Hľadaj na týchto stránkach

K stiahnutiu

 

„Mami, prečo hovoríš, že babka išla do neba, keď ste
ju dali do jamy na cintoríne?“


Stiahnite si odpoveď vo formáte pdf

 

Z DOMÁCEJ DIELNE

 

Sviatky


Úvod.

 

Je jar, obdobie kedy sa príroda prebúdza z dlhého zimného spánku. Na stromoch zvoľna rašia nové puky, ktoré dávajú tušiť, že onedlho sa stromy odejú do nového krásneho šatu, lahodiaceho každému oku. V našich končinách je jar, rodí sa nové, staré už dávno zomrelo. Ale počkajme, nezomrelo, iba spalo. Zákony prírody, zákony dané Bohom. Veď ako by mohlo mŕtve ožiť, to, čo je bez života, oživnúť? To predsa nie je možné! A predsa sa tak stalo. Pán Ježíš porazil smrť a vstal z mŕtvych. Zasľubovaná skutočnosť sa stala realitou a precedensom. Je to pre nás dôvod k radosti a oslave. Iba dnes? Iba na jar? Ako je to vlastne s pripomínaním si a s oslavovaním? Ako je to so sviatkami podľa Písma, Božieho Slova?

Sviatky v období Starého Zákona.

 

Židovské sviatky boli spojené s oslavami, hodovaním ale zároveň bol postoj každého účastníka kultický a mravný. Oslavy zahŕňali vyznávanie hriechov a oddanosť Božiemu Zákonu. Prinášané obete zaisťovaly odpustenie hriechov a zmierenie sa s Hospodinom. Príkazy na slávenie sviatkov od samotného Boha, boli detailne presné, nielen čo sa času týka, ale i opisom formy. Zvlášť veľký dôraz je kladený na spôsob obetovania, čistotu obetovaného zvieraťa, na jeho krv, masť, loj. Obeta musela byť vždy bezchybná a v prípade úrody i zvieraťa muselo ísť o najcenejšie kusy a najkvalitnejšie plody. Ako vidieť, je tu jasný súvis s čistotou a dokonalosťou obete samotného Pána Ježíša Krista. Je zrejmé, že sviatky a dodržiavanie ich boli v období SZ dôležitým pojivom medzi vyvoleným ľudom a Hospodinom. Hriešny človek sa od nepamäti utiekal k rôznym božstvám a bohom. I vyvolený národ Izraelský sa tomu nevyhol, a tento fakt je o to zarážajúci, že sa tak stalo už v období, kedy sa im Boh dal poznať. Z toho vyplýva, že človek je tak hrozne náchylný k hriechu a jeho viera tak slabá čo do výdrže, že jednoducho potrebuje výchovu a neustály dohľad. V tomto prípade to Boh zabezpečuje príkazmi, nariadeniami o čase, ktorý má človek tráviť s Ním a ktorý mu má obetovať. Ďalším aspektom SZ sviatkov, ktorý si židia veľmi dobre uvedomovali je oslava Boha čoby Stvoriteľa a všemocného vládcu, ktorý im denne dáva všetko čo potrebujú, a oslava Boha, čoby záchrancu, ktorý ich ako národ vytrháva z ruky nepriateľov či zo zajatia. V neposlednom rade ide o zmierenie sa s Bohom a očisťovanie sa od hriechov. Napriek všetkým týmto skutočnostiam prejavovali proroci k židovským slávnostiam odpor, Iz 1:13-20, ktorý však vychádzal z toho, že veľa izraelcov znevažovalo duchovný význam a cieľ 1, ktoré jednotlivé sviatky mali. Nezabúdajme, že skrze prorokov hovoril samotný Boh, preto slová o tom ako niektorí židia pristupovali k sláveniu sviatkov treba brať veľmi vážne ako nemenný fakt a ako uvidíme pri pohľade na dnešný spôsob sláveni sviatkov, nič sa na tom nezmenilo!

Izraelci slávili v období Starého zákona 7 sviatkov, z ktorých je jeden zakotvený i v "desatoru". Stručne ich vymenujem spolu s ich charakteristikou.

1. Sabat, sobota; Sviatok odpočinutia. Lev 23:2-3. V tomto dni sa konalo slávnostné zhromaždenie, kedy nikto nepracoval. Farizeji zašli vo svojej horlivosti tak ďaleko, že v tento deň zakazovali prejsť viac ako 2000 lakťov (cca 1km) s odvolaním sa na Ex 16:29 a Num 35:5. 2
 
2. Pesah, Veľká noc; Sviatok nekvasených chlebov. Ex 10:2; 12:8,14. Hospodin tento deň dal ako pripomienku vyslobodenia z Egypta. Sedem dní sa jedol nekvasený chlieb a nikto nepracoval. V prvý a posledný deň sa konali bohoslužby spolu s obetovaním. Num 28:16-25; Deut 16:1-8.
 
3. Sviatok zberu úrody; Sviatok prvých snopov. Ex 23:16; 34:22; Num 28:26. Neskôr sa tento sviatok spájal s "Letnicami", pretože sa slávil v 50-ty deň po sobote, ktorá zahajovala Pesah, Veľkú noc. Konali sa bohoslužby spolu s prinášaním obetí.
 
4. Sviatok stánkov; tiež sviatok zberu úrody. Ex 23:16; 34:22; Lev 23:34; Deut 16:13. Trval podobne ako Pesah sedem dní a podobne ako u tohoto sviatku, i tu sa prinášali v prvý a posledný deň pri bohoslužbách obete ale z plodov ušlachtilých stromov. Ľudia prebývali po celý čas v stanoch zhotovených z vetví a ratolestí stromov. Bol to tiež sviatok vinobrania.
 
5. Sviatok trúbenia. Num 29:1; Lev 23:24. Opäť, nepracovalo sa a prinášali sa obete.
 
6. Sviatok dňa zmierenia. Lev 23:26-31. Slávil sa raz do roka, Ex 30:10, a pripadal na 10. deň siedmeho mesiaca, konali sa bohoslužby, konalo sa pokánie, prebiehali uzmierovacie obrady i medzi izraelitmi samotnými a za hriech.
 
7. Sviatok "Púrim" (Losy). Est 9. Vyhlásil ho Mardocheus v dobe Achavéroša na pripomenutie si vyslobodenia od Hamána. Bol to deň osláv a radosti.


1 "Slavnosti"; str. 930; Nový Biblický Slovník; Návrat domů; Praha 1996; ISBN 80-85495-65-1.
2 "Sobotní cesta" str. 936; Biblický slovník; Adolf Novotný; Kalich ČBS; Praha 1992; ČBS - ISBN 80-900881-1-2.


Sviatky v období Nového Zákona.

 

Biblické sviatky SZ sa v istých židovských komunitách slávia dodnes.Veriaci v období Milosti boli nasmerovaní k sláveniu, či vysluhovaniu Pamiatky Pánovej Večere slovami samotného Pána Ježiša Krista:
Lukáš 22:19 A vezmúc chlieb poďakoval a lámal a dával im a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva; to čiňte na moju pamiatku.
1 Korintským 11:25 Tak tiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku.

Pri väčšine sviatkov SZ išlo o zmierovanie sa s Bohom, o zahladenie prestúpení prinášaním "zápalných" alebo "pokojných" 3 obetí. Preliatím krvi Kristovej na kríži Golgoty, bola vykonaná jedna jediná univerzálna obeta, ktorá svojím významom dokonala naplnenie všetkých starozákonných obetí. Od tejto chvíľe už prinášanie obetí starozákonným spôsobom stratilo svoj význam v očiach Boha. Ako oznámil Kristus na kríži: "Je dokonané"!
 
Podľa Novej Zmluvy, ostali pre veriacich v platnosti dva sviatky. Prvý vychádza zo samotného "desatora" a týka sa svätenia siedmeho dňa. Druhý vychádza zo sviatku "Pesah" a týka sa vysluhovania Pamiatky Pánovej Večere. Aby sme pochopili dôležitosť, význam i formu slávenia týchto sviatkov, pozrieme sa na ne v spojitosti SZ a NZ.

Pesah a Posledná Večera.

Pôvod Pesah (Veľká Noc) nájdeme v Ex 12 a Deut 16. Ako vidieť z piatej knihy Mojžišovej, oproti Exodus 12 zmizol dôraz kladený na krv a celý obrad sa zmenil z domácej podoby slávenia na formálnejšiu obeť v ústrednej svätyni. Oslavy v dobe NZ začínali po dôkladných prípravách hľadaním zakázaného kvasu so sviecami v rukách. Samotná večera, ktorá sa jedla postojačky pozostávala z nekvaseného chleba, pečeného baránka, z horkých bylín a patrili k nej štyri poháre vína, podávané v presne určenom čase. Stôl sa spratal po prvom pohári vína a vtedy sa i prerozprával príbeh exodu z Egypta. Misy z jedlom sa priniesli späť, zaspievala sa časť Halleluja, 4 a nasledoval druhý pohár s vínom. Prichádzalo k lámaniu chleba. Pri poslednej večeri práve v tejto chvíli dostal Judáš od Ježíša namočenú skyvu chleba. K ustanoveniu konania Pamiatky Pánovej večere, Eucharistie 5 prišlo práve medzi druhým a tretím pohárom vína. Večera končí štvrtým pohárom vína súčasne so spevom druhej časti Halleluja. 6
 
 
I keď na čas, kedy prebiehala "Posledná večera" existuje viacero názorov, pričom jedni predpokladajú, že sa čas P.V. zhoduje s ustanoveným sviatkom Veľkej noci, iní tvrdia, že sa jedná o posunutý čas s rozdielom 20 hodín; jasne vidieť súvislosti medzi baránkom, obetovaním a príkazmi na vysluhovanie. Podľa evanjelia Jána nebola a nie je P.V. jedením "baránka", teda sviatkom Pesah. Pánova Večera neprebehla v čase slávenia sviatku Pesah, ale pred ním. Dokazuje to skutočnosť, že židovskí vodcovia sa zdráhali vojsť do Pilátovho úradu v deň súdu nad Ježišom, (ktorý však následoval až po P.V.!) aby sa pobytom v tomto pohanskom dome nepoškvrnili a mohli večer pokojne jesť veľkonočného baránka.7 Nech to už bolo akokoľvek, pravdou ostáva, že Pán samotným je tým pravým veľkonočným baránkom,8 ktorý zomiera na kríži v deň príprav hlavného dňa sviatku Pesah. Jan 19:14.
 
 
Biblický význam príkazu "To čiňte na moju pamiatku" je pripomenutie si a pripomínaním sa. Božie "rozpamätenie sa" je preto zároveň novým uskutočnením toho, načo sa spomína. Takto pochopená myšlienka pamiatky, je najprimeranejším vysvetlením výkladu toho, v akom zmysle je chlieb telom a víno krvou.
 
 
Samozrejme, nieje stanovená ani frekvencia slávenia Pamiatky večere Pána. Prakticky to znamená, že ju môžeme sláviť vždy keď je na to vhodná chvíľa pri rešpektovaní upozornenia, aby sme si dávali pozor na to, kto a ako k nej pristupuje. 9 Je preto nebiblické, ak niekto vysluhovanie Pamiatky P.V. podmieňuje konaním bohoslužieb v pravidelnom cykle, čo je síce praktickým spôsobom ako zabezpečiť bohoslužby pre širokú verejnosť, no s príkazom Pána to nesúvisí.
 
 
Mesiášskí židia, teda židia, ktorí konvertovali na kresťanskú vieru, židia, ktorí "poznali" Pána Ježiša Krista slávia sviatok Pesah v spojení s Pamiatkou raz ročne, ktorú Ježíš ustanovil na tento čas. Najskôr slávia Pesah, tak ako to vyžaduje Hagada 10, pričom na stole je o jeden kalich viac. Je to kalich "Elijášov", ktorý ohlási príchod Mesiáša. Keď končí slávnosť, zo stola sa uprace všetko, vrátane nepoužitého "Elijášovho" kalicha. Nie tak u mesiášskych židov, ktorí nakoniec berú i tento kalich so slovami: "Pite z neho všetci". Mat 26:27. V Hagade pre piaty kalich nie je už žiadne určenie, teda židia nevedia čo s ním ďalej. Mesiášski židia však vedia, že piť z neho môžu tí, ktorí správne pochopili sviatok Pesah. Štyri poháre na stole, predstavujú 1. Vyvedenie zo sveta, 11 2. Zachránenie, 12 3. Vykúpenie, 13 4. Prijatie, 14. Iba potom môžem vziať a piť z piateho kalicha tak ako to ustanovil Ježíš. A tieto podmienky má na mysli Pavel keď hovorí o nehodnom jedení a pití v 1Kor 11:23-29.
 
 
Biblickým spôsobom slávenia Pamiatky P.V. je jej konanie vždy ak je na to vôla zúčastnených a prítomnosť Ducha Svätého, pri zídení sa dvoch a viac kresťanov, či už v zborových priestoroch, alebo v rodinách 15. Nezabúdajme, že Pamiatka P.V. nie je kar konaný za zomrelého, ani "zádušná omša", ale je to slávenie a oslava, pripomínanie si, vďakyvzdávanie, eucharistia, pri ktorej dodržiavame príkazy o jedení chleba, čoby symbolu Kristovho tela a pití z jednoho kalicha. 16 Spomíname, ďakujeme, chválime, radujeme sa. Žial, v niektorých spoločenstvách tomu tak nie je a prítomní veriaci majú niekedy pocit, ako keby "prežúvali pohrebné vence".
 
 
Pamiatka P.V. je určená pre kresťanov, veriacich, ktorá si uvedomujú o čo tu vlastne beží. 17 Preto si môžu dovoliť radosť a oslavu. Smútok ku kresťanovi jednoducho nepatrí. Pánova smrť, i keď bolestivá, krutá, trýznivá, neľudská, šokujúca, je zároveň čo do účinku a zmyslu dych vyrážajúca. Boj je dobojovaný, smrť a s ňou i satan porazený. Čo urobí obyčajný pešiak, ak je vojna vyhratá? Bude smútiť nad mŕtvym veliteľom, ktorý notabene vôbec mŕtvy nie je? Bude oplakávať niekoho, kto je medzi nimi, živý, zdravý až na večnosť? Nie! Bude sa s Ním radovať, plesať, bude Ho vyzdvihovať, chváliť a nosiť na rukách i v srdci. Iste, treba si neustále pripomínať čo to stálo, koľko utrpenia, koľko lásky z Božej strany. To je už ale o praktickom živote kresťanov vo viere a nie o spôsobe slávenia Pamiatky P.V..

 
Čo ešte dodať? Ak budeme k Pamiatke Pánovej Večere pristupovať v spojení so sviatkom Pesah, potom by sme ju mali sláviť iba raz ročne, práve v období židovského sviatku, kedy si židia pripomínajú svoju záchranu. Kresťania však majú v Písmach príkaz:
1 Korintským 11:26 Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ neprijde.

I keď je ukrižovanie a zmŕtvychvstanie ústredným bodom Božieho plánu spásy ľudí tohoto sveta, nikde nie je napísané, aby sme si ho pripomínali iba v tento deň. Tak ako boli židia vyvedení z Egypta, tak sme vyvedení z tohoto sveta. Tak ako boli židia vyvolení Bohom ako národ, tak sme vyvolení darom Ducha Svätého do Slávy Božej. Tak ako boli židia ospravedlňovaní z hriechov krvavými obetami ako predobrazom prichádzajúcej skutočnej obety, tak sme i my spolu s nimi ospravedlnení konečnou obetou Krista. Toto všetko sú paralely, ktoré dávajú tušiť úzky vzťah medzi sviatkom Pesah a Pamiatkou, ktorú Pán Ježíš ustanovil počas Poslednej Večere. Sú to v istých znakoch "spoločné" sviatky a predsa je každý iný. Preto ak je niekto židom a slaví Pesah spolu s Pamiatkou, môžeme len dodať "Amen". Ak je niekto kresťanom a slávi Pamiatku osobitne, v spoločenstve, rodine, koľkokrát do roka sa mu na popud Ducha Svätého žiada, hovorme podobne, Amen.

Sviatok svätenia siedmeho dňa.

Tu sa iste niektorí z Vás chytia za hlavu. "Ááá, už je to tu opäť, zas nás jeden múdry bude presviedčať, že sobota je dňom odpočinku a supermarkety majú byť zatvorené!" Nie, priatelia, to rozhodne nemám v úmysle. Preto som zámerne použil výraz siedmy deň a nie sobota, či nedeľa. Boh nie je niekde na montáži z ktorej sa vracia v piatok večer, notabene, v sobotu, aby s nami mohol stráviť nasledujúci deň. Boh je vždy prítomný, vždy ochotný byť s každým, kto o to kedykoľvek stojí. To, že Ho človek vytesňuje zo svojho života, mu iste musí pôsobiť bolesť, podobne ako keď sa zamilovaný človek dozvie od objektu svojej lásky, že na neho dnes nemá čas.
Človek je tvorom, ktorý v tomto tele podlieha rôznym vplyvom, čo sa napokon prejavuje v prvom rade únavou, v druhom rade stárnutím. Únava, čo myslíte, môže sa Boh unaviť? Pri opise stvorenia to tak vyzeralo, však? Šesť dní tvoril a siedmy si musel oddýchnuť. Nie, nemusel. Boh vyhradil siedmy deň na oddych. Nie pre Seba, ale pre nás! Boh je nekonečná studňa života a sily, stačí prísť a načerpať z nej. Boh chce byť s milovaným človekom každý deň, no dobre vie aké je srdce človeka, aké zvody a nástrahy na neho číhajú, ako nedokáže dlho odolávať a preto vyhradzuje siedmy deň na stretnutie s Ním a to formou striktného príkazu! Exodus 20:10-11!

Nedávno som stretol s človekom, ktorý mi celkom logicky oponoval, že samotný Pán Ježíš zrušil svätenie soboty:
Marek 2:27 A povedal im: Sobota je učinená pre človeka a nie človek pre sobotu,
28 takže Syn človeka je pánom i soboty.

Na prvý pohľad to tieto verše skutočne hovoria. Pri podrobnejšom skúmaní v kontexte, však nehovoria nič iné, ako to, že Boh ustanovil sobotu pre človeka na to, aby tento čas strávil s Bohom. Pán vysvetľuje, že farizejské ponímanie soboty ako dňa, kedy človek nesmie krížom slamky preložiť, iba rozjímať a účastniť sa na bohoslužbách je výplodom človeka, ktorý chce byť božskejší ako Boh. Pozrime sa teda na to, ako to vlastne Pán myslel v duchu toho, ako to pochopil apoštol Pavel, ktorého inšpirácia a vedenie Duchom Svätým pri písaní jednotlivých listov je neoddiskutovateľným faktom. Začnime pohľadom na naplnenie Starého Zákona.

Každý veriaci, ktorý zná Písmo a udalosti, ktoré predchádzali, prebiehali a nasledovali po udalosti na kríži, si musí nutne položiť otázku, do akej miery bol naplnený Starý zákon, do akej miery platia i pre nás prikázania dané Mojžišovi, v čom a ako sa zmenil pohľad na hriech, prestúpenia a podmienky medzi medzi Bohom a nami. Pozrime sa ako to vidí pan Érich Sauer v knihe "Triumf ukřižovaného". 18

Citujem:
Krížom nastal úplne nový poriadok aj v obecnom zmysle:
1. Smerom dovnútra znamená zrušenie zákona.
2. Smerom von znamená sprístupnenie spásy všetkým národom sveta.
3. Všetkými smermi znamená celosvetový triumf ukrižovaného.

1. Zrušenie zákona.
Smerom dovnútra znamená kríž splnenie a odstránenie mozaických obetí (Žid 10:10-14) a tým i "zrušenie" Zákona ako takého. Obeti boli totižto základom kňažstva a kňažstvo bolo základom Zákona (Žid 7:11). Tým je však Kristus skrze Zákon "koncom Zákona" (Rim 10:4) a teda "prostredníkom lepšej zmluvy" (Žid 7:22), a to Nového Zákona (Mat 26:28), "ktorým dosiahli povolania zasľúbenia dedičstva večného kráľovstva" (Žid 9:15-17). Zrušením levitského kňažstva však odišla i svätyňa (Žid 9:8), roztrhla sa chrámová opona (Mat 27:51), uvoľnila sa cesta do svätyňe svätých (Žid 9:8; 10:19-22) a celý Boží ľud sa stal kráľovským kňažstvom (1Pet 2:9; Zjav 1:6).
2. Sprístupnenie spásy všetkým národom sveta.
Až do kríža bol "Zákon" pestúnom ktorý viedol ku Kristu" (Ga 3:24), "hradbou" deliacou židovský národ od národov sveta (Ef 2:14). Národy žily bez Zákona (Rim 2:12), boli "odcudzenými od spoločnosti Izraela a od zmlúv zasľúbení" (Ef 2:12). Medzi obomi bolo napätie, akési spasiteľsko-dejinné "nepriateľstvo" (Ef 2:15-15), ktoré nedovolovalo zblíženie "ďalekých" a "blízkych". Teraz je však Kristus "pokoj náš". Naplnením zákona zbúral hradbu, ktorá robila rozdiely, a "obidvoje vystaval sám v sebe... v jednom tele Boha skrze kríž, keď skrze neho zahladil nepriateľstvo" (Ef 2:13-16). Naplnenie Zákona Kristovou smrťou je preto prielomom Abrahámových zasľúbení, závorou mozaického zákona (porov. 1M 12:3; Ga 3:13-14), rozšírením spasenia z Izraela na svet národov, tou najužšou cestou vedúcou k všetko obsahujúcej šírke, prechodom od prípravného nacionalizmu k univerzálnemu naplneniu (Jan 11:52), "A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe. (Jan 12:32).
3. Celosvetový triumf ukrižovaného.
Umierajúci Kristus triumfoval práve krížom (Zjav 5:5-6). Práve krížom "odzbrojil kniežatsvá i moci" (Ko 2:14-15). Práve smrťou "smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla." (Žid 2:14) Preto to Jeho víťazné zvolanie "Dokonané je! (Jan 19:30).
Koniec citátu

Ako vidieť, zákon v tej forme ako ho dostal Mojžíš je naplnený a zrušený. Je však zrušené i štvrté prikázanie, týkajúce sa svätenia soboty, resp. siedmeho dňa? V prípade soboty môžeme pokojne hovoriť o novelizácii prikázania Starého Zákona. Neprišlo k zrušeniu odpočívania s Bohom, prišlo k úprave zmyslu chápania odpočívania a priorít pre človeka v tento siedmy deň. Prišlo k odsúdeniu postoja farizeov, ktorí sa chceli skrze zákon dostať k Bohu, skrze ten Zákon, ktorý nebolo možné do bodky naplniť ľudským úsilím. Človek je Kristom vyňatý spod Zákona v rámci svojej vlastnej slobody. Môže a nemusí. Pozná však všetky dôsledky, ktoré vyplývajú z nedodržiavania prikázaní i čo sa soboty, resp. siedmeho dňa týka. Treba však mať na pamäti, že Boh svoje prikázania nezrušil. Nezrušil ani príkaz, aby človek na siedmy deň odpočíval. Aby odpočíval s ním. I samotné ukrižovanie bolo načasované tak, aby Kristus siedmy deň odpočíval v hrobe. Ako vidieť, náš milý Boh, berie svoje príkazy veľmi vážne. Mali by sme tak robiť aj my.
 
 
Veľa sa hovorí o tom, či je správnejšie tráviť s Bohom sobotu alebo nedeľu. Zástanci nedeľe sa odvolávajú na Kristovo zmŕtvychvstanie, zástanci soboty na slovo "sobota", neuvedomujú si, že ide o zlý preklad štvrtého prikázania, ktoré namiesto slova "sobotňajší deň" má mať slovo "deň odpočinutia". Priatelia, sú to žabomyššie vojny, ktoré napokon vedú k tomu, že jedna skupina sa bude povyšovať nad inú. Odpočívať s Bohom na siedmy deň, môže byť i sobota, i nedeľa. V dnešnej dobe, keď má takmer 25% obyvateľstva pohyblivú pracovnú dobu, keď má dodržiavať všetky zákony pochádzajúce od svetskej moci, ktorá je mimochodom tiež zriadená v súlade s Božou vôlou a našou povinnosťou je ju počúvať, 19 v takej dobe má byť svätenie siedmeho dňa ponechané na slobodnej vôli človeka. Niekomu pripadne svätenie, odpočinku na utorok, inokedy na stredu, a o 10 dní na piatok, budeme ho za to odsudzovať, keď samotný Pán Ježíš hovorí, že sobota, sobotenie, odpočívanie je stvorená pre človeka? 20


 3 Porovnaj Leviticus, kap. 1 a 3.

4 Žalmy 113 - 118.
5 "Eucharistia" Vďakyvzdávanie pri pripomínaní a ohlasovaní Kristovej smrti; nezamieňať so znovuobetovaním.
6 "Velikonoce"; str. 1087; Nový Biblický Slovník; Návrat domů; Praha 1996; ISBN 80-85495-65-1.
7 Porovnaj Jan 18:28! Fakty sú prebrané z "Večeře Páňě" str. 1175; Biblický slovník; Adolf Novotný; Kalich ČBS; Praha 1992; ČBS - ISBN 80-900881-1-2.
8 Porovnaj Jan 1:29,36. Fakty detto pozn. "7".
9 1Kor 11:23-29
10 "Hagada" Liturgický zošit z 5. storočia pr. Kristom. Nasledujúce fakty o praktickom slávení sviatku v dnešnej dobe, sú z knihy prednášok mesiášskeho žida L. Schneider, ktoré sa konali novembri 1996 v Prahe , "Zprávy z Izraele"; str. 33 "O svátku Pesach"; Ludwig Schneider; vyd. A-Alef, Bořivojova 29, 718 00 Ostrava; 1997.
11 Porovnaj Ján 15:19; Ján 17:6,14; 1 Ján 4:4-6.
12 Porovnaj Luk 9:24; Ján 10:9; Rim 5:9; 2Tim 14:17-18.
13 Porovnaj Rim 3:24; Ga 3:13; Ef 1:7-14; 4:30; Ko 1:14; Zjav 5:9.
14 Porovnaj Rim 15:5-7; 2Kor 6:16-18.
15 Porovnaj Sk 2:4-6; 5:42; 20:18-21.
16 Pri Pamiatke sa musia dodržať obidva príkazy, jesť chlieb a piť z kalicha. Upieranie čo len jednoho z nich z akýchkoľvek dôvodov, je porušením príkazu samotného Boha, "Pite z neho všetci". Mat 26:27; porovnaj s Jan 6:53-57. Lámanie z jednoho kusu chleba a pitie z jednoho kalicha, je výrazom jednoty kresťanov, jednoty jednoho spoločného tela, jednej Cirkvi Kristovej, ktorej On sám je jednou a jedinou Hlavou. Roztrieštenosť v podobe oplátok, v podobe viacerých kalichov, prináša zo sebou i roztrieštenosť v spoločenstvách. Buďme jednotní, buďme jedno telo spolu s Kristom a dodržiavajme Jeho príkaz.
17 Bez osobného prijatia Spasiteľa, zmierenia sa s Bohom je plná účasť na Pamiatke Kristovej Poslednej večeri hriechom. Porovnaj s 1Kor 11:20-34.
18 "Triumf ukřižovaného"; original "Der Triumph des Gekreutzigten" 1962, vyd. R. Brockaus Verlag; Wuppertal. Preložil Dr. Jan Mynařík, vyd. A-Alef Ostrava, Bořivojova 29, 718 00 Ostrava; 1996. Citujem zo str. 29-30, 4. kap. "Rozhodující boj na Golgotě.
19 Porovnaj Rimanom 13 kap s Ef 6:12.
20 Porovnaj Mar 2:27 s Žid 4:9! Výraz "sabbatismós" = sobotný odpočinok, sobotenie. Uvedený text má i oveľa hlbší význam, v tom prípade ho treba čítať minimálne v rozmedzí Žid 3:7 až 4:13! "Dialóg o ekuménii"; Dušan Seberíni; "Sobota", str. 240. Dobré Slovo 1998; ISBN 80-85760-01-2.


Záver.

 

Ak sa pozrieme do kalendára, zistíme, že plný červeno označených dní, kedy by sme si mali niečo, či niekoho pripomínať a oslavovať. Ruku na srdce, každému z nás v dnešnej uponáhľanej dobe padne zadobre, ak môže ostať v kruhu svojich blízkych, či venovať sa rodine a vlastným záľubám. Kresťanské sviatky sú však charakteristické práve tým, že človek ide za Bohom a spolu s Ním odpočíva. Povedali sme si a v Písme ukázali, že pravé kresťanské sviatky sú iba dva. Vysluhovanie a účasť na Pamiatke Pánovej večere a "Sobotenie", siedmy deň odpočívania s Bohom. Ukázali sme si, že frekvencia týchto sviatkov nie je nikde direktívne zakotvená, i keď v prípade "Sobotenia" sa priam periodicita natíska. 21 Keď Kristus naplnil Zákon, rozšíril tým možnosti slobodnej voľby človeka. Voľby nielen pre pustenie Ducha Svätého do vlastného života, ale i voľby nakoľko často chce mať človek obecenstvo s Bohom. Ak zoberiem fakt, že znovuzrodený kresťan chodí s Bohom 24 hodín, ak akceptujeme slová o tom, že Boh bude u nás prebývať, že telo znovuzrodeného je samotným chrámom Božím, potom sa logicky musíme zamyslieť i nad tým, prečo treba svätiť sviatky. Veď s Bohom sme stále, a On je u nás stále. Najvážnejší dôvod, aký nám z Písma a skúseností prvotnej cirkvi vyvstane pred očami ak sa zahĺbime do jeho čítania je, že treba naše obecenstvo s Bohom neustále pestovať, mať obecenstvo s ostatnými kresťanmi, študovať živé Božie Slovo, a toto všetko nám dáva silu a moc odolávať hriechu, ostávať takými kresťanmi, ktorí nebudú činiť hanbu tomuto svätému stavu. Nástrahy sveta a satana sú veľmi lákavé a u spasených ľudí vedú k strate odmien. Iste sa nikto z nás nechce postaviť pred Pána s holými rukami, iste nechce hanblivo klopiť zrak. Budujme sa a posiľňujme sa práve v dňoch na to určených. Sami si vo viere musíme určiť kde a čoho sa zúčastníme a nechajme sa k tomu pokojne viesť Duchom Svätým.


 21 Pre porovnanie odcitujem z ustanovenia ľudí "Kánon Kanonického Práva" II. Titul.; "Posvätné obdobia"; I. kapitola; "Sviatky". Počet sviatkov sa tu značne líši od Písma Svätého, odhliadnuc od nebibličnosti toho, ku komu sa sviatok vlastne vzťahuje.

Kán. 1246 - § 1. Nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Takisto sa musia zachovávať dni Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Zjavenia, Nanebovstúpenia a Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej, Svätej Bohorodičky Márie, jej Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a napokon Všetkých svätých.
§ 2. Konferencia biskupov však po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu.
Kán. 1247 - V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši; okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu.
Poznámka autora: Sviatok svätého Jozefa sa neslávi v našich krajoch, nie je prikázaným sviatkom. KKC, str. 532, pozn. 94..


 


Dátum poslednej úpravy textu autorom 17.04.2006