Hľadaj na týchto stránkach

K stiahnutiu

 

„Mami, prečo hovoríš, že babka išla do neba, keď ste
ju dali do jamy na cintoríne?“


Stiahnite si odpoveď vo formáte pdf

 

Z DOMÁCEJ DIELNE

 

Bol deň, dňom vždy 24-hodinovým?

 

Môže sa zdať, že pre našu vieru a spasenie je úplne jedno, či Boh stvoril vesmír v dňoch, ktoré mali 24 hodín, alebo milióny rokov. Opak je však pravdou. Záleží na tom, čomu kresťan verí vo vzťahu ku dňom stvorenia v Genesis 1. Zvod spočíva v podkopávaní Božej moci. Všetky schémy, teórie, ktoré vkladajú dlhé časové epochy do jednotlivých dní stvorenia tak nepriamo, rafinovane a potichu zasievajú pochybnosti do vnútra človeka, čo napokon vedie až k spochybňovaniu Evanjelia. Ide o to, ako človek pristupuje k Biblii a jej obsahu. Ak sa snažíme text prispôsobiť nebiblickým myšlienkam, potom vlastne význam každého slova v ktorejkoľvek časti Písma závisí na ľudskom výklade a ten sa môže meniť podľa stupňa vývoja vedy, či myšlienok, ktoré sú práve v móde.

Ak dovolíme, aby naše chápanie obsahu Písma určovala veda, môže nás to zaviesť a odviesť od skutočnej Pravdy v Písmach a vedie to k spochybňovaniu iných častí Biblie. Veda môže napr. tvrdiť, že človek nemôže byť vzkriesený z mŕtvych. Znamená to, že sa tak nestalo v prípade Lazara, Tabity či dokonca Pána Ježiša? Veda môže tvrdiť, že jeden deň bol dlhý tisíce, milióny rokov a že započatý siedmy deň odpočinku stále trvá. Veda môže tvrdiť, že priznaním miliárd rokov Bohu na čas potrebný k stvoreniu nijako Boha neobmedzuje, kým v skutočnosti to popiera Božiu moc, umenšuje Boha a Jeho schopnosti tvoriť v okamihu. Pozrime na logické dôvody, ktoré evidentne svedčia v prospech 24-hodinového stvoriteľského dňa .

Aby sme pochopili význam slova „deň“ v Genesis 1, musíme si ujasniť, ako je v kontexte Písma používané hebrejské slovo pre „deň“, „yom“.
» Typická konkordácia ukazuje, že „yom“ môže mať celú škálu významov:
- obdobie svetla ako opaku tmy
- úsek 24 hodín
- čas všeobecne
- konkrétny časový bod
- rok
» Hebrejsko-anglický lexikón (A Hebrew and English Lexicon of the Old Testamment; Oxford: Clarendon press, 1951; str 398) uvádza pre „yom“ sedem hesiel a viacero podhesiel. Avšak dni stvorenia uvádza ako bežné dni, definované večerom a ránom.

» Pre každý zo šiestich dní stvorenia je uvedená číslovka a výraz „večer a ráno“ Gen 1:5; 8; 13; 19; 23; 31.
 
» Okrem Genesis je použitý výraz „yom“ 410-x a po každý raz znamená bežný deň! Prečo by teda tento výraz v Genesis bol výnimkou?

» Okrem Genesis 1 je „yom“ použitý v spojení „večer“, „ráno“, 23-x. Tieto slová: „večer, ráno“ sa však objavujú spoločne aj bez „yom“ 38-x. Vo všetkých 61 prípadoch hovorí text o bežnom dni. Prečo by Genesis malo byť výnimkou?
 
» V Genesis 1:5 sa „yom“ objavuje v kontexte so slovom „noc“. Okrem Genesis 1 je „noc“ uvedená spolu s „yom“ 53-x a vždy ide o bežný deň. Prečo by Genesis 1 bolo výnimkou?

» Množné číslo pre „yom“, ktoré sa v Genesis 1 neobjavuje, môže byť použité vo význame dlhšieho časového úseku, napr. „za oných dní“. Pridávať na tomto mieste číslovku by nemalo zmysel. Je teda evidentné, že v Exodus 20:11, kde je naopak číslovka použitá v spojení s dňami, sa jednoznačne hovorí o šiestich dňoch v zmysle otáčania zeme.

» Pre dlhšie časové úseky používa biblická hebrejčina slova „olam“ a „kedem“. V Genesis však použité nie sú.

Božia moc a múdrosť je neobmedzená a veriaci nepochybuje o tom, že pokiaľ by Boh chcel, pokojne by mohol stvoriť vesmír v jedinom okamihu, šiestich sekundách, šiestich minútach, či šiestich hodinách. Mali by sme sa však opýtať: „Prečo si Boh dal tak načas? Prečo dlhých šesť dní?“ Odpoveď je v Ex 20:11 a je základom pre štvrté prikázanie.

Exodus 20:8 Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil.
9 Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo.
10 Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach.

Boh dal človeku vzor sedem denného týždňa, ktorý má veriaci dodržiavať. Boh stvoril človeka na svoj obraz Genesis 1:26-27, a podľa Jeho vzoru časového priebehu stvorenia má i človek šesť dní pracovať a siedmy odpočívať. Iste, dá sa namietať, že Boh teda podobne ako my, musí stále pracovať a každý siedmy deň odpočívať. Treba si uvedomiť, že keď Boh po šiestich dňoch stvorenia odpočinul tak to nijako nevylučuje, aby od tejto činnosti odpočíval-a aj naďalej. Avšak vieme, že Boh mal a má s týmto svetom svoj plán, ktorý sa pomaly ale iste napĺňa. Božia práca je teda odlišná – je to dielo zachovávania Jeho stvorenia, dielo vykúpenia a zmierenia, nutné kvôli ľudskému hriechu.

Ak sa pozrieme vôkol nás, ak sa rozhliadneme po svete, všade vidíme Slávu Božiu, dôsledok stvoriteľského činu Svätého Boha. Tak ako v Písmach, tak aj v dnešnej dobe vidieť zlo, hriech, ktorý je odporom k Božej Láske prúdiacej k nám od čias stvorenia. Bez Jeho Milosti a zhovievavosti, ktorej výsledkom je udržiavanie zákonov (ktoré radi označujeme ako prírodné), by už dávno nastali udalosti, ktoré tento svet ešte len čakajú. Ešte je čas, čas na hlásanie Dobrej Zvesti Evanjelia, čas na obrátenie sa od hriechu a zla k Bohu, čas na spasenie.

Po každých 24 hodinách ešte prichádza ďalších 24 hodín. A je večer, ráno, ďalší deň. Tak ako to bolo za čias stvorenia.

Zoznam použitej literatúry a iné zdroje:

Svätá Biblia, prof. Jozef Roháček 1974
Biblický slovník, Adolf Novotný 1992
New Bible Dictionary 1996
Theophilos Bible Software
Kniha Odpovědí; Batten, Ham, Sarfti, Wieland © 2002 Word of Life

 


 

Dátum poslednej úpravy autorom 11.11.2007