlo do Archy zmestiť. Riešenie spočíva v rozdielnom chápaní výrazov " trieda" "živočíšny druh" a "živočíšny rod" v taxonómii ² živočíchov.

Boh stvoril množstvo rôznych typov (tried, druhov) zvierat, ktoré môžu mať iba určité množstvo variácií. Potomkovia každého takéhoto typu (okrem človeka) môžu byť dnes zastúpení širšou skupinou, než tým čo nazývame "druhom" "triedou" (typom). Vo veľa prípadoch títo "poddruhovia" pochádzajú z konkrétneho pôvodného (typu) druhu, spadajúceho do skupiny, ktorú dnes moderní taxonomisti (biológovia, ktorí zaradujú živé tvory) označujú "rod" (genus, v plurále genera) alebo trieda. Jedna z bežných definícií označuje "druhom" skupinu organizmov, ktoré sa spolu krížia, plodia potomstvo a nepária sa s inými druhmi. Neexistuje však dôkaz, ktorý by potvrdzoval, s kým sa páriť v skupine môžu a s kým nie. V skutočnosti sú známe prípady kríženia nielen medzi takzvanými druhmi, ale i medzi rodmi, takže živočíšny typ môže v niektorých prípadoch zahŕňať celú čeľaď, triedu. Ak stotožníme "typ" (resp. druh) s "rodom", opäť je to v zhode s Písmom, ktoré hovorí o druhu i v prípade, kedy to Izraelci mohli ľahko rozlíšiť a ani nemuseli skúšať, či sa im zvieratá medzi sebou spária alebo nie.

Kone, zebry a somáre sú potomkovia jedného typu (triedy), vzhľadom k tomu, že sa mohli medzi sebou krížiť. Psy, vlci, kojoty a šakaly pochádzajú z typu (triedy) podobnému psovi. Všetky rozdielne druhy domestikovaného dobytka sú potomkovia nedávno vyhynutého Tura divokého. Ďalej vieme, že tygri aj levy môžu plodiť krížencov, teda je vysoko pravdepodobné, že pochádzajú z jedného druhu (triedy).³

Potopa bola trestom za správanie sa ľudí a odklon od Boha. Dnešného človeka znepokojuje fakt, že Boh je v tomto prípade rozhodný a nekompromisný pri vynesení rozsudku. Nedokážu pochopiť prečo Boh zahladil celé ľudstvo, vrátane detí a starcov, starien. Ako to ide dokopy s tým ako Ho vykresľujú dnešné cirkvi? Dobrého, láskavého a odpúšťajúceho. Boha, ktorý napokon dá na človečenskú povahu, ktorá sa sama pred sebou a pred svojím svedomím neustále obhajuje. "Veď určite sa raz bude prihliadať na moju „dobrotu“, a ľútosť stačí prejaviť napr. až v očistci..." a tak sa akosi všetci napokon dostaneme do neba. Preto nemôže byť pravda skutočnosť potopy. Nemôže byť pravda, že práve tento milujúci Boh trestá trestom najvyšším, neodvolateľným a definitívnym!

Priatelia, je to pravda. Čím skôr si uvedomíme, že Boh je nielen Milostivý a Milujúci, ale aj nekonečne a dokonale Spravodlivý, že všetko drží pevne vo svojich rukách od čias Stvorenia, že bez Jeho vôle sa ani lístoček nepohne, že On jediný má Právo i Moc (!), tým skôr pochopíme, že trest nad skazeným, prehnitým a hriešnym ľudstvom bol nanajvýš spravodlivý a jediným možným vtedajším ⁴ riešením situácie na zemi. Potopa bola nielen spravodlivým trestom ale i demonštráciou moci Boha, ukážkou Jeho zvrchovanosti (!) pre ďalšie pokolenia. Potopa bola dôsledkom odsúdenia hriechu, nie človeka. Dôkazom je záchrana Noeho, ktorý bol taktiež hriešny ako aj každý z nás. Noe však bol ospravedlnený vierou, kým ostatným ľuďom táto viera chýbala.

Po tom ako Boh oslovil Noeho a prikázal mu postaviť koráb sa dal Noe a jeho rodina do diela. Viem si živo predstaviť ako sa pri ňom zastavovali vtedajší obyvatelia a zvedavo sa vypytovali, čože to stavia. Iste sa išli popučiť od smiechu, keď im hovoril o potope, ktorá má prísť a o tom, že stavia loď. Iste im aj vysvetlil, že nežijú s Bohom a vyzýval ich na obrátenie sa. Možno sa niektorí nad sebou aj zamysleli, no ich srdce bolo natoľko odvrátené od Boha, že sa napokon vrátili k svojmu hriešnemu spôsobu života. Nič Vám to nepripomína? Aj dnes kazatelia hovoria o Bohu, o večnom zatratení a o obrátení sa. Ľudia nepočujú, nechcú počuť, obráti sa len máličko oslovených. Archu, koráb môžeme prirovnať ku Kristovi. Kto je vnútri, v Ňom, bude zachránený, kto ostáva vonku, zahynie. Koráb mal svoje rozmery, obmedzený priestor. Nie tak Kristus, ktorý hovorí:

Každý, úplne každý môže prísť, vstúpiť do života s Kristom a zachrániť sa. Stačí uveriť, vyznať Bohu, činiť pokánie, jedným slovom obrátiť sa. Ľudia však nechcú... tak ako za čias Noeho. Nepochybujem o tom, že i v jeho čase vtedajší obyvatelia navštevovali bohoslužby a obetovali Bohu z plodov zeme (Gen 4:3). Chýbala im však viera, presne tá istá, ktorá chýba ľuďom dnes. I oni navštevujú bohoslužby, ale nie so skutočnou vierou. Dôkazom toho je ich spôsob života po opustení chrámov... tak ako za čias Noeho.