Hľadaj na týchto stránkachČlánky z dielne
„Mami, prečo hovoríš, že babka išla do neba, keď ste |
Dvoj-pápežTýmto prehľadom nechcem poukázať na morálku v "najvyšších" kruhoch pápežskej dynastie, ale na prekvapujúci záver, že moc odovzdávania "kľúčov" (postupnosť od apoštola Petra po dnes) bola viackrát prerušená, de facto ak by aj do okamihu exkomunikácie existovala (čo sa podľa Písma Svätého nedá dokázať), vzájomnou exkomunikáciou dvoch súčasne pôsobiacich pápežov bola zrušená. Pozrime sa najskôr na dôkaz, že moc Petra sa podľa Kódexu kanonického práva RKC odovzdáva.
Kán. 331 - Biskup rímskej cirkvi, v ktorom pretrváva úloha, ktorú Pán zveril jedine Petrovi, prvému z apoštolov, a ktorá sa odovzdáva jeho nástupcom, je hlava kolégia biskupov, zástupca Krista a pastier celej Cirkvi tu na zemi;
Teraz sa pozrime na ďalšiu závažnú skutočnosť, a to, že pápežove rozhodnutie je (opäť podľa Kódexu kanonického práva RKC) neodvolateľné:
Kán. 333 - § 3. Proti rozsudku alebo dekrétu Rímskeho veľkňaza niet odvolania ani rekurzu.
Čo je ešte horšie, stalo sa, že pápeži exkomunikovali nielen seba navzájom, ale aj všetkých protivníkových prívržencov. Tak prakticky znegovali nielen klérus, ale aj laikov, a tá cirkev, ktorá mala byť nepremožiteľná, prakticky prestala existovať.
Možno si teraz položíte otázku a odpoviete si zároveň: Tento prípad nemohol nastať, lebo vždy bol jeden z dvoch pápežov ten pravý a tak exkomunikácia toho druhého nebola funkčná! Tu si dovolím oponovať. Uvedenie do biskupského úradu sa podľa Písma dialo voľbou a vložením rúk. Pápež, nech si už funkciu vyzdvihol na základe monarchicko - hierarchického princípu akokoľvek, bol vo svojej podstate vždy iba biskupom, ktorý sa určoval vkladaním rúk, pri voľbe. Nuž tak sa ľahko mohlo stať, že jedna časť "oprávnených voličov" vložila ruky na jedného kandidáta a druhá na druhého. Obidvaja tým pádom boli volenými biskupmi zo všetkými právomocami, ktoré im v tejto službe patria.
Pri zostavovaní tejto tabuľky som použil tieto zdroje:
- Dejiny pápežov; str. 180; MUDr. Pavol Timko, Banská Bystrica 1944; vydavateľ J. Havelka Nihil obstat. Dr. Augustin Dokupil m.p. censor dioc. Num. 3.915/1943 Imrimatur Andreas m.p. Episcopus., 23. decembra 1943. - Dialóg o ekuménii, Dušan Seberíni 1998 - KKC SsV Trnava 1999 - KKP elektronická forma
Dvojpápežstvo
|