Z DOMÁCEJ DIELNE

 

Polygamia hriechom?

 

Tento spôsob spolužitia jedného muža s viacerými ženami so všetkým čo k tomu patrí je pre dnešných kresťanov nemysliteľný. Napriek tomu takto žilo nespočet našich predkov, vrátane takých výnimočných veriacich ako bol Abrahám, Jakob, Gedeon, a v niektorých komunitách, krajoch a oblastiach je bežnou vecou i dnes. Pozrime sa teraz ako na polygamiu nazerá Písmo Sväté, ktoré bolo a je smerodatným Slovom pre život veriaceho.

Spolužitie muža a ženy ustanovil Boh v období Stvorenia ako základ a spôsob života jedinca. Muž samotný, podobne ako žena samotná nie je kompletnou ľudskou bytosťou z hľadiska psychickej jednoty a naplnenia účelu života. Podľa Genesis 1:27 až muž a žena tvoria dokopy jedného človeka, sú jedno telo, ergo až v manželstve je ľudská bytosť úplná. Ničmenej práve na tomto mieste však musíme povedať, že v prípade polygamie sa zdá byť táto psychická jednotka narušená, veď muž netvorí jedno telo s jednou ženou ako nám to predkladá biblický Bohom ustanovený poriadok, ale naopak, túto jednotu polygamia rozbíja. Napriek tomu, bola Bohom tolerovaná prakticky až do príchodu Jeho Syna na tento svet. Ak je teda spolužitie muža a ženy základom rodiny, jednoty tela i ducha, prečo ponecháva Boh človeku voľnú ruku v tomto smere vyše štyritisíc rokov? Odpoveď musíme hľadať u samého Boha. Keďže mnohoženstvo netrestal, musel s ním nutne súhlasiť, s Jeho vedomím bolo používané a Ním samotným bolo i využívané.

V prvom rade bolo na počiatku potrebné zaľudniť zem. Ako vieme, stvorením flóry a fauny sa zem naplnila ohromným množstvom rôznorodých zvierat. Aby bola udržaná rovnováha medzi nimi, predpokladáme, že niektorých druhov bolo viac, iných menej hneď od počiatku. Medzi nimi všetkými stál osamelý Pán tvorstva Adam so svojou ženou. V prvých storočiach bolo prirodzené, že potomkovia Evy a Adama plodili deti medzi sebou v incestných vzťahoch. Až v Levitikus kap. 18 dochádza k obmedzeniu príbuzenských vzťahov pri uzatváraní manželstiev a porušenie bolo trestané bezdetnosťou alebo smrťou. Lev 20:20-21; 20:11,14. Boh však naďalej dohliadal na svoj vyvolený ľud a tak skrze ich vodcov ustanovil zákony o rodine, aby zabezpečil ich čistotu, dostatočnú mieru populácie a oddelenie sa od ostatného sveta. Polygamia bola jedným zo spôsobov udržania početnosti Bohom vyvoleného národa. Ako vidieť z paralelných zákonov týkajúcich sa zabezpečenia potomstva a dedičov, napr. Levirátny zákon, Boh kladie na plodenie potomstva stále veľký dôraz. Izraelci sa mali ženiť so židovkami (napr. Neh 13:23-28) a ženy sa mohli kupovať ako hebrejské otrokyne, popr. si ich muž mohol vybrať z vojnových zajatkýň za predpokladu, že sa nejednalo o Palestínky. Pán tohto domu mal právo sexuálne žiť so všetkými svojimi otrokyňami. Napriek tomu, že muž mohol obšťastňovať všetky ženy i tu sa prejavuje boží zákon o prilnutí jedného muža k jednej žene. Tak napr. Jakob, ktorý bol do polygamie v podstate vmanévrovaný miloval Ráchel viac ako Leu, Elkán dával prednosť Chane bez ohľadu na jej neplodnosť.

Účelom rodiny bolo v prvom rade plodenie detí Gen 1:28, a u Izraelcov hlavne mužských potomkov, (predpokladáme, že tak ako dnes sa rodilo viac dievčat ako chlapcov) ktorí boli zárukou zachovania rodu, ktorí ďalej nesú silu otcov a tým aj ich charakter. Mat 5:44; 23:31.

Žena bola pokladaná za majetok muža Ex 20:17 a musela sa deliť spolu s inými ženami či konkubínami o svoje práva. Jej hlavnou úlohou bolo udržať rod muža ktorému náležala. Cudzoložstvo bolo trestané smrťou Deut 22:22 ako porušenie majetníckych práv. Naproti tomu, muž mohol v rámci záujmu o rod mať pohlavný styk s inými ženami, pokiaľ tým neporušil práva iného muža. Lev 19:20. Z pohľadu dnešného človeka by sa mohlo zdať, že muž mal vtedy závideniahodný život v naplnených radostiach a žiadostiach svojho tela. Napriek plnohodnotnejšiemu (možno) sexuálnemu životu však opak bol pravdou. Polygamia prinášala so sebou ťažkosti a i keď sama o sebe nebola hriechom, neraz k nemu vedie tak ako to bolo v prípade Abrahama, Gen 11 kap., Gedeona Sd 8:29-9:57, či Šalamúna 1Kr 11:1-8. Polygamia vedie taktiež k žiarlivosti v rodine ako to bolo v prípade dvoch žien Elkanových, ktoré sa napokon stali sokyňami 1Sam 1:6 porov. s Lev 18:18.

A tak sa vraciame k Adamovi a Noemovi, ktorí boli zakladateľmi ľudského pokolenia a predstaviteľmi monogamného spôsobu manželského života, ktorý skutočne a pravdivo napĺňa Bohom určené postavenie muža a ženy. Boh ponechal na človeku, aby z vlastnej skúsenosti poznal, že pôvodná inštitúcia monogamie je pre život v manželstve najlepšia. Polygamia samotná nebola hriechom, Písmo ju nezakazuje, polygamia však so sebou prinášala ťažkosti a často k hriechu viedla. K spôsobu života v manželstve sa vyjadril i náš Spasiteľ, Pán Ježíš, ktorý pokladá manželstvo za nerozlúčiteľné. Napriek tomu, že rodinu a manželstvo nepokladal za najvyššiu métu, pretože i nad rodinou stojí Boh a jemu má slúžiť jak rodina tak manželstvo, prikladal jej vo svojich vystúpeniach zvláštny status, keď z jej praktického života čerpal v prípadoch podobenstiev, učení o úcte k rodičom a rodičov k deťom. Pán Ježíš ustanovil spoločenstvo, ktoré stojí nad každou rodinou a ktoré je s to meniť ľudské vzťahy jak v rodine tak v obecenstve medzi Ním, Kristom a Jeho Cirkvou. Kresťanstvo prakticky prekonalo mnohoženstvo, polygamiu a z ženy učinilo pred Bohom tvora rovnakej ceny. V Kristu, našom Pánovi nie je rozdielu medzi mužom a ženou Ga 3:28. Nielen žene je zakázané cudzoložstvo, ale aj muž je viazaný úplnou vernosťou svojej žene. V manželstve má byť otvorený a čistý pomer, vzťah medzi mužom a ženou, kde jeden dopĺňa druhého, napĺňa jeho túžby a radosti, kde je pokoj, láska, spolupatričnosť, tolerancia a múdrosť odrazom Božej Slávy v živote veriacich manželov.

Zoznam použitej literatúry a iné zdroje:

Svätá Biblia, prof. Jozef Roháček 1974
Biblický slovník, Adolf Novotný 1992
New Bible Dictionary 1996
Theophilos Bible Software


 


 

Dátum poslednej úpravy autorom 26.12.2007