Hľadaj na týchto stránkach

K stiahnutiu

 

„Mami, prečo hovoríš, že babka išla do neba, keď ste
ju dali do jamy na cintoríne?“


Stiahnite si odpoveď vo formáte pdf

 

Z DOMÁCEJ DIELNE

 

Potopa

 

Úvod

 

Hádam niet na svete človeka, ktorý by nepočul o potope, o biblickom príbehu záchrany Noeho, jeho rodiny a zvierat sveta. Nie všetci ho považujú za skutočný. Príbeh sa prezentuje ako „legenda“, „povesť“ i „bájka“. Je to i vďaka tomu, že v iných kultúrach majú postavy iné mená, podobne ako vrch, kde napokon Noemova Archa zakotvila. Obsahy ich príbehov sa však od pôvodného v knihe Genesis líšia len veľmi málo. Pre každého kresťana je však potopa a správa o nej nemenným faktom, ktorého spochybnenie by napokon viedlo i k spochybneniu celého obsahu knihy Genesis, základu viery a prvej správy o Bohu a Jeho diele.

Najčastejšími argumentmi z radov neveriacich a žiaľ i niektorých skupín veriacich, bývajú výhrady voči technickému prevedeniu potopy (výška vodného stĺpca, množstvo vody „len“ za 40 dní, ústup vôd), technickému skonštruovaniu Archy (množstvo dreva, použitie či nepoužitie železných súčiastok, rozmery Archy), výhrady voči množstvu zvierat (počet druhov, ktoré museli byť na Arche, problém zo stravou, exkrementami, nedostatok času na zhromaždenie všetkých druhov v Arche). V neposlednom rade výhrady voči zásahu Boha, ktorý ako spravodlivo trestajúci zahubí všetko ľudstvo, čo v očiach humanisticky zmýšľajúcich veriacich stavia Stvoriteľa do role svojvoľného diktátora a búra tým ich predstavy o všetko odpúšťajúcom milosrdnom Bohu. V krátkosti sa pozrime na jednotlivé výhrady a zamyslime sa nad nadčasovosťou biblickej správy o potope.

Časový priebeh potopy

 

Potopa trvala 371 dní, viac ako rok.
Noe vstúpil do Archy 17.dňa 2. mesiaca v 600 rokoch svojho veku (Gen 7:11).
Pršalo 40 dní (Gen 7:12).
Vody mocneli na zemi 150 dní (Gen 7:24 zahŕňa jak obdobie dažďa, tak obdobie pohybu vôd pred začiatkom ich ústupu).
Spolu teda 150 dní.
Ďalších 74 dní vody opadávali (Gen 8:5).
Spolu 224 dní.
O 40 dní neskôr vypustil Noe krkavca (Gen 8:6).
Spolu 264 dní.
O sedem dní vypustil holubicu (Gen 8:8 ).
Spolu 271 dní.
O sedem dní ju vypustil znova (Gen 8:10).
Spolu 278 dní.
Sedem dní po tom ako priniesla lístoček olivy a on ju vypustil posledný krát, čakal, ale nevrátila sa (Gen 8:12).
Spolu 285 dní.
Príklop na Arche otvoril o 29 dní (Gen 8:13).
Spolu 314 dní.
Po ďalších 59 dňoch (27.2. 601 veku Noeho) zem oschla, čo sa dá označiť ako koniec potopy (Gen 8:14).
Spolu 371 dní.


1. Množstvá vôd

 

Voda pokrýva 75% zeme. Okrem toho sa nachádza v plynnom i tuhom skupenstve a nemalé množstvo vody nájdeme v organizmoch či už živočíšneho alebo rastlinného pôvodu, ďalej v pôde (vlhkosť) a pod zemou (podzemné vody). Celkovo je vody na svete oveľa viac ako tej viditeľnej. Jej množstvo je od počiatku stvorenia sveta konštantné ( neberiem do úvahy straty vody v dôsledku chem. reakcií v modernom priemysle, pri sopečnej aktivite), mení sa len jej skupenstvo a miesto kde sa nachádza.

Vodný stĺpec v čase potopy vôbec nemusel dosahovať výšku 8 km na to, aby pokryl aj dnes najvyšší vrchol zeme. Dr. J. Baumgardner 1 , vytvoril model sveta pred potopou a v 3D priestore sledoval pohyb tektonických dosiek. Použil jak kompaktnú pevninu, tak kompaktné more, čo prakticky znamená, že k vytvoreniu kontinentov ako ich poznáme dnes, prišlo až v čase priebehu potopy. Podľa neho, existovalo po Stvorení kompaktné morské dno o vysokej hustote, ktoré postupne klesalo do mäkšieho a redšieho zemského plášťa pod sebou. Tento proces sa zrýchľoval a trenie i teplo v blízkosti plášťa zeme malo za následok termálnu nestabilitu. Žeravý (tekutý, magma) materiál plášťa je pohybom tektonických dosiek vytlačovaný nahor a vyvoláva vyparovanie značného množstva vody, ktorá v atmosfére kondenzuje a spôsobuje celoplanetárny dážď. Zhromažďujúca sa voda padajúca zhora začala svojou váhou (hmotnosťou) pôsobiť na povrch zeme a pohyb tektonických dosiek pokračuje. Už aj tak nehlboké morské dno sa (sopečnou činnosťou a podsúvaním tekt. dosiek) dostáva do polohy o cca dva km smerom hore, čo vyvolá celoplošný masívny postup vôd na planéte. Presun tak obrovského množstva vody a pohyby tektonických dosiek majú v konečnom dôsledku na svedomí nielen odtrhnutie kontinentov, ale i vznik horstiev a pohorí, usadenín, pochovanie množstva biologického materiálu, ktorý môžeme dodnes nachádzať ako fosílie po celom svete, nevynímajúc vrcholky hôr a ľadom pokryté póly. V priebehu potopy oceánske dno (po ochladení sa) opäť „sadá“ a umožňuje tak nesmiernemu množstvu vody odtiecť z už vyššie položenej pevniny. Rýchlosť odtekania a erózie dobre vidieť na veľkých kaňonoch v Amerike a Austrálii.

 

1 J. M. Baumgardner; Numerical Simulation of the Large-scale Tectonic Changes Accompanyning the Flood;Proc. First ICC, 1986.
J. M. Baumgardner; 3D Finite Element Simulation of the Global Tectonic Changes Accompanying Noah`s Flood; Proc. Second ICC, 1990
J. M. Baumgardner; Computer Modeling of the Large-scale Tectonics Associated with the Genesis Flood; Proc. Third ICC, str. 49-62; 1994
J. M. Baumgardner; Runaway Subduction As the Driving Mechanism for the Genesis Flood; Proc. Third ICC, str. 63-75; 1994
J. Beard; How a Supercontinent Went to Pieces, New Scientlist January 16, 1993.

2. Stavba Archy

 

Námietky sa vzťahujú k ojedinelosti stavby a dostupnosti materiálu. Pravdou je, že od tej doby, (až po 20 storočie) nikto nikdy plavidlo takých rozmerov nebol schopný postaviť. Uvedomme si však, že v prípade Noeho nešlo o postavenie lode, ktorá by mala niekam plávať, ktorá by potrebovala pohon, ktorá by potrebovala navigáciu. O toto všetko sa postaral Boh! Čo viac, Boh určil rozmery korábu a keď sa dnešní lodiari a inžinieri pozrú na tieto údaje, musia priznať, že plavidlo bolo ideálne funkčné, ideálne navrhnuté na splnenie úlohy, pre ktoré bolo vystavané. Námietky voči času a dostupnosti materiálu sú taktiež irelevantné (od veci, zavádzajúce). Podľa Genesis 6:3, poskytol Boh Noemu na stavbu 120! rokov. Uznajme, že za tento čas postaviť koráb z dreva, priebežne konzervovaný smolou, je nielen možné ale dokonca nanajvýš vierohodné!

3. Zvieratá

 

Ďalším kvázi argumentom v rukách evolucionistov a propagátorov, ktorými podporujú teóriu o miestnej lokálnej potope, je zachránenie zvierat, ktoré sa (podľa nich) v plnom počte nemohlo do Archy zmestiť. Riešenie spočíva v rozdielnom chápaní výrazov " trieda" "živočíšny druh" a "živočíšny rod" v taxonómii 2 živočíchov.

Boh stvoril množstvo rôznych typov (tried, druhov) zvierat, ktoré môžu mať iba určité množstvo variácií. Potomkovia každého takéhoto typu (okrem človeka) môžu byť dnes zastúpení širšou skupinou, než tým čo nazývame "druhom" "triedou" (typom). Vo veľa prípadoch títo "poddruhovia" pochádzajú z konkrétneho pôvodného (typu) druhu, spadajúceho do skupiny, ktorú dnes moderní taxonomisti (biológovia, ktorí zaradujú živé tvory) označujú "rod" (genus, v plurále genera) alebo trieda. Jedna z bežných definícií označuje "druhom" skupinu organizmov, ktoré sa spolu krížia, plodia potomstvo a nepária sa s inými druhmi. Neexistuje však dôkaz, ktorý by potvrdzoval, s kým sa páriť v skupine môžu a s kým nie. V skutočnosti sú známe prípady kríženia nielen medzi takzvanými druhmi, ale i medzi rodmi, takže živočíšny typ môže v niektorých prípadoch zahŕňať celú čeľaď, triedu. Ak stotožníme "typ" (resp. druh) s "rodom", opäť je to v zhode s Písmom, ktoré hovorí o druhu i v prípade, kedy to Izraelci mohli ľahko rozlíšiť a ani nemuseli skúšať, či sa im zvieratá medzi sebou spária alebo nie.

Kone, zebry a somáre sú potomkovia jedného typu (triedy), vzhľadom k tomu, že sa mohli medzi sebou krížiť. Psy, vlci, kojoty a šakaly pochádzajú z typu (triedy) podobnému psovi. Všetky rozdielne druhy domestikovaného dobytka sú potomkovia nedávno vyhynutého Tura divokého. Ďalej vieme, že tygri aj levy môžu plodiť krížencov, teda je vysoko pravdepodobné, že pochádzajú z jedného druhu (triedy).3

Príklad členenia

 

Trieda, podtrieda, nadrad, rad, čeľaď, rod, druh, poddruh a forma. Ako z tohto členenia vidieť, v prípade suchozemských tvorov stačilo do Archy zobrať jedincov zastupujúcich triedu, rad, ktorého potomkovia sa medzi sebou môžu páriť a rozšíriť tak v konečnom dôsledku širokú paletu druhov, poddruhov a foriem. Dnes o skutočnom počte typov zvierat na Arche môžeme iba polemizovať, pretože ani jedna strana nemôže doložiť dôkazy o tom aké druhy vznikali po potope. Jednoducho povedané, ak už pred potopou existoval napr. šablozubý tiger (Smilodon Machairodus), nemusel sa na Arche vôbec nachádzať, pretože o jeho existenciu po potope sa opäť postarali jeho „predkovia“ celej triedy.

 

2 Taxonómia Náuka zaoberajúca sa triedením (začleňovaním) živočíchov, rastlín a človeka!
3Pre tých, ktorí by chceli obsiahlejší výklad zahŕňajúci všetky aspekty odporúčam:
a) John Woodmorapp, Noah´s Ark: A Feasibility Study /El Cajon, CA, Institute for Creation Research; 1997/
b) Blahoslav Balcar, Tajemství potopy 1. vydání, nakladatelství Nový život, Praha, v roce 1991, ISBN 80-900166-1-8


4. Trestajúci Boh

 

Potopa bola trestom za správanie sa ľudí a odklon od Boha. Dnešného človeka znepokojuje fakt, že Boh je v tomto prípade rozhodný a nekompromisný pri vynesení rozsudku. Nedokážu pochopiť prečo Boh zahladil celé ľudstvo, vrátane detí a starcov, starien. Ako to ide dokopy s tým ako Ho vykresľujú dnešné cirkvi? Dobrého, láskavého a odpúšťajúceho. Boha, ktorý napokon dá na človečenskú povahu, ktorá sa sama pred sebou a pred svojím svedomím neustále obhajuje. "Veď určite sa raz bude prihliadať na moju „dobrotu“, a ľútosť stačí prejaviť napr. až v očistci..." a tak sa akosi všetci napokon dostaneme do neba. Preto nemôže byť pravda skutočnosť potopy. Nemôže byť pravda, že práve tento milujúci Boh trestá trestom najvyšším, neodvolateľným a definitívnym!

Priatelia, je to pravda. Čím skôr si uvedomíme, že Boh je nielen Milostivý a Milujúci, ale aj nekonečne a dokonale Spravodlivý, že všetko drží pevne vo svojich rukách od čias Stvorenia, že bez Jeho vôle sa ani lístoček nepohne, že On jediný má Právo i Moc (!), tým skôr pochopíme, že trest nad skazeným, prehnitým a hriešnym ľudstvom bol nanajvýš spravodlivý a jediným možným vtedajším 4 riešením situácie na zemi. Potopa bola nielen spravodlivým trestom ale i demonštráciou moci Boha, ukážkou Jeho zvrchovanosti (!) pre ďalšie pokolenia. Potopa bola dôsledkom odsúdenia hriechu, nie človeka. Dôkazom je záchrana Noeho, ktorý bol taktiež hriešny ako aj každý z nás. Noe však bol ospravedlnený vierou, kým ostatným ľuďom táto viera chýbala.

 

4 Potopa bola jedinečným (ojedinelým) spôsobom trestu, ktorý už Boh nikdy nepoužije. Gen 9:8-17.
Neznamená to však, že už nikdy k zahľadeniu ľudstva a zeme nepríde. Práve naopak, porovnaj: 2 Pet 3:10-13; Zjav.Jan kap 8 a 9; 21:1.

5. Nadčasovosť Potopy

 

Po tom ako Boh oslovil Noeho a prikázal mu postaviť koráb sa dal Noe a jeho rodina do diela. Viem si živo predstaviť ako sa pri ňom zastavovali vtedajší obyvatelia a zvedavo sa vypytovali, čože to stavia. Iste sa išli popučiť od smiechu, keď im hovoril o potope, ktorá má prísť a o tom, že stavia loď. Iste im aj vysvetlil, že nežijú s Bohom a vyzýval ich na obrátenie sa. Možno sa niektorí nad sebou aj zamysleli, no ich srdce bolo natoľko odvrátené od Boha, že sa napokon vrátili k svojmu hriešnemu spôsobu života. Nič Vám to nepripomína? Aj dnes kazatelia hovoria o Bohu, o večnom zatratení a o obrátení sa. Ľudia nepočujú, nechcú počuť, obráti sa len máličko oslovených. Archu, koráb môžeme prirovnať ku Kristovi. Kto je vnútri, v Ňom, bude zachránený, kto ostáva vonku, zahynie. Koráb mal svoje rozmery, obmedzený priestor. Nie tak Kristus, ktorý hovorí:
Ján 4:13 Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť;
14 ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života.
Ján 6:35 A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť.
Matúš 11:28 Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie.

Každý, úplne každý môže prísť, vstúpiť do života s Kristom a zachrániť sa. Stačí uveriť, vyznať Bohu, činiť pokánie, jedným slovom obrátiť sa. Ľudia však nechcú... tak ako za čias Noeho. Nepochybujem o tom, že i v jeho čase vtedajší obyvatelia navštevovali bohoslužby a obetovali Bohu z plodov zeme (Gen 4:3). Chýbala im však viera, presne tá istá, ktorá chýba ľuďom dnes. I oni navštevujú bohoslužby, ale nie so skutočnou vierou. Dôkazom toho je ich spôsob života po opustení chrámov... tak ako za čias Noeho.
 
 

Záver

Zakončím túto malú úvahu citátom z Nového Zákona, kde sa spomína potopa. Pre väčšinu ľudstva nie sú tieto verše veľmi potešujúce a v kostoloch ich často nebudete počuť. Ale pre kresťanov sú nádejou a očakávanou udalosťou.



Matúš 24:29 A hneď po súžení tých dní zatmie sa slnce, a mesiac nedá svojej žiare, a hviezdy budú padať s neba, a nebeské moci sa budú pohybovať.
30 A vtedy sa ukáže znamenie Syna človeka na nebi, a vtedy budú plakať všetky pokolenia zeme a uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na nebeských oblakoch s mocou a slávou velikou.
31 A pošle svojich anjelov s trúbou veľkého zvuku, a shromaždia jeho vyvolených od štyroch vetrov, od jedných končín nebies až po ich druhé končiny.
32 A od fíka sa naučte podobenstvu: keď už zmäkne jeho letorast a vyženie lístie, viete, že je už blízko leto.
33 Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi.
34 Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, až sa to všetko stane.
35 Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.
36 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli ani Syn, iba sám môj Otec.
37 A jako bolo za dní Noeho, tak bude aj za príchodu Syna človeka:
38 lebo jako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu,
39 a nezvedeli, až prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj za príchodu Syna človeka.

 


 

Dátum poslednej úpravy 01.09.2007